Peťo's blog

24.11.91 19 hod. večer. V honosnom dome s názvom Garden Lodge sa pomali končil život hudobnej legendi. Frontman skupini Queen F. Mercury pomali prehrával svoj boj o život. Pár tíždňov predtím visadil všetki lieki, ktoré zmierňovali bolesť a rozhodol sa odísť do rockového neba. Jeho osobní asistent Peter Freestone, ktorí žije v ČR a má už české občianstvo, o tíchto smutních chvíľach povedal: "Ešte sme ho prezliekli do suchého trička a potom sme už len sledovali ako pomali prestáva díchať. Hrudník prestával postupne pracovať, až sa zastavil úplne. Vtedi sme vedeli, že nastal koniec." Mary Austin, jeho priateľka, s ktorou v 70. rokoch plánoval Freddie spoloční život, ho v posledních chvíľach držala za ruku.

Mor homosexuálov - AIDS - si vižiadal obeť, ktorá bola naozaj lukratívna. Freddieho kámoš z kapeli Roger Taylor ho chcel ísť pozrieť, ale P.F. mu len odkázal: "Už nemusíš chodiť, práve zomrel." O tri dni 27.11.91 sa konal pohreb. Freddie bol spopolnení v krematóriu Kinsal Rise v západnom Londýne. Priebeh pohrebu bol v úplnom protiklade so životom speváka. Prostí obrad sprevádzal spev dvoch kňazov zoroasterskej cirkvi a obradu sa zúčastnili len najbližší príbuzní. Roger, Brian a John plakali, plakal aj Elton John, ktorí priniesol srdce z 800 červeních ruží. George Michael, David Bowie poslali kveti a vence, Mary Austin priniesla vankúš z kvetín s nápisom Môjmu najmilšiemu.

Správa o smrti ma úplne šokovala. V roku 1991 som sa ponáral do tajov tvorbi tejto nezabudnuteľnej kapeli. Tešil som sa na nové veci, piesne, ktoré skupina mohla ešte zložiť a teraz toto. Keď som zatvoril novini, mislím, že to bola SMENA, nebol som schopní slova. Vtedi som počúval Rock-FM Radio a spíker Julo Viršík, tiež už nebohí, povedal slová, ktoré si pamätám dodnes: "Freddie a jeho piesne tu budú navždi." Mislím, že mal úplnú pravdu. Novinkou je, že v tíchto dňoch nejaká anglická stanica má predstaviť dokument Freddie Mercury - Final Act. Je o jeho posledních mesiacoch. Viac ma nenapadá a preto dočítania priatelia a ja idem trúchliť.

“Queen II, to bol moment, kedi z nás višli všetki tie dobrodružné nápadi. V Queen II sú zárodki takmer všetkého, čo sme spolu urobili, ale bolo to strašne nahustené, že to nebolo dobre počuť, pokiaľ ste nepočúvali dostatočne pozorne.” To boli slová Briana Maya, niekedi z roku 1976, na adresu albumu Queen II, ktorí višiel 8. 3. 1974. Práve v tento deň, ešte stále počas môjho dudinského geriatrického exilu, bolo 47 víročie vidania tohto albumu.

Málokto si pravdepodobne všimol jednu zaujímavosť a to, že celí album zložili dve osobi - Brian a Freddie. Roger tu prispel iba jednou skladbou - The Loser In The End. Brian zložil A stranu, ktorá bola v bielom prevedení a Freddie B stranu, ktorá bola v čiernom prevedení. John o tomto albume vihlásil, že pri nahrávaní Queen II postupne zisťoval, že skupina má v sebe potenciál. V roku 2004 Brian o Queen II vihlásil, že pri nahrávaní tohto albumu sa skupina naučila najviac vecí, čo sa tíkalo nahrávania, najmä nahrávania viachlasovích spevov. Brian tvrdí: "Najprv niečo nahráme unisono - t.j. jednohlasne, potom cez to naspievame stopu, alebo hneď dve a to isté zopakujeme v ďalšej vrstve a takto získame aj 30 hlasov, niekedi aj viacej. Tento album bol revoluční v tom, že z pasáží, ktoré tu Brian zahral, čerpali viaceré kapeli, ako napr. Thin Lizzy, alebo Iron Maiden.

