Ivan's blog

Od skončenia druhej svetovej vojni bezpečnosť západného sveta financuje americkí daňoví poplatník. Až do príchodu Trumpa sa nesťažoval nikto. Západnej Európe na čele s Nemeckom táto situácia ohromne vihovovala, pretože taká obrana aj niečo stojí. Ušetrené peniaze sa tak mohli použiť na veľa iních vecí. Socík ako višití, keď príjemca benefitov nie je zároveň ich platca.

Nemci si iste tiež misleli, že majú dobrí argument v rukáve - aké 2% z HDP na obranu, čo bláznite, čo nemáte dosť príkladov z nedávnej minulosti, že Nemecko a silná armáda nie je práve najlepšia kombinácia?

Pred 8 rokmi ale vihral Trump a povedal na plnú hubu, čo si o tomto celom mislí. Do istej malej mieri to zabralo - počet krajín NATO, ktoré začali dávať 2% na obranu, vírazne vzrástol. Západná Európa si možno mislela, že tím je vec vibavená. Obzvlášť po víťazstve Bidena pred 4 rokmi.

Omil - 2% na obranu je totiž iba absolútne minimum, abi sme sa vôbec mohli baviť o nejakej obrane. Na vojenskej závislosti od USA sa vôbec nič nezmenilo. Je škandalózne, že krajini EU, ktorích spoločné HDP je porovnateľné s USA, si nevedia sami vojenski poradiť s ruskom, ktoré má niekoľko násobne menej obivateľov a ešte oveľa viac násobne menšiu ekonomiku.

Presne to sú ale dôsledki socíku. Je visoko návikové dostávať niečo dlhé desaťročia zadarmo. Zbavuje sa toho veľmi ťažko. A cena je v konečnom dôsledku visoká. Je ňou neschopnosť riešiť otázki vlastnej bezpečnosti.

Na Duolingu - čo je inak aplikácia na učenie sa cudzích jazikov - mám 1773 dňoví stríček. Slovo stríček som si vimislel pre označenie toho, že niečo robíte x dní bez prestávki za sebou. 1773 dňoví stríček znamená, že sa Duolingu venujem už 1773 dní za sebou. Je to inak slovenská zdrobnenina anglického slova streak.

Nepíšem to preto, abi som sa predvádzal, ale ako dôkaz toho, že keď píšem o Duolingu, viem, o čom píšem.

Duolingo je krásni príklad ako máločo v živote je čierno biele a stačí jedna nepríjemná vlastnosť a všetko je fuč. Včera nechíbalo veľa k tomu, abi som skončil s Duolingom celím ako je. O čo teda ide.

Už pred rokmi som zaregistroval snahu jeho tvorcov normalizovať LGBT agendu. Objavovali sa veti tipu on miluje jeho, ona miluje ju a pod. Vadilo mi to, ale keď som danú vetu v rámci nejakej lekcie absolvoval, bol zase na pár lekcií pokoj. Včera som mal ale celú jednu lekciu venovanú iba tomu, ako on a on sedia v nejakom bare, ide nejaká hudba, on sa píta jeho, či si spomína na túto skladbu, on že nie, on že však sa pri nej zoznámili pred mnohími rokmi a vizval ho do tanca...

Fuck me. Ale to už je len môj dodatok, ktorím pozdravujem Grega na druhom svete.

Nemám nič proti homosexuálom, ale dívať sa na nich nemusím. Kto s kím lezie do postele - do toho ma nič nie je. Ale keď som napríklad naposledi pozeral nejakí film s Antoniom Banderasom a začal niekde vo víťahu bozkávať chlapa, tak som to musel vipnúť.

Inak pozoruhodné je, že v prípade žien mi to až tak nevadí. V tom sa s bieloruskím prezidentom zhodneme.

Asi bi to chcelo mať filmi pre LGBT a neLGBT, rovnako aj Duolingo vo verzii LGBT a neLGBT. Kľudne si aj priplatím za neLGBT verziu. Film sa aspoň dá vipnúť, prípadne posunúť dopredu, ak teda nemáte tú smolu a nepozeráte to v kine. Celá dojímavá scénka v bare sa ale na Duolingu preskočiť nedá. Dá sa len skončiť s celím Duolingom.

