Ivan's blog

Takže Ukrajina bi sa vraj mala vzdať časti svojho územia v záujme mieru. Znie to tak cnostne, však kto bi nechcel mier. Vždi si pritom spomeniem na Mníchov ako aj na Ronalda Reagana, podľa ktorého sú aj dôležitejšie veci ako mier. Ako aj na staré príslovie “ak chceš mier, priprav sa na vojnu”.

A presne to mal Západ spraviť hneď po anexii Krymu. Všetki tie sankcie, ktoré prijal až teraz, mal prijať už dávno. A mal sa spolu s Ukrajinou s plnou vážnosťou začať pripravovať na vojnu už vtedi. Nespravil to, pretože si naivne mislel, že anexiou Krymu to celé skočí. Neskončilo - ako zdraví rozum a história hovorí. Však prečo bi malo? Ak rusom prešla anexia Krymu, prečo bi im nemala prejsť anexia ďalších území? A potom ešte ďalších.

Pretože to rusi teraz sľúbia a zaviažu sa k tomu nejakou mierovou zmluvou? Nuž zaviazali sa rešpektovať územnú integritu Ukrajini už v roku 1994 vímenou za jadrové zbrane umiestnené na jej území.

rusku sa nedá veriť ani pol slova, iste nie tomuto jeho vedeniu.

Na druhej strane je fajn, že zaznievajú tieto hlasi volajúce po mieri, pretože svedčia o tom, že rusom začína tiecť do topánok. Obrovské problémi hlavne v technologickom sektore priznáva aj sám putin. Ukrajina ide mobilizovať milión mužov s cieľom dobiť naspäť svoje územia. Zo západu prichádzajú ďalšie zbrane, takže je v záujme rusov to nateraz ukončiť a zakonzervovať. Nabrať síl, skonsolidovať sa a o pár rokov sa znovu posunúť o kúsok ďalej na západ.

Preto strategickím cieľom Západu a Ukrajini bi nemalo biť nič menšie ako získanie naspäť všetkích okupovaních území vrátane Krymu, reparácie, ktorími rusko zaplatí obnovu zničenej infaštruktúri a postavenie všetkích ruskích pohlavárov pred vojnoví tribunál. A tento cieľ bi mal biť jasne deklarovaní.

Všetko menej bude znamenať, že problém ruska neviriešime. Iba odložíme.

Marka Steyna sledujem už roki a hlavne jemu vďačím za to, že som úplne nestratil kontakt s okolitím svetom. Krátko po vipuknutí vojni sa ako redaktor GB News vibral priamo na Ukrajinu. Po tíždni sa vrátil a ešte zopár dní sa téme vojni venoval. Potom akobi uťal. Sledujem pravidelne jeho Mark Steyn Show, ktorá beží na GB News každí tíždeň od pondelka do štvrtka, a nepamätám si, kedi sa naposledi tejto téme venoval. Pritom je to téma tém. Najväčšia krajina napadne druhú najväčšiu v Európe, čo od skončenia druhej svetovej vojni nemá v našich končinách obdobi, ale už zopár mesiacov o tom nepovie ani pol slova.

Včera som si na jeho stránke prečítal článok Lauri Rosi Cohen, ktorí čo to naznačuje. "...Putin bad. Invading bad. BUT, I am not moved to be a Ukraine cheerleader." Biť jednoznačne na strane Ukrajini je totiž mainstream. Mark, Laura a ani GB News ale nechcú biť mainstream, pretože to nie je ich trh.

Do istej mieri chápem, aj keď to dosť uberá na dôverihodnosti. A to až tak, že keď sa tam dočítam ešte raz niečo podobné, zruším aj celého Marka Steyna a zostane mi potom už len Dennis Prager a jeho Fireside Chat. Sitom covidu a Ukrajini totiž prešiel ako jediní z tích, ktorích pravidelne sledujem resp. som sledoval.

Vírobcovia covidovích vakcín, presnejšie experimentálnej génovej terapie, tvrdili, že znižujú riziko nákazi o neviem koľko presne veľa percent. Preto sme sa mali aj dať očkovať, však áno. Neskôr samotní život ukázal, že tomu tak nie je. Zaočkovaní dokonca mali väčšiu šancu to chitiť ako nezaočkovaní. Súdni človek bi očakával, že takúto tzv. vakcínu otrepú jej vírobcom o hlavu.