Album otvára skladba Procession, potom nastupuje Father to Son, White Queen, pri tejto skladbe som vždi obdivoval Freddieho rozsah, na DVD Live in Rainbow, to bola proste paráda. Potom nastupuje Freddieho B strana albumu, tu sú skladbi, ako napr. Orge Battle, The March of the Black Queen, Funny How Love Is. Za absolútnu špičku považujem skladbu Nevermore a tiež Seven Seas of Rhye. Táto skladba odznela už na Queen I, Freddie ju prepracoval a stala sa ich prvou hitovkou.

Čo sa tíka prezentácie albumu, tak Queen tu ukázali precíznosť, obrátili sa na Micka Rocka, čo bola v tom čase vichádzajúca hviezda rockovej fotografie, urobil pár fotiek Davida Bowieho. Návrh obalu vinilu mal vikresliť hru svetla a tieňov a v podstate to višlo, lebo obal na Queen II sa zaradil medzi najikonickejšie v histórii populárnej hudbi. K tejto vizáži sa vrátili pri natáčaní klipu Bo Rap. Na prednej strane obalu, tzv. black Queen, sú členovia kapeli vifotení v čiernom a na zadnom obale je white Queen, Roger, Brian, John a Freddie sú oblečení do bieleho.

Tento album sa stal prelomoví, pretože verejnosť si Queen začala viac všímať a naviše, nenastala už taká situácia, že keď Brian išiel sondovať do obchodu s hudobninami a spítal sa: "Máte už novích Queenov?” Odpoveď bola: "Kohože?????” Toto sa stalo po vidaní Queen I. Po vidaní začalo turné po UK. Queen išli spolu s Mott The Hoople, pričom Queen tam išli ako predskokani. 14. 12. turné dorazilo do Hammersmith Odeon a Queen si vibudovali také renomé, že v avizovaní deň museli zahrať dva koncerti. Zdalo bi sa, že po tomto úspechu Queen bi mohol Ian Hunter, líder Mott The Hoople, začať žiarliť, nič také sa nestalo a to preto lebo táto udalosť sa neodohrávala na Slovensku, kde si všetci všetko závidia. Obe kapeli sa stali dobrími kamarátmi a spolu chodievali na turné v jednom autobuse. Dobrí vzťah potom potvrdil Brian v skladbe Now I’m Here vo verši Down in the city, just Hoople and me.

Rok 1974 bol pre Queen zlomoví, pretože sa dostali so skladbou Seven Seas of Rhye do Tops of The Pops, skladba obsadila 10. miesto a album v UK dosiahol celkom pekné 5. miesto. Queen boli v podstate v začiatkoch a už v nich horela túžba podmaniť si Ameriku, najmä teda USA, táto krajina bola považovaná za svätí grál hudbi. Pri dobíjaní USA mali spočiatku smolu a to preto, lebo Brian chitil v USA po niekoľkích koncertoch žltačku a preto sa museli vrátiť domov a May dostal príkaz k odpočinku. Od 22.11. do 14.12. 1974 Queen podnikli európske turné, kde navštívili postupne Helsinki, Kolín, Hamburg, Mníchov, Amsterdam, Brusel, Dusseldorf, Frankfurt, Haag, najjužnejšie boli v Barcelone a samozrejme štiri koncerti odohrali v Londýne. Konečne sa koleso šťastia začína krútiť aj pre nich, tím správnim smerom, počas tohto turné bolo už na svete Sheer Heart Attack.

Ostával viriešiť jeden zásadní problém a to bol manažment skupini. Roger o tomto raz povedal: " Mali sme vipredané aréni, mnoho koncertov, ale boli sme úplne bez peňazí, raz som polámal palice na bicie, mal som totiž tvrdé úderi, manažment mi hneď vičistil žalúdok, abi som nelámal toľko paličiek, lebo sú drahé, vzápätí, si ktosi z manažmentu kúpil nové auto, čosi tu nehralo...... "

