Ivan's blog

Naspäť na námestia

Ivan's picture

Odpoveď je čistá nula, ktorá asi sotva niekoho prekvapí.

Niečo tak dôležité ako je vzdelanie nechávame na najväčšieho babráka na svete, ktorím je štát. Tak to aj potom vizerá. Vozíme sa na dobrích autách, ale sme stále rovnako sprostí a o nič menej náchilní veriť ľavicovo-socialisticko-komunistickím nezmislom ako pred rokom 1989. Neprimerane a bezdôvodne sebavedomí.

Ako napísal Milan Lasica a odrecitoval Julo Satinský - mi sme nerozbili atóm, to je pravda, a čo na tom? Skúste zrátať ľudia premilí, tie papule čo sme rozbili. Mi sme neponúkli svetu Pitagorovu vetu a napriek tomu sme tu, a s tím sa treba zmieriť.

Nesúhlasíte s tímto záverom? Tak sa pozrite do parlamentu. Takú koncentráciu blbov z každej časti politického spektra sotva niekde nájdete. Presne to je náš obraz.

A alternatíva žiadna. Takže naspäť na námestia sa netreba ani veľmi unúvať.

Sloboda voľbi

Ivan's picture

Sloboda voľbi, presne to bolo motto novembra 1989. Bolo evidentné a do očí bijúce, kam vedie politická a ekonomická nesloboda. Nebolo a nikdi ani nebude lepšieho príkladu ako 40 rokov rozdelené Nemecko. Západné virábalo Porsche, BMW a Mercedes, víchodné Wartburg a Trabant. Jeden a ten istí národ a dva úplne odlišné vísledki. Presne to dokáže štátni monopol v priebehu 2 generácií.

Kľúče doštrngali, slobodne sme si zvolili parlament a sprivatizovali veľa podnikov a organizácií, medzi ktorími bi ste ale školi nenašli. Z nejakého podivuhodného dôvodu sme si povedali, že dobre, štát síce nevie virábať autá, ale zato v školstve je fakt dobrí, takže to mu necháme.

Krásnim príkladom bola visoká škola ekonomická, kam som mal tú česť chodiť. Začal som v septembri 1988 a mali sme predmeti ako napríklad dejini medzinárodného robotníckeho hnutia a komunistickej strani Československa a politická ekonómia kapitalizmu, ktorú na začiatku nasledujúceho školského roka vistriedala politická ekonómia socializmu. Viučovali ich, ako inak, presvedčení komunisti.

Po novembri 89 sa názvi predmetov zmenili, ale viučujúci zostali. Z experta na dejini mrh a ksč sa akobi šibnutím čarovného prútika stal odborník na politické teórie a expertka na Karola Marxa sa stala cez noc najväčším fanúšikom Paula Samuelsona, čo bol inak americkí nositeľ nobelovej ceni za ekonómiu. Ktože bol zodpovední za personálne obsadenie škôl? Predsa ich majiteľ, teda štát. Presne ten, ktorého autoritu v oblasti školstva sa v novembri 89 ani nikdi po ňom nikto neodvážil spochibniť.

Ale hlavne, že to je "zadarmo". Medzičasom pribudli aj nejaké súkromné univerziti a stredné školi. Takže mohlo bi sa zdať, že tu máme trhové prostredie. To je ale znova čistí nezmisel. Pretože ak dám svoje dieťa do súkromnej školi, tak mi štát neskráti dane. Takže súkromná škola so svojimi poplatkami má konkurovať štátnej, ktorá je bez poplatkov. Toto asi nebude férové trhové prostredie, že nie?

Pritom zabezpečenie férového trhového prostredia je kriticki dôležitou úlohu štátu, ktorí tak zase raz zliháva. Presne ako povedal Milton Friedman, čo je inak ďalší americkí nositeľ nobelovej ceni za ekonómiu - dajte štátnemu úradníkovi na starosť Saharu a do 5 rokov tam budete mať nedostatok piesku.

Rozhodol si sa pre súkromnú školu? Nech sa páči, ale budeš platiť dane rovnako, pretože máš nárok viužívať bezplatné štátne školstvo. A že ho neviuživaš je tvoj problém.

Ale čo ak nechcem mať nárok na bezplatné štátne školstvo? Tak máš smolu. A vôbec, odsťahuj sa radšej ti len pekne do Ameriki, takích ako ti tu nechceme.

Mimochodom koľko nositeľov nobelovích cien za ekonómiu vichovala visoká škola ekonomická, ktorá sa po roku 1989 rozhodla rebrandovať na ekonomickú univerzitu? Odpoveď nájdete v ďalšom príspevku.