Alebo začať s iním jazikom a pokračovať v ňom, kím sa dá.

Tiež viem, o čom hovorím. Na Duolingu ich mám rozrobeních 12. Ale nie kvôli LGBT. Nechcem biť totiž obmedzení jazikovou bariérou pri prchaní z tejto krajini, čo je scenár, ktorí sa po včerajšom Trumpovom víťazstve stáva čoraz viac aktuálnim.

Po ostatních prezidentskích voľbách v USA sa fanúšikovia Bidena veľmi dožadovali dôkazov, že boli zmanipulované. Niečo skončilo aj na súdoch, ale tie rozhodli v ich prospech. A odvtedi počujeme z mainstreamu iba jednu pesničku - tvrdenia o manipulácii volieb sú ničím nepodložené, Trump a jeho simpatizanti - mimochodom polovica obivateľstva USA - ako vždi klamú. Celé je to založené na predpoklade, že pokiaľ nie je dokázaní opak, platí, že voľbi boli férové.

To je ale milní predpoklad, ak teda má biť cieľom celospoločenská akceptácia vísledku volieb. Iními slovami prezumpcia nevini v prípade volieb neplatí. A to z pochopiteľného dôvodu - voľbi neorganizuje žiadna nezávislá inštitúcia, ale štátna moc. Teda máme tu konflikt záujmov ako višití. Preto je potrebné, abi sa voľbi konali na základe pravidiel, na ktorích sa dohodnú všetci zainteresovaní, ale hlavne abi sa konali transparentne.

V USA nebolo splnené ani jedno ani druhé. Republikáni protestovali proti masívnemu rozšíreniu možnosti hlasovať poštou. A dobrích dôvodov na to poskituje história neúrekom. Neuspeli. A keď potom demokratmi ovládané kľúčové mestá kľúčovích štátov prerušia sčítavanie hlasov v momente, keď má Trump náskok, viženú pozorovateľov domov a na druhí deň mohutním finišom vihrá Biden, tak sa príčetní ľudia sotva môžu diviť tomu, že padajú obvinenia z manipulácie volieb.

A nič na tom nemení fakt, že súdi rozhodli inak. Tie totiž naopak vichádzajú z prezumpcie nevini. A keďže žiaden falošní hlas nenašli, ani nemohli rozhodnúť inak. Položte pred sudcu urnu s hlasmi a opítajte sa ho, koľko z nich je falošních. Sudca potrebuje hmatateľní dôkaz, ale falošní hlas v urne je na nerozoznanie od pravého. Podstatná preto nie je urna, ale proces, akím sa naplnila.

Pretože ak to má biť na rozhodnutí sudcu, potom sa pítam, či existuje nejakí verdikt vo veci napríklad ostatních zmanipulovaních prezidentskích volieb v rusku. Samozrejme neexistuje, ale celí polopríčetní svet vie, že to bola fraška. A nič na tom nemení ani neexistujúce rozhodnutie súdu v tejto veci.

Teoreticki tak v rusku ako aj v USA mohli biť všetki hlasi pravé a ani jeden falošní. Ak ale organizátori volieb chcú dosiahnuť ich akceptáciu, musia to spraviť tak, abi druhá strana nemohla vísledki spochibniť. Pretože v prípade volieb platí prezumpcia vini dovtedi, kím nie je k dispozícii proces, ktorím sa dá viviniť.

U nás ho našťastie máme - hlasovanie poštou iba vo vínimočních prípadoch, voľbi iba v jeden jediní deň a papierové hlasovacie lístki, ktoré volebná komisia ráta bez prestávok dovtedi, kím ich všetki nezráta. Geniálne jednoduché a účinné. O donovi robertovi si preto môže mislieť kto chce čo chce, len nie to, že vihral podvodním spôsobom. Preto ani niet divu, že ho obviňujú zo všetkého možného len nie z toho, že zmanipuloval voľbi.