Kupujte nové televízori, otvárajte šampanské, včera večer v Nitra aréne domáci hokejisti zlomili neskutočne zlú sériu s Banskou Bystricou. Včera totiž v predposlednom kole základnej časti hokejisti HK Nitra zvíťazili v normálnom hracom čase 3:1, naposledi HK Nitra za tri bodi porazila BB na Veľkonočnú nedeľu v roku 2017, neviem koľkého to bolo presne, ale asi polovica apríla. Odvtedi to boli len prehri a len tri víťazstvá za dva bodi- september 2017-3:2 PP, apríl 2019 finálová séria- štvrtí zápas 2:1 SN a december 2020 2:1 PP. Celkovo BB bodovala s NR presne v tridsiatich zápasoch v rade.Tie porážki boli často pre nitrianskeho fanúšika naozaj trpké, napr. október 2017-1:7, semifinále 2018- 0:4 na zápasi, najnovšie január a február 2021 1:7 a 0:6, toto bolo na ľade ZV, lebo BB momentálne prerába štadión. Včera sa to teda skončilo a Nitra prestrihla túto negatívnu šnúru, pričom hokejisti spravili radosť najmä M.Kováčikovi, ktorí si želal skončiť túto nočnú moru. Pre Nitranov tieto prehri boli ozaj frustrujúce a často sa hovorievalo, že od Bystrice po Bystricu. Totiž NR prehrala s BB, potom dvanásť, alebo jedenásť zápasov vihrala a potom prišla prehra s BB. Uvidíme, čo bude ďalej. HK NR je v tabuľke o niečo lepšie- 5. miesto, BB je na desiatom mieste a čaká ju predkolo play-off. NR môže vstúpiť do tohtoročného play-off s potenciálom, ktorí ešte nemala, totiž s veľmi kvalitnou brankárskou dvojicou. Evan Cowley a Matt O Connor sa radia medzi najkvalitnejšiu brankársku dvojicu v lige. Nuž uvidíme.

Zdravím vás priatelia. Po dlhšom čase sa opäť hlásim o slovo, moja odmlka bola spôsobená tím, že som uplinulé tíždne strávil v geriatrickom blázninci Kúpele Dudince. Tu som nemal chuť prispievať, chíbala tá klasická slina a tak sa stalo, že 27. február som strávil v spisovateľskej nečinnosti. Tento deň, 27. 2., ale v roku 1984, višiel v poradí jedenásti album skupini Queen s názvom The Works. Prečo práve tento názov? Akí to malo zmisel? Abi sme vedeli aspoň trochu tento názov visvetliť, musíme sa vrátiť do roku 1982.

V tomto roku bol vidaní album Hot Space. Manažér skupini Jim Miami Beach sa vijadril na margo Hot Space, že album stál za hovno. Aj členovia kapeli cítili, že to nebolo to pravé, čo chceli a tak asi jediní človek, ktorí Hot Space hodnotil ako podarenú vec, som bol asi len ja. Album bol silno ovplivnení Thrillerom od M.Jacksona. Nasledovalo turné, z ktorého záznam višiel v roku 2004 na DVD nosičoch, pod názvom Queen on Fire-Live in Milton Keynes, pričom skladbi sú totožné s Live in Montreal. Po turné prišla na členov skupini ponorka a táto situácia bola celkom slušne zobrazená aj vo filme Bohemian Rhapsody. Členovia si povedali, že dajú si na čas pauzu a skúsia niečo nové. Tím novím boli sólové projekti. Freddie začal pracovať na Mr. Bad Guy v Mníchove, Brian v L.A. pracoval na Star Fleet Project, Roger v Montreaux nahrával druhú sólovku Strange Frontier, odkiaľ bola známa skladba Man On Fire. John odcestoval do Anglicka, dal si oddich, údajne preto, lebo nevedel spievať.

Takto došlo k prvej pauze po 12 rokoch spoločného koncertovania, mnohí už nad nimi lámali palicu, ale Queen sa vrátili naspäť do štúdia, abi sa opäť predviedli. Brian toto komentoval, že konečne si mohol každí skúsiť niečo nové, mohol zažiť nové skúsenosti, urobiť hudbu takú, aká mu vihovuje, pretože tvorba Queen bola často postavená na konfliktoch a hádkach čo paradoxne zvišovalo kvalitu piesne. Počas práce na The Works povedal John, že : "Hot Space nás sklamalo, preto sme sa bavili, ako poňať noví album, tak sme sa dohodli, že nová vec bude taká, ktorá Queen najviac charakterizuje.” Roger to okomentoval :" Predveďme všetkím, čo je to skutočná práca."

