Ivan's blog

Za chibi sa jednoducho platí. Európa spravila chibu, že sa už dávno nezbavila závislosti na ruskom pline. A teraz narieka. A samozrejme sa ozívajú nekonečne stupídne hlasi o tom, ako USA profitujú z konfliktu na Ukrajine okrem iného aj tím, že už nejakí európski vírobcovia začali presúvať vírobu práve do USA. Iste, profitujú. Ale dávať im to zazlé...Nikto tích vírobcov nenúti. Robia to dobrovoľne a racionálne.

Západní svet je vo vzťahu k USA nevďační. Pritom sú to hlavne USA, vďaka ktorím sa má celí Západ od skončenia druhej svetovej vojni ako prasa v žite a nemusí sa obávať o svoju bezpečnosť.

Preto sa mi otvára vždi nožík vo vrecku, keď počujem víraz "blbí Američania". Obzvlášť z úst našinca.

V decembri viráža 1i znovu na turnaj, tentokrát do Poľska. Všetci sa už tešíme, niektorí z nás ako malí chlapci. Zároveň nás to stavia pred pekelnú dilemu. Ideme tam hrať basketbal alebo sa zabávať? Turnaj v Čechách znovu ukázal, že nedá sa oboje naraz.

Skúšali sme to už v doraste. Keď sme hrali víkend vonku, tak sa zvičajne niekde spalo. Úplne najlepšia bola dvojička Košice-Lučenec, pretože sme virážali už v piatok. Sobotňajsie zápasi sme nehrali zle. V nedeľu to už ale boli nakladački. Basketbal je hra, kde rozhodujú centimetre. Ak to futbalista kopne pol metra vedľa ako chcel, tak sa nič dramatické nedeje. Iste nie v amatérskom futbale. Brána je totiž obrovská. Loptu do koša je ale potrebné trafiť presne. Ono je to často problém aj zatriezva.

Podobne dopadli aj naše zápasi v Čechách. Doobedňajšie sme prehrali, večerné, keď sme sa už dali dokopi, vihrali. Poviete si, je tam toho, veteránski turnaj. To je síce pravda, ale môžem tiež zodpovedne vihlásiť, ze nikto tam nešiel prehrať. Niektorí sme to začali brať až tak vážne, že v nedeľu doobeda chodíme behať na Zobor. Ak chceme predviesť, čo sme natrénovali, nezostáva nič iné ako sa naučiť zabávať sa bez alkoholu. Vraj sa to dá. Kto neskúsi, nevie.

Netrvalo dlho, kím jednoznačné vijadrenie Joa Bidena korigoval Bieli dom vihlásením, že na politike USA ohľadne Taiwanu sa nič nezmenilo. Tá je nejednoznačná. USA možno vojenski priamo zasiahnu a možno nie.

Potvrdilo sa tím tiež, že to nie je Biden, kto šéfuje Bielemu domu. Pritom Joe má aj svetlé chvíľki. Pred tíždňom napríklad varoval rusko pred použitím chemickích a jadrovích zbraní. USA v takom prípade odpovedia. Rovnako sa k tomu postavila nová britská premiérka, ktorá vihlásila, že nebude mať problém použiť jadrové zbrane aj kebi to malo viesť ku globálnej nukleárnej skaze. Všetci mierotvorcovia samozrejme idú z kože viskočiť.

Pritom jednoznační postoj v otázke použitia jadrovích zbraní je jediná vec, ktorá má šancu zabrániť ich použitiu. Pretože v momente, keď si budú rusi istí, že ich budú môcť beztrestne použiť, tak ich použijú. Studená vojna sa nikdi neohriala práve preto, že každému bolo jasné, čo bude nasledovať.

Na otázku moderátora, či v prípade napadnutia Taiwanu čínou zasiahne na rozdiel od Ukrajini priamo americká armáda, odpovedal včera Joe Biden jednoznačne: "Áno". Ako som písal - Ukrajina nie je Taiwan. Sú rovní a rovnejší. Tím sa len potvrdzuje, že všetki tie obavi z použitia jadrovích zbraní ako dôvodu nezasiahnuť na Ukrajine nie sú nič iné ako víhovorka. V prípade číni zrazu nie sú relevantné? Pritom USA nikdi oficiálne neuznali Taiwan, na rozdiel od Ukrajini. A čína sa ani nikdi nezaviazala rešpektovať územnú integritu Taiwanu, keďže ju neprestala považovať za svoju súčasť, na rozdiel od ruska, ktoré sa v roku 1994 zmluvne zaviazalo garantovať územnú intregritu Ukrajini vímenou za jadrové zbrane.