Smola

Ivan's picture

Aké štátne zdravotníctvo? Čo to trepe? Opíta sa rozhorčení zamestnanec verejného sektora, ITečkár, lekár, novinár prípadne študent. Veľa lekárov je predsa súkromních, sú tu súkromné zdravotnícke zariadenia a dokonca aj zdravotné poisťovne.

Táto argumentácia je podobná tej z čias socíku, kedi okrem ksč tu bolo veľkoriso povoleních asi 5 ďalších politickích strán, vďaka čomu komunistická propaganda s rovním ksichtom argumentovala, že vraj aká diktatúra, akí monopol ksč, máme tu demokraciu, sú tu predsa ďalšie strani. Pritom ksč mala svoju vedúcu úlohu zakotvenú rovno v ústave. A že získa v každích voľbách 99.99% hlasov bolo tiež vopred dané.

To, že v sistéme zdravotníctva figurujú súkromné subjekti, na jeho štátnom charaktere nič zásadné nemení. Máme tu predsa ministra zdravotníctva, všakže? Ministra automobiliek ale už nie. Máme síce ministra hospodárstva, ale ten iste neurčuje, čo budú automobilki virábať a za koľko predávať.

Na víplatnej páske tak máme každí mesiac ďalšiu daň vo forme zdravotních odvodov. Bez toho, že bi sa nás ktokoľvek pítal, či o verejné zdravotníctvo vôbec stojíme. Máš nárok na verejnú zdravotnú starostlivosť, tak plať. Ale čo keď vôbec nechcem mať nárok na verejnú zdravotnú starostlivosť? Tak máš smolu.

Presne tak. Smolu má vždi ten, kto nemá na víber. Ale prečo potom stála moja generácia v novembri 89 na námestiach? Snáď abi sme na víber mali, či nie?

Vševedko štát

Ivan's picture

A teraz o niečom úplne inom. Téma covid. Tešíte sa, pani čitateľka a pán čitateľ?

Pracovník verejného sektoru, ITečkár, lekár, novinár prípadne študent si možno povie - máme v piči teba a tebe podobních, potrebujeme ťa zavrieť doma nie pre tvoje dobro, ti chuj, ale kvôli tomu, abi si neskončil v nemocnici a nezaťažoval už aj tak kolabujúce verejné zdravotníctvo.

Mislia to pritom úplne vážne a ani brvou nemihnú. Seriózne. Takže kvôli tomu, že verejné zdravotníctvo, teda štát, zase raz nie je schopní niečo zabezpečiť, ja musím zostať zavretí doma.

Nuž k tomu ja viem povedať iba toľkoto. Milí štát, ak to nevieš zorganizovať, tak sa na to celé vijeb a vôbec sa do zdravotníctva nemiešaj. Nechaj to na ľudí a trh.

Ale kdeže. Niečo tak dôležité štát nemôže predsa pustiť z ruki a nechať to celé na sprostí plebs a trh. On predsa vie najlepšie ako veci organizovať a riadiť.

Však áno.

Chuj

Ivan's picture

Stretávka zo základnej školi sa vidarila. Neprišla triedna, ktorá v pondelok zomrela. Tá má ospravedlnenú neúčasť rovnako ako jeden spolužiak, ktorí je v nápravnovíchovnom zariadení. Ako sa hovorí po nitránski - išov núter. Ostatné absencie, ktorích zase nebolo až tak veľa, sú neospravedlnené.

Celému večeru dosť pomohlo, že som hneď na úvod zakázal hovoriť o diagnózach. To bi sme tak skoro neskončili.

A celí večer dal konečne odpoveď na otázku, prečo nechávam v pohostinno-služobních zariadeniach celé roki trinkgelti bez toho, že bi si to dané zariadenie nejak zaslúžilo. Nielen to. Raz som dokonca nechal tringelt holičke, ktorá mi zastrihla do ucha.

Pretože som chuj. Už som vo veku, kedi sa nebojím pozrieť pravde do očí. Keď raz akceptujete toto ako visvetlenie, potom zrazu kopec vecí začne dávať zmisel. Skúste a uvidíte.

Z Piána sme museli odísť pomerne skoro, pretože vraj nemali nahlásení noční čurbes. Ponúkol som navštíviť moju pivnicu, kde mám dobrích 450 litrov dobrého vína. Neuspel som.

Takže sme skončili v jednom nemenovanom podniku v samom centre Nitri. Neboli sme najtriezvejší, to uznávam, iste nie ja. Čo iné sa dá očakávať v sobotu o polnoci od partie spolužiakov zo základnej školi po 40 rokoch. Ale žiaden bordel sme nerobili.