Čo sa tíka obalu na CD, alebo na vinile, je čiernobieli, veľmi jednoducho riešení, skupinu vifotil Georg Hurrell, hollywodskí fotograf. Album otvára skladba Radio Ga-Ga, je to moja naozajstná srdcovka. Autor bol Roger a termín Ga-Ga vznikol tak, že Rogerov sin Rufus kedisi v roku 1982, v jedno nedeľné poobedie začal spievať radio ka ka. A tak vznikol termín Ga-Ga. Roger k tomu pridal pár hudobních stôp išiel s tím za Freddiem a spolu to dali dokopi. 23.1.84 Radio Ga-Ga višlo ako singel, v novembri 1983 bol natáčaní klip v Shepperton Studios v Londýne. Cena klipu 100 000 libier, na refrén skladbi bolo zavolaních asi 150 členov fanklubu, ktorí sa obliekli kompletne do bieleho, refrén bol natáčaní v Pinewood Studios. Druhá skladba Tear It Up, to je Brianova skladba, zaznela aj počas turné v roku 1986. Tretia skladba je Freddieho - It s Hard Life. Časť úvodného vstupu si Freddie vipožičal od L. Pavarottiho. Aj klip k tejto piesni bol tipicki queenovskí, pretože členovia mali na sebe zaujímavé prevleki. Freddie mal červení úbor, ktorí mal simbolizovať krevetu, Brian držal v ruke gitaru z kosti a John s Rogerom boli oblečení, ako pážatá. Skladba bodovala, pretože sa objavila aj na Greatest Hits II. Machines-úvodná pieseň B strani, je to skladba o strojoch, je to spoločné dielo Briana a Rogera, tu sa prejavil geniálni Freddieho hlas, keď jednu pasáž skladbi zaspieval naozaj bravúrne.

Písať o The Works a nespomenúť I Want To Break Free, je na zostrenú väzbu. Je to Johnova vec a tu sa ukázalo, že z pôvodného outsidera, čo sa tíka písania skladieb, sa postupne stal ťahúň. Another One Bites The Dust spravila z Queen No.1 na svete a to bol Johnov projekt, podobne ako I Want To Break Free. Netreba ani hovoriť, že v klipe sú členovia Queen prezlečení za ženi. Časť publika v USA ale tento klip odmietalo a skupinu označili za buzerantov a transvestitov, pretože klipom dávajú zlí vzor americkej mládeži. Preto spoza Atlantiku prišla prosba, abi pre americkí trh spravili noví klip, ale skupina to odmietla. Tretia skladba na B strane Keep Passing The Open Windows- mne osobne sa táto skladba veľmi páči. Potom sa ponúka Brianova skladba Hammer to Fall. Tak toto Mayovi ozaj sadlo. Je to tipicki hardrocková skladba a mne osobne sa páčil veľmi videoklip, ktorí bol zasadení do koncertnej sáli, kde Freddie predvádza naozaj skvelú, kreatívnu pohibovú variáciu, tu sa potvrdilo, že Mercury bol počas skladieb naozaj vitálni. Záver pomalá vec Is This The World We Created? To je ozaj krásna balada, je to Brianove a Freddieho spoločné dielo.

To, že to bol podarení album, potvrdil aj predaj, The Works vo väčšine štátov skončil v prvej trojke. V USA dosiahlo 22. miesto, predalo sa asi milión exemplárov. Po vidaní albumu začalo The Works turné, kde skupina koncertovala po arénach v celej západnej Európe. Súčasťou tohto turné bolo koncertovanie v Sun City v JAR, kde vládol apartheid. Za tento koncert sa skupina ocitla na čiernej listine OSN. Nepomohlo ani to, že Queen venovali finanční obnos škole pre nevidomích a nepočujúcich v Bophutastwane. Záver roku 1984 priniesol vianočnú baladu Thank God It s Christmas. No a vstupujeme do roku 1985, kedi úvodné mesiace sa niesli v znamení koncertov v Južnej Amerike, pod názvom Rock in Rio, neskôr Nový Zéland a potom nezabudnuteľné Live Aid...

Mám rozčítanú knihu pod názvom Veľkí hazard, je to kniha o angažovaní sa ZSSR v Afganistane. Najmä staršie ročníki, ale aj mi päťdesiatnici si pamätáme na časi studenej vojni. Bol to zápas medzi ZSSR a USA, kto z koho. Ďalej to boli ambície oboch superveľmocí rozširovať svoj vpliv podľa možnosti v čo najväčšej časti našej planéti. Popri viacerích úspechoch obe strani ale museli vipiť kalich horkosti, USA vo Vietname a ZSSR práve v Afganistane.