Prajem si, abi vihrala Kamala, aj keď si mislím, že vihrá Trump. Predvolebnú kampaň nesledujem, iba čas od času zachitím nejakí ten titulok na jednom dánskom spravodajskom portáli. Je to inak dosť veľkí rozdiel v porovnaní s ostatními voľbami prezidenta USA, keď som sledoval viacero zdrojov. Bol som preto v obraze a na priebeh volieb som si tak mohol vitvoriť vlastní názor. Ostatne dosť som tu o tom písal.

Zúženie zdrojov na jeden má iste veľa víhod, ale aj zásadnú nevíhodu - človek vidí iba to, čo portál chce, abi som videl. O pochibnej organizácii ostatních volieb ani pol slova. A tak som so zaťatími zubami otvoril stránku Marka Steyna, kde som si mohol biť istí, že sa tejto téme bude venovať. A keď už som tam po veľmi dlhom čase bol, tak som chcel zistiť, či náhodou medzičasom neprišiel k rozumu v otázke Ukrajini. Neprišiel. Naopak, môže kľudne kandidovať na hovorcu kremľa. Tak som jeho stránku zatvoril a zaprisahal sa, že už ju v živote neotvorím.

Rovnako odmietam sledovať jeho relácie na mojom obľúbenom Serenade rádiu. Tie sú inak veľmi dobré, donedávna som ich sledoval, vôbec nie sú o politike, ale ja si jednoducho nemôžem pomôcť. Nedokážem tieto veci oddeľovať.

Zostávam tak bez alternatívneho zdroja. A keď nebodaj vihrá Kamala, tak sa budem tešiť s kľudním svedomím, že predsa musela vihrať férovo. Pretože kebi tomu tak nebolo, tak bi predsa o tom portál písal. A bude platiť staré známe - čo oko nevidí, srdce nebolí.

Prezidentská kampaň Kamali sa nevihla otrepanému klišé - Trump je Hitler. To je dosť vážne prirovnanie. Čo na tom, že počas jeho funkčného obdobia USA sa nielenže nezamotali do žiadneho nového ozbrojeného konfliktu, ale naopak dopomohli k nadviazaniu diplomatickích vzťahov medzi Izraelom a niektorími arabskími krajinami. Robil toto Hitler?

Ak prirovnáte svojho politického rivala k Hitlerovi, potom tím zároveň označujete všetkích jeho priaznivcov za fašistov. Trochu silná káva, nie? Podobne ako Hillary počas svojej kampane označila Trumpovích voličov za "deplorables."

Sú to tak demokrati, ktorí vitvárajú v USA doslova toxické prostredie, pričom prstom ukazujú na svojich oponentov. Ak k tomu prirátam takí nezmisel z ich volebného programu ako je regulácia cien potravín a absolútne žiadnu reflexiu nad pochibnou organizáciou posledních volieb, keď demokratmi ovládané kľúčové mestá kľúčovích štátov prerušia sčítavanie hlasov v momente, keď Trump má náskok, viženú pozorovateľov domov, abi na druhí deň vihral Biden, potom prichádzam k záveru, že Američania bi museli biť na hlavu padnutí, kebi nezvolili Trumpa.

Na nedávnej stretávke zo základnej školi som sa opítal najlepšej žiački ako napíše vetu "S akím i sa to píše?".

Ak očakávate racionálnu odpoveď tipu "Podľa oficiálnich pravidiel to nenapíšete", tak máte iracionálne očakávania. Ako odpoveď som dostal "S akým i/y sa to píše?". Na následnú otázku, či nás toto učili v škole, tak som dostal odpoveď, že nie, ale že v tomto a iba v tomto prípade sa to musí napísať takto. A pozrela sa na mňa ako na debila, ktorí nevie takéto elementárne veci.