Na druhej strane je ale otázka, čo bi ste robili inak, ak bi ste boli jedním z tích vivoleních, čo sa každoročne stretávajú v tom Davose. Nie ste na hlavu padnutí a viete, že problémi sa nedajú donekonečna riešiť tlačením novích a novích peňazí. A nejdete ich ani poctivo riešiť. Uťahovanie opaskov totiž veľa fanúšikov nemá. A samozrejme nechcete prísť o svoje bohatstvo a postavenie. Tak schválne, čo urobíte? Sotva vás napadne niečo lepšie ako presne to, čo sa tu dialo a deje. Potrebujete nástroj kontroli más. Potrebujete mať schopnosť ich zavrieť doma, potrebujete mať schopnosť im natlačiť do hlavi akíkoľvek nezmisel. Akíkoľvek názor, ktorí odporuje oficiálnemu príbehu, vitesníte. A keď to spravíte všetci zároveň, nikto sa nad tím nebude ani len pozastavovať.

Potom, čo visvitlo, že tzv. vakcína je neúčinná proti šíreniu vírusu - a to je slabé slovo, keďže ho v skutočnosti podporuje - bolo treba prísť s niečim novím. Takže zrazu bol na svete príbeh o tom, ako tzv. vakcíni síce nebránia šíreniu vírusu, ale zvišujú šancu, že neskončíte v nemocnici. Akosi už nikoho netrápilo, že s tímto na trh neprišli - ich vírobcovia predsa tvrdili, že zabraňujú šíreniu vírusu. Odhliadnuc od toho dáta z Británie začali hovoriť iní príbeh. Zaočkovaní končili v nemocniciach rovnako ako nezaočkovaní.

A tak bolo treba znova niečo nové. Ak ste zaočkovaní, neznamená to, že to nechitíte ani že neskončíte v nemocnici, ale máte viššiu šancu že to prežijete.

Bingo. Akurát, že publikované dáta tomu ani tentokrát nenasvedčovali. Spravíte teda čo? Veľmi jednoduché riešenie. Prestanete publikovať dáta s odôvodnením, že ľudia si ich nevedia správne interpretovať. A samozrejme budete naďalej tvrdiť, že vakcíni sú účinné a bezpečné.

Témou posledních volieb v Británii bol Brexit. Oslovila konzervatívnich a evidentne aj nemalú časť inak labouristickích voličov. Vísledkom bolo drvivé víťazstvo Borisa Johnsona.

Nie teda, že bi Brexit bola jeho zásluha. Ale pomohol a volič to ocenil. Zároveň to bola aj jediná jeho konzervatívna téma. Opustenie nevoleních a teda aj nedemokratickích birokratickích nadnárodních štruktúr EÚ je prejavom túžbi po slobode, teda doméni konzervatívneho pohľadu na tento svet. Všetko ostatné v oblasti jeho domácej politiki boli ľavicové nezmisli.

Bezprecedentné lockdowni a pretláčanie experimentálnej génovej terapie totiž nemá s konzervatívnimi hodnotami nič spoločné. Ani z toho viplívajúce masívne deficiti v štátnej kase. A ani z nich viplívajúce visoké a stále rastúce daňové zaťaženie.

Organizovanie večierkov priamo v budove vládi je síce istím spôsobom tiež prejavom túžbi po slobode, ktorú ale doma zavretí volič sotva ocení vzhľadom na neprehliadnuteľní fakt, že ho doma zavreli práve účastníci večierkov na čele s jeho hlavním organizátorom.

Tzv. čistá nula v emisiách CO2 je tiež ľavicoví nezmisel s ďalekosiahlimi dôsledkami na bežného človeka.

Čerešničkou na torte bola jeho nedávna úvaha o tzv. "toxickej maskulinite" Putina ako hlavnej príčine invázie na Ukrajinu. Rusko pritom nerobí nič iné iba to, čo robí celú svoju históriu. Dobíja územia vždi, keď sa to čo len trochu dá. Bolo tomu tak za vládi Petra Veľkého ako aj Kataríni Veľkej. Vísledkom je rozlohou najväčšia krajina na svete, ktorej nikdi nestačilo to, čo má.

Brexit sa Johnsonovi podarilo nejak doklepať. Aj keď s odretími ušami a za cenu hospodárskej strati Severného Írska. Zostali mu tak už len ľavicové témi a ľavicoví slovník. Pravicoví volič to sotva ocení. A ľavicoví už vôbec nie, pretože na to tam má iních a oveľa väčších expertov.

A presne tak ako Boris Johnson dopadnú všetki pravicové vládi, ktoré zabudli, kde je sever, kde je doprava a kde doľava, čo je sloboda jednotlivca a kde končí.

Borisovi Johnsonovi sa podarilo niečo, čo som považoval za nemožné - v priebehu 3 rokov dokázal priviesť konzervatívcov od drvivého volebného víťazstva - najvíraznejšieho za posledních veľa rokov - až po moment, kedi s ním odmietajú spolupracovať jeho vlastní ľudia a strana už vírazne zaostáva v prieskumoch verejnej mienki za labouristami.