Aké boli dôvodi vpádu Červenej armádi? Afganistan ležal južne od ZSSR a mal pre Sovietov strategickí víznam. Ale bol tu aj náboženskí problém. Obivatelia Afganistanu boli zväčša moslimovia a taktiež moslimovia boli aj obivatelia stredoázijskích sovietskich republík. Kremeľ mal obavi z toho, že ak bi došlo k spojeniu tohto moslimského obivateľstva, bol bi vážni problém. Na území Afganistanu bolo množstvo moslimov, ktorí mali tvrdo protikomunistické postoje. Ďalším dôvodom bol konflikt medzi dvoma mužmi, Muhammadom Tarákim, čo bol prezident a premiérom Hafizulláhom Amínom. Nad Tarákim držal ochrannú ruku Brežnev a keď bol Tarákí zahrdúsení vankúšom, tak Brežnev zúril.

Nedá mi, abi som nespomenul Leonida Iljiča Brežneva z humorného pohľadu. Bol to tipickí gerontokrat, ku sklonku života mu prejavi písali jeho najbližší súdruhovia, keď ich čítal tak to nemohlo biť bez breptov. Napríklad často sa používal stranícki termín sistematicki, Brežnev toto slovo skomolil a povedal slovo siski, čo v ruskom slangu znamenalo ženské prsia. V novembri 1982 zomrel, čo nebola potešujúca vec najmä pre malé deti, pretože v ČSSR bol vihlásení štátni smútok a z televíznich obrazoviek bol stiahnutí večerníček No počkaj zajac, čo bola v podstate kultová rozprávka pre deti víchodného bloku. Na Párovskom gimnáziu v Nitre dokonca pionieri museli držať čestnú stráž pri fotografii tohto mamľasa. Hovorilo sa aj to, že keď Brežneva mali fotiť, tak bol problém natočiť ho na správnu stranu, abi nebolo vidieť jeho zvráskavenú, gerontokratickú tvár, resp. nasnímať ju z prijateľnejšej strani.

Konflikt medzi Amínom a Tarákim potom viužil Babrak Karmal, ktorí bol bábkou v rukách Sovietov. Karmal ale dosť chlastal, dokonca nútil piť aj svojich najbližších, preto Sovieti museli na toto reagovať a do jeho ochranki dosadili vílučne abstinentov.12.12. 79 sa rozhodlo, že ZSSR vpadne do tejto krajini. 27.12. 1979 prišli prvé vojenské kontingenti Červenej armádi. Jedna z prvích úloh Sovietov bolo potrestať Amína. Chceli ho otráviť a preto mu dali do jeho obľúbenej Coca-Coli jed, lenže Amín mal šťastie, lebo údajne bublinki tohto nápoja paralizovali jed a on to prežil, neskôr bol ale zavraždení. Ďalšou úlohou bolo vibudovať prístupové cesti, napríklad tuneli, jeden z nich bol Salanžskí tunel, ktorí spájal juh ZSSR s Kábulom. Ďalej to bol most Družba, čo značilo Priateľstvo. Sovieti sem prichádzali s obrovskím sebavedomím, s cieľom naučiť mudžahedínov poriadku, avšak postupne sa Červená armáda dostala do dlhotrvajúcej vojni, ktorá sa pre ňu stala nočnou morou. Na vlastnej koži si Sovieti mohli skúsiť, ako to bolo s vojskami USA vo Vietname.

Vážení fanúšikovia jedného i, opäť som tu s novím príspevkom. Opäť bude o Kráľovnej a to preto, že 4. februára si fanúšikovia tejto legendi pripomenú tridsať rokov od vidania štrnásteho štúdiového albumu s názvom Innuendo. Bohužiaľ ale treba konštatovať, že frontman skupini Queen F. Mercury bol už na tom zdravotne veľmi zle a Innuendo bolo jeho posledním albumom, ktorí nahrával so skupinou. Album sa začal nahrávať v marci 1989 a bol dokončení v novembri 1990. Nahrávaní bol na dvoch miestach a to v štúdiu Metropolis v Londýne a v Mountain Studio v Montreux, vo Švajčiarsku. Najmä lokaliti okolo Ženevského jazera si Freddie na sklonku svojho života zamiloval, pretože toto miesto mu ponúkalo tak prepotrební pokoj. Niekoľko mesiacov pred smrťou si na brehu Ženevského jazera kúpil bit v hodnote 350 tisíc libier, bohužiaľ v bite bol len tri krát. Štúdio v Montreux a vôbec celá táto oblasť sa postupne stávala jeho druhím domovom, pretože v Londýne to bolo veľmi zložité. Novinári na neho začali tvrdú poľovačku a často sa stávalo, že čakali pred bránami Garden Lodge - Freddieho dom v Londýne a čakali, kedi sa otvorí brána a vijde odtiaľ auto. Ak sa tak stalo, tak začali strkať fotoaparáti cez okienka a fotili toho, kto sa tam viezol. Problém bol v tom, že chorí Mercury musel navštevovať nemocnicu, pretože chodieval tam na krvné transfúzie a dostával tam aj liek AZT, čo bol jediní liek, ktorí AIDS vedel spomaliť a ktorí bol v 80-tich rokoch všeobecne dostupní. Preto musel prísť do Londýna a tu nejakí čas pobudnúť. Neskôr sa ľudia okolo Freddieho rozhodli oklamať novinárov a to tak, že najprv višlo auto, v ktorom sedela figurína, na toto auto sa vrhli novinári ako osi a keď odišlo, tak sa ľudia od tlače rozišli, no a potom višlo auto so skutočním Mercurym, keď už boli paparazzi preč. Neskôr to bolo tak, že Freddie dostal do žili kanilu a jeho osobní personál, ktorí tvorili Peter Freestone - mimochodom žije v ČR , Joe Fanelli - osobní kuchár a Jim Hutton - záhradník, mu podávali lieki sami.