Zabudnite na racionalitu v prípade ipsilonu. Toto nie je o racionalite. Môžete uviesť tisíc dôvodov, prečo je to celé nezmisel a prečo si ipsilonom úplne zbitočne komplikujeme život. Aj tak nepochodíte. Pretože ipsilon sme sa učili v škole, strávili sme s ním veľa času, vieme ho používať keď už nie dokonale tak aspoň lepšie ako väčšina ostatních. A teraz sa ho máme vzdať? Priznať si, že sme boli nekritickí a iba slepo akceptovali nezmisel, ktorí nám natlačili do hlavi? Zabudnite.

A čo na tom, že nielen to o tích víroch nevieme napísať. Nevieme napísať ani len úplne najelementárnejšiu otázku žiačika základnej školi. A keď už fakt nevieme kam z konopí, tak vimislíme obojaké i.

A to zase nie je až tak márni vímisel. Prečo bi sa malo obojaké i ale používať iba v tomto jednom prípade? Používajme ho všade. Nahraďme kostrbaté i/y jednoduchím i a ťapnime si a tikajme si, vole.

Predchádzajúca úvaha je založená na predpoklade, že akákoľvek nadmerná konzumácia alkoholu skracuje život. Ako som tu ale už raz uviedol - assumptions is mother of fuckups. Kľudne to totiž môže biť aj tak, že čas od času vipáliť červa a resetnúť hlavu neznamená skrátiť život, ale ho naopak predĺžiť.

V tom prípade bi to znamenalo vimieňať čas, ktorí je teraz potrební na rekonvalescenciu po prehírenej noci, za čas naviše niekedi po takej deväťdesiatke na samom konci života. A to mi ako dobrí kšeft nepripadá.

Všetki prehreški totiž ukrajujú z konca života, nie z prostriedku ani z jeho začiatku. Rovnako ani ich absencia nepridáva k prostriedku ani k začiatku života, ale k jeho záveru.

Alternatívou, pokiaľ sa nemám venovať takej bizarnej disciplíne ako je abstinencia za účelom nedožitia sa absurdne visokého veku, je víhradne mierne pitie bez testovania hraníc vlastních možností. A keď budem vidieť, že všetci okolo mňa veselo zahadzujú ližice, zatiaľ čo ja som fit ako ribička, potom môžem podniknúť nejakú dobrodružnú expedíciu do Himalájí...

Zo štatistík, ktoré svojho času zverejňovali Briti, bolo zrejmé, že priemerní vek tích, čo zomreli na covid, bol višší ako priemerná dĺžka života. Ak bi ste boli cinik ako ja, tak bi ste mohli argumentovať, že covid pomáhal dožiť sa nadpriemerného veku.

Zverejňované boli svojho času aj štatistiki zaočkovaních a infikovaních a niektorí ľudia začali klásť nepríjemné otázki. A tak ich prestali zverejňovať s odôvodnením, že aj tak im ľudia nerozumejú.

Celá spoločnosť sa postavila na hlavu kvôli tomu, abi sme takému deväťdesiatnikovi pomohli dožiť sa o pár mesiacov viac ako sa dožil s covidom. Pítal sa ho niekto, či o to vôbec stojí? To je samozrejme iba rečnícka otázka, ktorá smeruje k pointe tohto príspevku.

Zopár desaťročí ešte potrvá, kím budem mať aj ja 90. Oveľa viac ako covid ma desí predstava, že sa jej dožijem. Pri mojom spôsobe života mi to, obávam sa, reálne hrozí. Nemám nadváhu, pravidelne športujem a fajčím veľmi zriedkavo iba na počesť už nebohého kamaráta Grega - aj to len fajku. Drogi nula bodov, stres prakticki žiadni, strava pestrá. Jediná neresť sú sporadické alkoholické excesi, ktorích bi som sa tiež nemal najmenší problém vzdať, pretože ten zabití čas potrební na regeneráciu sa s vekom stále predlžuje.

A čas si vážim. Dnešní deň má pre mňa väčšiu hodnotu ako zajtrajší, podobne ako dolár dnes má väčšiu hodnotu ako dolár zajtra. Ale na druhej strane keď odstránim aj ten alkohol, potom ma snáď budú musieť odstreliť.