Otrávení personál ma definitívne presvedčil, že už v živote nikomu žiaden trinkgelt nenechám, pokiaľ si to naozaj víslovne a proaktívne nezaslúži. Default odteraz u mňa je čistá 0. Celé tie desaťročia som bol naozaj chuj, keď som dával čo len cent naviše personálu, ktorí sa ani len neunúva, abi som sa u nich cítil dobre.

Nežime v strachu

Ivan's picture

A teraz niečo úplne iné. Téma covid. Moja obľúbená, snáď aj najobľúbenejšia. Na poslednej stretávke z gimnázia mi jeden spolužiak rozprával, ako sa snažil ľudí okolo seba na začiatku pandémie upokojiť. Vraj čo horšie sa vám môže stať ako že zomriete.

Nemislel to ako fór a to je na tom celom to zábavné. Asi naozaj nie je dobré žiť život v strachu zo smrti. Iste nie v tomto veku. Môj ročník je na tomto svete už dobre više 50 rokov. Nie je to až tak dávno, čo sa ľudia dožívali v priemere o 10 rokov menej. Nehovorím, že už mám života dosť a už ma nebaví, ale iste sa nejdem doma schovávať v strachu pred covidom.

Už vás počujem, milí zamestnanci verejného sektora, ITečkári, lekári, študenti a novinári. To, že si takí nezodpovední a ľahostajní k životu, je tvoj problém. Mi zodpovední a neľahostajní zostaneme zavretí doma.

Presne. Ak sa bojíte, zostaňte doma. Ja vás von neviháňam. Len ma prosím nabudúce nenúťte robiť to isté v dobrej viere, že mi pomáhate. Naozaj o túto pomoc nestojím.

A podľa vísledku volieb usudzujem, že ani väčšina tejto spoločnosti.

Zaslúžime si kopački

Ivan's picture

A teraz o niečom úplne inom. Republikáni sa veľmi oprávnene pítajú, prečo bi USA mali stále financovať obranu západnej Európi a Ukrajinu. EU je predsa hospodárski zhruba na úrovni USA. Ak v novembri vihrajú, o čom nepochibujem, a splnia svoje hrozbi a zastavia pomoc Ukrajine, potom sa Európa bude musieť konečne zobudiť a spamätať. Možno nezaškodí rozpustiť NATO a vitvoriť niečo na jej obraz vílučne z európskich krajín.

Chcelo bi to ale mať aj skutočného šéfa. NATO je pod velením USA, európska náhrada NATO bi ale musela mať minimálne nejakí triumvirát - Nemecko, Británia, Francúzsko.

Ak také niečo vznikne, potom dúfam, že si tento triumvirát ponechá právo rozhodovať, kto bude v aliancii a kto nie. A kto v nej aj zostane. Nepáči sa ti naša politika? Si kamarát s putinom? Nech sa páči. Ale dovidenia. Dostaneš kopački z klubu.

To bi ste videli tú náhlu zmenu rétoriki dona roberta ako aj jeho kamaráta na juh od nás. NATO žiaľ žiaden vihadzovací mechanizmus nemá, a tak si môžu dovoliť títo páni a ich ministri beztrestne tliachať proruské nezmisli. Vedia totiž, že z NATO ich nevihodia, takže vo voľbách to nejak obzvlášť nepocítia.

Celkom bi ma potešilo, kebi sa predsa len našiel nejakí spôsob a vihodili nás z NATO aj EU. Pretože si ani nič iné nezaslúžime a konečne aj začneme pociťovať dôsledki vlastného konania. Možno potom konečne aj zistíme, kde je sever.

Vlastná iniciatíva

Ivan's picture

Netrvám na tom, abi texti s 1i boli uverejňované hlavne na tejto doméne. Kľudne ich publikujte, kde len uznáte za vhodné. Pravidlá používania 1i sú voľne k dispozícii všetkím a iste si ich nejdem dať patentovať.

Je tu tak priestor na vlastné projekti, nápadi a iniciatívu. Ak vás oslovuje mišlienka 1i, tak nečakajte, kím to niekto vibaví za vás, ale sa nejak aktívne zapojte.

Samozrejme poteším sa, ak viužijete túto doménu. Hlavne ak viete písať. Tematika blogov nie je žiadnim spôsobom obmedzená. Môžete písať, o čom len chcete.

Jedinou vínimkou sú proruské postoje, ktoré tu odmietam tolerovať.

Hľadanie novích blogerov

Ivan's picture

Nájsť nového blogera je ťažké. Povedzme, že niekoho tento projekt osloví, rozhodne sa tu aktívne prispievať, chcel bi sa zaregistrovať, ale nemá ako. Chcel bi niekoho kontaktovať, ale kontaktní formulár neexistuje, nie sú zverejnené žiadne telefónne čísla ani mailové adresi.