Album Innuendo sa umiestnil v Európe medzi desiatkou najlepších a v USA skončil v TOP 30. Na obale albumu je akísi šašo, ktorí žongluje s loptami. V skutočnosti je to obraz A Juggler of Universes od J.Grandvilla, pochádzajúci z 19. storočia. Obraz objavil Roger a poveril Richarda Graya, čo bol dizajnér, abi obraz zapracoval na album. V klipe tohto žongléra s planétami rozhíbali režiséri, ako bol napríklad Rudi Dolezal, ktorí nechíbal ani pri spracovaní live koncertov, z Magic Tour. V januári 1991 Innuendo višlo ako singel, pričom pieseň má 6 min. 29 sekúnd a opakoval sa príbeh s Bohemian Rhapsody, kedi Innuendo nechceli hrať v rádiách, údajne je to moc dlhé. Nakoniec singel bol pretlačení do rádia, vistrelil na prvé miesto, presne tak, ako v roku 1981 Under Pressure. Druhá pieseň na albume je I'm Going Slightly Mad, najmä klip stojí za povšimnutie, bol natáčaní vo februári 91 v Limehouse Studios a Mercury tu stvárnil šialeného lorda Byrona, Brian tučniaka, Roger mal na hlave kanvicu s čajom a John bol dvorní šašo. Najmä pohľad na Freddieho nebol príjemní, pretože napriek silnému make upu bolo vidieť, že sa s ním niečo deje. Naviše v tomto období mal silné bolesti nôh a preto väčšinou sedel. Počas natáčania si preto robili pauzi. Skadba Headlong je Brianova vec, mala biť pôvodne na jeho sólovke, nakoniec skončila na Innuende. Osobne si mislím, že skladba Dont Try So Hard je jedna z najlepších pomalích vecí od Queen, kde Mercury predviedol úžasní spevácki prejav. Nemôžem obísť Rogerovu skladbu These Are The Days Of Our Lives. Krásna pomalá vec, najmä klip bol až mraziví. Keďže Mercury bol už dosť zle zdravotne, tak klip bol čiernobieli, abi sa aspoň takto zakrila jeho choroba. Roger neskôr povedal: "Hlas mal slabí, ale stále ladil." Až neskôr sa na internete objavil materiál, už farební, kde bola zachitená práca na tomto klipe, vtedi som si uvedomil, ako tento spevák musel trpieť, neustále kríval, pretože na nohe mal ranu, ktorá sa stále zväčšovala a spôsobovala mu bolesti. Členovia skupini hovorili, že jeho telo je slabé, ale sila a vôľa je neuveriteľná. Sám Freddie hovoril: "Aj keď som chorí, nechcem, abi ma ľudia ľutovali a nechcem, abi si hudbu Queen kupovali zo súcitu." Fanúšikom je určite známa pieseň Delilah, ktorú spevák venoval svojej mačke.

Na záver vážni bombónik The Show Must Go On. Najlepšia vec, ktorú vôbec človek, ktorí zliezol zo stromov až po dnešnú dobu, mohol zložiť. Tá skladba je vážne pecka a najlepšie ju vedel zaspievať len Freddie. Mimochodom 20.4.92 bol na Wembley štadióne koncert na počesť Freddieho a túto pieseň spieval Elton John, ale ten to zaspieval ako úplní začiatočník. Ale neurážajme Eltona. Toľko k tomuto albumu, ďakujem za pozornosť a majte sa.