Takže jediného tromfa, čo mám v rukáve, sa odmietam dobrovoľne vzdať.

Predvčerom jeden dánski portál priniesol správu o tom, že v prvej stovke najlepších univerzít sveta skončila z dánskich najlepšie univerzita v Kodani na tuším 97. mieste. V rebríčku, ktorí pripravila nejaká britská inštitúcia, sú na prvích desiatich miestach iba univerziti z USA a Británie. Skúste uhádnuť, koľko z nich je štátnich a tzv. zadarmo.

Uhádli ste, 0. Zaujímalo ma ako dopadli naše univerziti - v celkovom hodnotení sa do prvej tisícki nedostala ani jedna. Tisíc univerzít, to už je dosť. Vzhľadom na to, že sme členmi EÚ, NATO a platíme dokonca eurami, chce to veľkú dávku diletantstva neskončiť ani len v prvej tisícke.

Oveľa vzdelanejší bi sme boli, kebi sme tu radšej nemali žiadne univerziti ako podpriemerné - a to ešte používam veľmi mierni víraz. Mladí ľudia bi tak museli vicestovať do sveta, kde bi získali kvalitnejšie vzdelanie, naučili sa perfektne cudzí jazik a získali rozhľad. Štát bi tiež ušetril nemálo peňazí.

To bi sme ale potom museli prepustiť všetkích univerzitních profesorov, a kam bi sa títo preboha podeli? V súkromnom sektore sú v drvivej väčšine prípadov nepoužiteľní. To bi bolo predsa nehumánne a nesociálne. Len radšej nech pekne vegetujú tam, kde sú.

A milí študenti, vi sa nesťažujte. Máte to predsa zadarmo, takpovediac do daru. A darovanému koňovi sa na zubi nedívame. To vás neučili?

Robiť pravicovú politiku je iste ťažšie ako ľavicovú. Také bezplatné školstvo sa totiž ľahšie predáva voličovi ako spoplatnené univerziti. Na druhej strane u nás, čo máme 40 rokov skúseností so socíkom, to má pravicoví politik ľahšie ako vo vispelom západnom svete, ktorí so štátom, ktorí strká svoj nechutní nos úplne všade, skúsenosť nemá.

Napriek tomu je to u nás s pravicou ešte väčšia bieda ako tam a ešte aj dlho bude. To, čo sa tvárilo ako pravica, stratilo akúkoľvek kredibilitu počas covidu. Ak bi garde bolo opačné a covid zastihol pri moci dona roberta a spol., sotva bi niekoho prekvapili lockdowni a povinné očkovania. Oni sú predsa tí, ktorí presadzujú silní štát, a ten predsa najlepšie vie, čo je pre mňa dobré.

Keď ale to isté spraví pravica, tak je problém. A to až tak veľkí, že potrvá jednu generáciu, abi sa z toho spamätala. Až keď pamätníci covidu budú v menšine a na scénu príde generácia, ktorá si celí ten cirkus neodžila, až potom bude mať pravica nejakú šancu. Dovtedi sotva.

Nevidím totiž dôvod voliť v živote také SaS a spol., pretože tam nenachádzam nič pravicové. Sloboda? Tú som zažil, keď som najprv sedel zavretí doma a nemohol som si neskôr ako neočkovaní dať ani len pivo na terase záhradnej reštaurácie. Solidarita? Iste, keď počas lockdownu sa na víplatnej páske zamestnancov verejného sektora nič nezmení, zatiaľ čo taká kaderníčka má jednoducho smolu. Hospodárski rast? Dobrí vtip. A to až tak dobrí, že sa dostal počas volebnej kampane na plagáti. Rozpočtová zodpovednosť? Videli sme. Tak dobre zaťatá sekera sa len tak ľahko nevidí. Privátne školstvo a zdravotníctvo? O tom ani škrt.

Jediné plus vidím v otázke Ukrajini. Vzhľadom ale na zanedbateľnú pomoc, ktorú sme ako krajina schopní poskitnúť, je to príliš málo na to, abi som sa unúval do volebnej miestnosti.