Nechcem tím povedať, že USA bi nemali priamo pomôcť vojenski Taiwanu. Samozrejme, že áno. Chcem tím povedať, že vojenská pomoc Ukrajine bi mala biť ďaleko viššia. Nielen zo strani USA, ale celého západného sveta. Ak si rusi nevedia poradiť s ukrajinskou armádou, akú šancu bi mali proti NATO? Do mesiaca bi NATO viprášilo rusov z celej Ukrajini. S prstom v nose.

A nemuselo bi to ani biť pod hlavičkou NATO. Dobrovoľníkov, ktorí bi sa pridali k USA pomôcť brániť Ukrajinu, bi sa našlo dosť a to nielen z radov členskích krajín NATO. Ako ale hovorí jeden múdri nápis v Kravíne, čo je jedna čermánska krčma: "Keď sa chce, hľadá sa spôsob. Keď sa nechce, hľadá sa dôvod."

Zastavte na ulici sto ľudí a opítajte sa ich na zastropovanie cien energií a sto ľudí vám povie, že je to dobrí nápad. Naše školstvo zase raz zlihalo. Základní princíp, na ktorom funguje trhové hospodárstvo, na ktorom stojí západní svet, ľudia nepoznajú.

Tím základním princípom je cena, ktorá je stanovená slobodním trhom. Trhová cena je zároveň jediná správna cena. Preto hociktorá iná cena, vrátane tej, ktorú od stola stanoví nejakí štátni úradník, musí biť nesprávna.

Na trhu sa stretáva ponuka a dopit. Ak vírobca ponúkne svoju energiu za 100 a nájde sa niekto, kto túto cenu akceptuje, znamená to, že tá energia má hodnotu 100. Ani viac, ani menej. Nikto totiž nenúti nikoho to za tú cenu nakúpiť. Ten, kto to za tú cenu kupuje, to kupuje dobrovoľne. Prečo to kupuje za tú cenu? Pretože mu to za to stojí.

A teraz do toho celého vstúpi štátni úradník, ktorí od stola povie, že tá cena nebude 100, ale iba 50. V tom momente trh skončil. So všetkími dôsledkami, ktoré z toho viplívajú. Po prvé - dopit pri cene 50 bude višší ako pri cene 100 a zároveň ponuka bude nižšia. Spoločnosť ale potrebuje praví opak - potrebuje skresať spotrebu, pretože nič iného jej ani nezostáva, keď je niečoho málo. A naopak, potrebuje motivovať vírobcov k ďalšej produkcii a to je presne to, čo zabezpečuje visoká cena.

A po druhé - visoká cena spôsobuje, že sa ziskovími stávajú aj alternatívne zdroje energií. Štát ich tak môže prestať dotovať a ušetrené peniaze môže použiť, ak to uzná za vhodné, na podporu sociálne najslabšej vrstvi obivateľstva, ktorá bude mať s visokími cenami najväčší problém.

Socializmus ale zase raz víťazí. Zase si raz mislí, že je múdrejší ako trh a dokáže mu prejsť cez rozum. Mali sme to tu 40 rokov. Ceni nestanovoval trh, ale štátni úradník. Potrebovali sme 2 generácie na to, abi sme prišli na to, že socializmus je sistém nedostatku a nemá šancu konkurovať slobodnému trhu. Učíme sa strašne dlho a na vlastních chibách, abi sme strašne ríchlo zabúdali.

Británia ukončila očkovanie proti covidu detí do 12 rokov s odôvodnením, že riziká plinúce z očkovania v tejto vekovej kategórii previšujú benefiti. Nevinne vizerajúca správička.

Prišlo sa na to až v reálnom živote. Pozoruhodné. Evidentne testovanie vakcín zlihalo. Ale to už sme príliš ďaleko v záveroch. Ono totiž žiadne očkovanie nebolo nikdi ani potrebné, pretože žiadne reálne riziko covidu v tejto vekovej kategórii ani neexistovalo. Veľmi ľahko dokázateľné tvrdenie. Drvivá väčšina úmrtí na covid v Británii bola totiž u starích ľudí.

Napriek tomu niekto rozhodol, že očkovať sa bude celoplošne. Naríchlo zbúchanou nedostatočne otestovanou génovou terapiou, ktorú niekto musel schváliť. A teraz zisťujeme, že sme z detí do 12 rokov spravili pokusních králikov. Kto pôjde do basi?

Nikto, samozrejme. Zopár psov šteká, ale karávana veselo ide ďalej ako kebi sa nechumelilo. Biť rodičom dieťaťa, ktoré si to odskákalo, tak neviem neviem.

Za pozornosť stojí zmena tónu v ruskích médiách. Ovládaních putinom, pochopiteľne, pretože žiadne iné tam ani nie sú. Prví krát rusi priznali porážku v oblasti Charkova. Doteraz boli porážki prezentované ako taktické preskupenia prípadne gestá dobrej vôle. Dokonca zaznieva kritika. Tá sa ale tíka armádi a jej vedenia vojni, nie putina, a jej cieľom nie je spochibniť samotnú vojnu ale ju naopak pritvrdiť.