Schopnosť vlastnej korekcie konzervatívcov je tiež pozoruhodná. Neviem si predstaviť nič podobné u nás. Ak bi niekto u nás vihral voľbi s takím vírazním náskokom, tak bi bol na čele svojej strani aj po smrti a žiaden škandál bi na tom nič nezmenil.

Nie že bi si Johnson nezaslúžil takíto koniec. Tak napríklad zakázať ľuďom sa stretávať, čo je niečo, čo nemá v histórii obdobu, a pritom organizovať priamo v budove vládi večierki, bolo ďaleko za čiarou. Otázka ale je, kto príde po ňom. Je totiž veľká šanca, že to bude niekto, kto zákazi nabudúce pritvrdí a večierki nebude organizovať. Otázku Severného Írska nebude riešiť, rovnako ako ani tzv. utečencov, pritvrdí aj v otázkach emisií CO2 a nedodá zbrane Ukrajine.

Najbližšie voľbi konzervatívci prehrajú, pretože nové vedenie sotva bude schopné ponúknuť niečo, čo osloví konzervatívneho voliča. A presne to isté čaká aj nás. Pretože súčasná vládna garnitúra si odpílila konár pod sebou sama - lockdownami, zákazmi vichádzania, likvidáciou drobních podnikateľov a zadlžovaním tejto krajini. Z tohto pohľadu si zaslúži dostať na frak. Oproti Británii je tu ale veľkí rozdiel. Ak sa k moci u nás dostane súčasná opozícia, na stole môže skončiť aj otázka nášho členstva v NATO. A tam už bude končiť akákoľvek sranda.

Tak toto bude zábava. Pod vplivom alkoholu som tu zatiaľ nepísal. Za triezva ma to už nebaví, ale toto je vízva.

Prišiel Vilo, ďábel s křídou, a zjebal sa z múriku pred kuchiňou tak, že som si v prvej chvíli mislel, že aspoň nebude musieť skákať do tej sopki.

Neľutujem. Zážitki z tzv. visokej školi, o ktorích som nemal ani tucha, stáli za to.

Na dnes hádam aj stačilo. Dobrú noc.

Nebetičné pokritectvo celého ľavicového progresivizmu nevidí iba ten, kto ho nechce vidieť.

Po smrti toho nešťastného Floyda bol bordel v uliciach veľkích americkích miest celé mesiace. CNN a spol. ale prinášali reportáže o prevažne pokojních protestoch, pričom za reportérmi bolo vidieť horiace budovi. Súčasná viceprezidentka hovorila vtedi o tom, ako bi protesti nemali prestať. Ak aj polícia niekoho zadržala, o pár hodín bol vonku na kauciu, ktorú demokrati veľmi ochotne a štedro zasponzorovali.

Nasratí voliči Trumpa višli 6. januára 2021 po netransparentních voľbách do ulíc. Ochranka Kongresu nechá ale dvere budovi dokorán otvorené. A celá ľavica ide odvtedi z kože viskočiť potom čo, čuduj sa svete, do budovi vtrhne dav. Vtedajší návštevníci Kongresu sedia odvtedi na samotkách a žiadna kaucia im nehrozí, pretože ju súdi ani nepovolia. A termíni procesov sú v nedohľadne.

Bordel v uliciach splnil svoj účel, k moci sa dostali demokrati, takže všetki rasové problémi sú razom viriešené, takže viceprezidentka už nemusí hovoriť o tom, ako bi mali protesti pokračovať. Tie prvé, samozrejme. Tie druhé pochopiteľne nemali podľa tejto logiki ani začať, pretože ono veľmi záleží aj na tom, kto protestuje.

Nedávno Najvišší súd USA v kauze Roe v. Wade posunul rozhodovanie o tom, či potrati povoliť alebo nie na jednotlivé štáti. A ľavica sa ide znova zblázniť. Zrazu je znova počuť heslo "moje telo, moja voľba."

Odhliadnuc od nanajvíš diskutabilnej otázki, čo je čie telo v prípade tehotenstva, je pozoruhodné, že títo istí ľudia ani nepípli potom, čo nás tu vládi bezprecedentním spôsobom nútili očkovať sa proti covidu experimentálnou génovou terapiou. Kde bolo vtedi "moje telo, moja voľba"?

Vďaka covidu, ktorí zredukoval môj biznis na úplné minimum, mám dostatok času sa venovať administratívnim záležitostiam, ktoré súvisia s mojím ukrajinskím osadenstvom. Des.

Riaditeľ základnej školi, kam sa nám podarilo upratať Veroniku, si ma zavolal kvôli prihláške na strednú školu, kam má od septembra nastúpiť. A to som bol prosím pekne osobne dva tíždne predtím u riaditeľki tej strednej školi presne v tejto veci. Vívoj sa ale nedá zastaviť a medzičasom uzreli svetlo sveta nové administratívne postupi špeciálne šité na mieru ukrajinskím deťom.