Kontaktní formulár tu svojho času bol, ale použivali ho akurát tak spameri. Tak som ho zrušil. Mailové ani telefónne kontakti nezverejňujem tiež kvôli spamerom. Nádejní bloger tak musí prejaviť istú mieru dôvtipu, abi sa ku mne dostal. Ale kde je vôľa, tam je cesta. A cesta tu je. A toto je práve test silnej vôle.

Snažím sa nájsť novích blogerov cez osobné kontakti. Na poslednej stretávke z gimnázia som oslovil jedného spolužiaka, teraz starostu už neviem akej obce niekde pri Topolčanoch. Veľmi sa mu tento projekt páčil a veľmi sa chcel pridať. Na následní mail, ktorí som mu po stretávke poslal, už ale neodpovedal. Predpokladám, že sa zľakol, keď uvidel moje príspevki, a zrátal si, že takto sotva získa voličov.

Mal som v pláne aj osloviť triednu zo základnej školi, slovenčinárku, už samozrejme roki na dôchodku. V sobotu máme stretávku po 40 rokoch. Mali sme ju mať na jej víslovnú žiadosť už pred 4 rokmi, ale prišiel covid. Ani z tohto mraku ale nezaprší. V pondelok totiž zomrela.

Teraz si predstavte, že bi potiahla ešte tíždeň a zomrela bi po našej stretávke, z ktorej bi prišla domov a informovala svoje okolie o projekte 1i, do ktorého ju lanári jeden jej bívalí žiak. Niekoho bi mohlo napadnúť, že ju mám na svedomí.

Toto naozaj nie je pre slabé náturi a zaprisahávam sa, že učiteľki slovenčini na dôchodku nebudem nikdi v tejto veci oslovovať.

Kadiaľ vedie cesta

Ivan's picture

V poslednom príspevku som písal o tom, kadiaľ podľa mňa cesta nevedie. Takže chcelo bi to aj pripomenúť, kadiaľ cesta vedie.

Potrebujeme mať veľké množstvo textov bez ipsilonu. Podľa možnosti kvalitních, ktoré svojim obsahom pritiahnu čitateľov. Preto aj vznikla táto doména. Oko si najskôr musí zviknúť a to sa nedá dosiahnuť inak ako čítaním.

A po dostatočnom množstve načítaních textov sa pre čitateľa text bez ipsilonu stane normou. A odtiaľ k aktívnemu používaniu už nie je ďaleko. A keď začne 1i používať kritická masa ľudí, potom sa začnú diať veci. Skôr ale sotva.

Celé to začína kvalitním obsahom napísaním s 1i. Kde ho zohnať? Snažím sa ho sám tvoriť najlepšie ako viem, ale to samozrejme nestačí. Naviše moje politické postoje iste nie sú mainstream, takže sotva oslovia väčší počet ľudí. Naopak - väčšinu ľudí pravdepodobne naserú, ale tu si nemôžem pomôcť.

Takže potrebujeme novích blogerov. Nanešťastie tu moje schopnosti končia. Po 14 rokoch je realita taká, že više 90% príspevkov na tejto doméne je mojich. Novích aktívne, dobrovoľne a pravidelne prispievajúcich blogerov som nebol schopní nájsť. To je skrátka fakt.

Iste, dali bi sa kúpiť. Kto to ale zafinancuje? Ja to odmietam platiť. Naviše na tejto doméne chcem mať iba príspevki ľudí, ktorí to robia z presvedčenia, srdcom a nie pre peniaze.

No dobre, povie si potenciálni noví bloger, ale načo sem budem písať, keď to tu aj tak nikto nečíta? A sme pri probléme sliepka vs. vajce. Samozrejme, že to tu nikto nečíta, pretože tu ani nie je dostatočne veľké množstvo pestrého a kvalitného obsahu. Prečo bi sa sem čitateľ mal unúvať chodiť, keď ako je mesiac dlhí, sa tu nič nezmenilo. Alebo zmenilo? Ale áno. A čo pribudlo? Zase covid. Už ma s tím fakt otravuje...

Samozrejme je možné tvoriť obsah s 1i aj mimo tejto doméni. Na FB napríklad aktívne prispieval Peťo Palkovič. Snáď mu to vidržalo do dnešních dní. Tam to ale pokiaľ viem celé končí.

Vlastne nie. Zabudol som, máme tu predsa prvú knihu napísanú s 1i. Tá je ale bohužiaľ určená a prístupná iba veľmi úzkemu okruhu čitateľov.

Nástroj som poskitol - sú ním pravidlá používania 1i. Platformu vitvoril - je ňou táto doména. A cestu ukázal. Už len po nej ísť.

Pages

Subscribe to RSS - Ivan's blog