Nasledovať bude podľa mňa všeobecná mobilizácia. To je jedna z dvoch možností ako sa môžu rusi pokúsiť odvrátiť víprask.

Tou druhou je použitie jadrovích zbraní proti Ukrajine. Tú si ale putin nechá až na samí záver, keď zistí, že mu ani mobilizácia nepomáha. Ukrajina jadrové zbrane nemá, takže sa nemusí z tej strani obávať odveti. A bude sa spoliehať na to, že NATO neodpovie tiež jadrovími zbraňami. Na začiatku konfliktu šéf NATO vihlásil, že NATO zasiahne, ak rusko použije proti Ukrajine chemické zbrane. Jadrové nespomínal, ale logika veci hovorí, že to isté sa vzťahuje aj na ne.

Aká ale bude reakcia NATO v takom prípade? Do jadrovej prestrelki s ruskom NATO nepôjde. A neviem si ani dosť dobre predstaviť nasadenie konvenčních síl na radiáciou zamoreních územiach.

Takže zostáva už len veriť, že putin nezájde až tak ďaleko. Alebo dúfať, že mu tie jadrové zbrane nefungujú. No ďakujem pekne.

Nikdi nehovor nikdi, vravia. A majú pravdu. Nikdi bi som si nebol pomislel, že sa stanem podporovateľ Joe Bidena. Iste nie potom ako sa dostal k moci vďaka masívnej pomoci médií a sociálnich sietí v netransparentních voľbách. S ničím z jeho politiki nesúhlasím s vínimkou Ukrajini. To však stačí na to, abi som mu teraz držal palce.

Nie že bi v tej veci nemohol urobiť oveľa viac. V prípade Trumpa v otázke Ukrajini ale človek vôbec nevie, na čom je. Nie je ho počuť prakticki vôbec. Iba raz som zachitil jeho víhradu, že polovičaté nedôsledné sankcie voči rusku nemajú víznam. Neviem ale, či tím mienil, že bi sa mali pritvrdiť alebo naopak zrušiť. Možno inak s Bidenom súhlasí, len to nechce povedať nahlas. A možno nie, možno vôbec nechce podporovať Ukrajinu a tiež to nechce povedať nahlas, pretože sa bojí reakcie voličov.

Ukrajina je téma tém. Tam sa teraz odohráva okrem vojni zbraní aj vojna hodnôt. Ukrajina nesmie túto vojnu prehrať, ak sa Západ nemá stať závislí na tom, čo si nejakí zakomplexovaní tajtrlík v kremli práve zmislí.

Všetki ostatné témi idú až za ňou.

V mojom prípade to asi tak naozaj je, že musím mať najskôr rád majiteľa, abi som mohol mať rád jeho veci. Všetko alebo nič. Nedokážem to oddeľovať.

Napríklad už spomínaní Mark Steyn. Má veľa skvelích vecí. Dokázal som ho roki počúvať. Súhlasím s ním vo všetkom okrem Ukrajini. Ale to úplne stačí na to, abi som ho kompletne vipol. Podobne som roki sledoval Borisa Filana. Až do momentu, keď sa počas protestu v súvislosti s vraždou mladého novinára objavil v jednom kníhkupectve a spravil tam scénu. Jeho Pálenicu som veľmi rád dovtedi počúval. Teraz prelaďujem rádio, keď na ňu nedopatrením naďabím.

Starého psa novím kúskom nenaučíš. Neviem biť iní a ani nedokážem v takíchto prípadoch zabúdať. Ani odpúšťať. Nejde totiž o filozoficki odlišní pohľad na svet, s ktorím nemám problém. Kto ale nemá jasno v takích témach ako je pomoc Ukrajine prípadne vraždi Jána Kuciaka, má totiž pokrivení charakter.

Takže podľa pápeža sú za vojnu na Ukrajine zodpovední vírobcovia zbraní, ktorí ich tam tak majú možnosť skúšať. Takže nie autokratické rusko na čele s putinom, ktorí sa pokladá za pokračovateľa diela samotného Petra Veľkého.

Nemôžem ale povedať, že bi ma to až tak veľmi prekvapilo, potom čo sa tento pápež rozhohol bojovať proti klimatickím zmenám. Vatikán nie je v NATO, ale keďže sa nachádza vnútri štátu, ktorí v NATO je, tak si môže dovoliť šíriť podobné nezmisli o vojne na Ukrajine ako neutrálne Rakúsko, ku ktorému sa rusi tiež nemajú ako dostať bez toho, abi si to najprv rozdali s NATO.

Pápež tak môže beztrestne spievať putinovu pesničku. Je to skrátka chuj.