Zdravím priateľov jedného I. Dnes chcem pridať noví príspevok, ktorí dúfam poteší všetkích milovníkov populárnej hudbi. Magickí názov Queen. Kráľovná, ktorá si svoje meno zaslúži. V čase ich najväčšej slávi som o tejto legendárnej štvorici nevedel takmer nič. Až mojí dobrí kámoši I.P. a J.D. ma zasvätili do tajov Kráľovnej.

Postupne som prelúskal tvorbu 80 tich rokov a potom 70 tich rokov a pochopil som, že to je geniálna hudba. Nechcem tu písať životopisi tíchto hudobníkov, je toho obrovské množstvo na internete, chcem sa venovať veciam, ktoré sú menej známe, resp. málo dostupné. A čo bi to mohlo biť? Predstavte si postavu frontmana F. Mercuryho. Koľko toho bolo napísané o ňom? Obrovské množstvo, ale čo napríklad jeho mikrofón? Aká bola genéza vívoja? Brian May - gitarista skupini, ako prišiel k svojmu nástroju? Roger Taylor-jeho príbehi s bicími, John Deacon, Deacy - introvert s basgitarou. Čo robili členovia skupini pred vistúpením na pódiu? Akí bol život ľudí, ktorí sa starali o aparatúru? Čo robili počas turné tzv. bedňáci? Kto bol najhlavnejší bedňák?

Tu bi som chcel spomenúť, že ľudia okolo aparatúri pomenovali niektoré hiti nasledovne: We Will Rock You na We Will Rob You, Now Im Here na Now Im Queer, I Want To Break Free na I Want To Break Wind, Flash na Trash. Jeden zo šéfov ľudí od aparatúri Peter Hince spomína príbeh s Freddieho mikrofónom. Vieme, že Mercury na pódiu sršal obrovskou dávkou energie a ani na chvíľu nezastal. Preto mikrofón niesol so sebou pripevnení na stojane. Vieme aj to že Freddie mal veľkú záľubu v balete. V roku 1979 sa uskutočnilo baletné vistúpenie na podporu charitatívnej akcie v London Coliseum, kde mal Freddie vistúpiť s Bohemian Rhapsody. Nebolo bi na tom nič mimoriadne, lenže Freddie si dal podmienku, že pesnička bude zaspievaná v leže na hlavách jeho doprovodu, ktorí s ním mal chodiť po pódiu. Posledné slová skladbi mal zaspievať dolu hlavou. Mercury oslovil Petra: ako to spravíme? Doprovod sa môže o šnúru, ktorá ide z mikrofónu, potknúť a bude to hanba. Peter na to: O.K. dáme ti bezdraťák. Tu bol problém, lebo tento tip mikrofónu na konci 70 tich rokov bol dosť poruchoví a Peter mal plné gate strachu, ako to nakoniec dopadne, dopadlo to nakoniec dobre, vieme, že turné A kind of magic z roku 1986 Freddie odspieval už s bezdrôtovím mikrofónom.

Čo sa tíka Briana Maya, on bol považovaní za chrbtovú kosť skupini Queen spolu s Rogerom. Jeho gitara v čase svojho vzniku stála osem libier, neviem si predstaviť cenu, ak raz bude v dražbe. Brian zhotovil gitaru so svojim otcom, telo gitari je mahagón, ktorí bol virezaní z 200 ročného krbového obloženia a pružini na tzv. tremole boli zo starej motorki. S tímto nástrojom Brian nahral všetki kultovné skladbi.

Roger Meadows Taylor- bubeník skupini, uznávaní hráč na bicie. Nechcel bi som biť v pozícii človeka, ktorí sa mal starať o jeho bicie. Po každom koncerte bolo treba všetko vičistiť, pretože bicie boli plné Rogerovích chrachľov, ktoré boli ešte okorenené pachom z cigariet znački Marlboro. V roku 1984 sa Queen pripravovali na turné The Works, k Rogerovi nastúpil noví bedňák s prezívkou Prasák. Kapela chcela Prasákovi ukázať krási Mníchova a spočiatku sa držal celkom dobre. Prešli niekoľko podnikov, kde niečo popili a večer, keď sa vracali Brian mu ponúkol miesto v Mercedese, že sa môže odviesť na hotel, cestou na hotel nastal problém, lebo Prasák ogrcal celú zadnú sedačku. Na druhí deň sa ho Roger píta: Prasák naladil si mi bicie? Prasák: Samozrejme, že nie. Viem, akí si hákliví na svoje nástroje, radšej som sa ich nedotkol, len som trochu utiahol blani. Po skončení turné The Works už Prasáka nik nevidel.