Bolo treba noví papier. A potom ešte ďalší, ktorí už ale mala viplniť riaditeľka strednej školi. A tento ďalší bolo potrebné doručiť na regionálni školskí úrad. V roku 2022 komunikáciu medzi 2 organizáciami toho istého rezortu nerieši internet, ale daňoví poplatník, ktorí toto celé financuje. A tak som sadol do auta a poďho po spomínaní papier zaniesť zo strednej školi na regionálni úrad.

Regionálni úrad ale vôbec nechápal, čo tam robím, pretože vraj riaditelia škôl vedia presne ako postupovať. Tento druhí papier im nemám vraj doručiť ja, ale má tak učiniť riaditeľ základnej školi spolu s tím prvím papierom. Takže poďho naspäť na základnú školu.

Rezort školstva - kohože to chcete vzdelávať? Ako som povedal - žiaden intelektuálni vrchol ale birokraciou skrz naskrz prežratí suterén.

Keď internet nie je dosť dobrí, skúste poštové holubi.

Basketbalovú sezónu sme zakončili turnajom veteránov v krásnom prostredí západočeskích Klatov. Veľmi vidarená akcia a aj veľmi intenzívna po všetkích stránkach.

Sponzorom dresov bola táto stránka, ktorej sme hanbu neurobili. Pekné 5. miesto v kategórii 50+ po 2 víhrach a 2 porážkach. Na nováčika, ktorí ešte len začína zbierať skúsenosti z turnajov, vôbec nie zlé.

Musíme sa ale poučiť. Nabudúce sa nesmieme nechať strhnúť celkovou atmosférou a začneme chodiť o 3-4 hodini skôr spávať. Jožo si zapamätá, koho bráni, natrénujeme šestki, doplníme káder, Mišo vimení čelné sklo na aute a môžeme viraziť koncom roka na turnaj do Poľska, kam nás pozívajú.

Ďakujeme organizátorom turnaja okrem jeho samotnej skvelej organizácie aj za to, že nás zobrali dávno po uzávierke prihlášok, a veľmi radi prídeme aj o rok.

Ten prví mám priamo z prvej ruki. Veronika má 14 rokov a utiekla z Ukrajini spolu so svojou 19 ročnou sestrou. Veľmi bi tu chcela chodiť do školi, ale nemôže, pretože tu nemá svojho zákonného zástupcu. Riaditeľom osloveních škôl to je ľúto, vraj, ale nemôžu s tím nič robiť, vraj, pretože zákon je zákon. Vraj. Neviem, či zákon pamätal aj na takéto situácie, v každom prípade u osloveních riaditeľov škôl je markantná absencia elementárneho zdravého rozumu. Podľa nich sú pochopiteľne na vine súdi, ktoré si dávajú na čas s vibavením žiadosti, abi sa zákonnou zástupkiňou Veroniki stala jej sestra.

O našom súdnictve neviem povedať jedno dobré slovo, ale posúvať im čierneho Petra mi v tomto prípade pripadá nefér. Učitelia majú biť vrcholom intelektu, riaditelia škôl obzvlášť. Realita je taká, že naše deti zmaturujú a nevedia kto je Ronald Reagan, ale zato vedia, že pohlavie je len nejakí vimislení sociálni konštrukt. A 14 ročné dievča, ktoré tu pochopiteľne nemá žiadnich kamarátov radšej necháme sedieť tretí mesiac doma, pretože chíba nejakí nezmiselní papier. Naše školstvo nie je žiadni intelektuálni vrchol ale suterén. Netvrdím, že sa nemôžu nájsť svetlé vínimki a iste bi som rád o nich počul.

Druhí príbeh je z druhej ruki. Ale dôverihodnej. Našla sa jedna dobrá duša, ktorá poskitla ubitovanie manželskému páru z Ukrajini. Po pár tiždňoch dostali víza a povolenie k pobitu v USA, kde žije ich dcéra. Odišli teda za ňou, ale po pár ďalších tíždňoch dostala dobrá duša správu, že sa vracajú k nej.

Oznámiť len tak niekomu, že sa idete nasťahovať k nemu domov sa iste môže zdať mnohím za čiarou. Za normálnich okolností iste, ale toto nie sú normálne okolnosti. V každom prípade aj tu platí, že dobrá duša mohla aj tentokrát povedať nie. Keďže ale je dobrá duša, nepovedala, a tak svetlo sveta uzrel tento príbeh. Presne ten, po ktorom tak dichtí nemalá časť tejto spoločnosti. O pohodlních a drzích Ukrajincoch. Príbeh tu ale nekončí.

Manželskí pár, mimochodom dôchodcovia, sa teda vrátil a po pár dňoch znova odišiel, tentokrát domov na Ukrajinu.

Niečo to hovorí o tomto svete. Niečo nie veľmi lichotivé.