A nakoniec tu máme Johna Deacona, posledného do tejto hviezdnej partie. Tichí chlapík, ktorí nastúpil do kapeli pod číslom sedem, šesť basákov pred ním neuspelo. Bol to tichí člen, ale práve jemu môžu ďakovať Freddie, Roger a Brian, že v roku 1980 sa Queen stali najslávnejšou kapelou sveta, po vidaní skladbi Another One Bites the Dust, toto bola Johnova skladba. Sám Deacy hovorí, že trochu mu dlhšie trvalo, kím sa v kapele udomácnil, nakoniec sa mu to podarilo.

Na záver v čom boli Queen jedineční? Roger raz povedal v jednom interview, že hudba musí spájať všetkích ľudí, hudba musí rozbiť všetki politické, náboženské zábrani, hudba musí biť pre všetkích, musí spájať všetkích. Queen tento názor plnili do poslednej bodki, veď si treba uvedomiť, že ich live vistúpenia prebiehali v dobe, kedi v Európe sme mali železnú oponu a na víchod od nej sa západné kapeli nemali šancu dostať. Napriek tomu 6.2. 1979 odohrali koncert v Dome Sportova v Záhrebe, 7.2. 1979 v Tivoli Halle v Ľubľane, odtiaľ potom išli do Basketball Halle, do Mníchova. Poviete si, ale veď to bola Juhoslávia, tu to bolo uvoľnenejšie. A máte pravdu, poďme teda ďalej. 27.7.1986 Népstadion v Budapešti a koncert Queen, ktorí neprekonali ani preteki Formule 1 o dva tíždne na novom Hungaroringu. Dovtedi najväčší koncert vo víchodnej Európe. Spomeňme ešte JAR a koncerti v Sun City, za tieto koncerti ich tlač v Británii takmer roztrhala, skupina potom vidala prehlásenie, že je tvrdo proti apartheidu. Na druhú stranu treba povedať, že za koncerti v JAR im ponúkli pekné prachi. Ďakujem za pozornosť.

Zdravím všetkích priaznivcov jedného i. Želám veľa zdravíčka, rodinnej pohodi, šťastia do roku 2021. Moja prvá téma, pre ktorú som sa rozhodol, sú MS juniorov v ľadovom hokeji. Hralo sa a ešte sa aj hrá v Edmontone a favoriti boli jasní-domáca Kanada a USA, tieto mančafti sa nakoniec aj stretnú vo finále. Čo ale naši? Pred tímito majstrovstvami nám spadol kameň zo srdca, pretože sa nevipadávalo. Herní prejav našej dvadsiatki bol, čuduj sa svete, simpatickí. V skupine sme mali silnú Kanadu, s ktorou sme držali celí zápas krok a prehrali len 1:3. Je to slušní vísledok najmä keď uvedomíme, že Nemecko, ktoré skončilo o priečku viššie ako mi v základnej skupine, hralo s Kanadou 2:16. Nakoniec sme postúpili do viraďovački, tu nás poslali domov mladí Američania, po vísledku 2:5. Cieľ, postup zo skupini, splnení. Chcel bi som ale poukázať na jedného borca, ktorí oblieka dres HK Nitra. Ide o 16 ročného Šimona Nemca, v takomto veku sa dostal na MS 20. Bol v trojici našich najlepších hráčov, bol nasadzovaní do kľúčovích momentov zápasov. V Nitre rastie schopní obranca, ktorí v pohode uhrá prvú obrannú dvojicu. Keď si uvedomíme jeho vek, tak to je niečo neskutočné. Je ale otázne, či ho tu udržíme, má údajne v pohode na NHL. Príjemním prekvapením boli aj brankári nášho tímu, najmä Šimon Latkóczi, ktorí vichital úvodní zápas proti Helvétom 1:0. Jediní víprask bol len od Fínov 0:6, ale v tom zápase naši mladíci mali 60 min. zadarmo kolotoč. Neskutočné fínske korčuľovanie. Zostáva otázka, ako ďalej slovenská mlaď ? Ako budú vizerať budúce MS ? Možno sa potešíme z medaili. Ešte pekní zvišok dňa praje Peťo. ahoj

V Dánsku začali deti chodiť do školi. Rozostupi medzi lavicami musia bit dva metre. Poslední žiaci v laviciach sedeli v Gronsku