AleAve's blog

Na návšteve u pani riaditeľki JÚĽŠ

AleAve's picture

Na Slovensku máme okrem všemožních iních patálií ešte aj tú slovníkovú: že najnovší úplne vidaní slovník je... ten starí. No zároveň je nedostupní, predovšetkím v elektronickej verzii.

Napísal som preto v tejto veci koncom februára otvorení list (nadväzuje naň komentár) Matici slovenskej a Jazikovednému ústavu Ľudovíta Štúra.

Ani som neočakával, že na list dostanem odpoveď, ale na moje prekvapenie prišla – z oboch inštitúcií, a veľmi ústretová.

Pani riaditeľka JÚĽŠ doc. Múcsková mi najprv poslala dva dlhé maili (kto ma pozná, vituší, že som kontroval podobne dlhími mailmi) a potom ma pozvala na návštevu u seba v ústave, abi mi zamotanú problematiku visvetlila radšej osobne.

Podobne mi odpísal a neskôr aj zatelefonoval i pán správca Matice Maroš Smolec, ktorí vijadril ochotu urobiť maximum pre to, abi sa spomínaní „starí, ale najnovší (úplní) slovník“ (KSSJ v 5. vidaní, ktoré višlo v roku 2020 už v Matici slovenskej, nie cez JÚĽŠ ako predošlé štiri vidania počínajúc rokom 1987) podarilo dostať na famózni slovníkoví portál JÚĽŠ-u, čiže slovnik.juls.savba.sk.

(Vo chvíľach, keď ťukám tieto riadki, na stránke slovníkového portálu padajú akési snehové vločki zmiešané s „problémovími“ slovenskími písmenkami, medzi ktorími dominuje ipsilon. Veď je prví apríl! Tímto pozdravujem/e hravého Dr. Garabíka s tímom.)

Z rozhovoru (hodinového!) s pani riaditeľkou JÚĽŠ a s jej zástupkiňou Dr. Chocholovou viplinulo, že 5. vidanie KSSJ sa na slovníkoví portál dostať nepodarí. Má to najmä metodologické príčini: v súčasnosti už JÚĽŠ tvorí slovníki iním spôsobom než tím, ktorím bol vitvorení KSSJ (a platí to aj pre jeho najnovšie 5. vidanie). Ide najmä o lexikografickú analízu digitálneho korpusu.

Cez portál je teda cesta zarúbaná. Stále sa však nevzdávam svojej vízie, že každá kniha – a teda aj každí slovník – má v roku 2023 biť dostupná aj v elektronickej verzii. Pán správca Matice ma uistil, že bude uvažovať aj o alternatívnich možnostiach, ak bi sa to nepodarilo cez slovníkoví portál JÚĽŠ. Takže sa bude treba pustiť do ich preskúmania.

Prvá cesta, ktorú skúsim, je slovníkoví portál servera Aktualiti – slovnik.sk. Oproti slovníkovému portálu JÚĽŠ pôsobí pomerne amatérski a ani jednoznačne neidentifikuje slovníki, ktoré na svojej stránke ponúka. (Môžeme sa len dovtípiť, že ide práve o štvrté vidanie KSSJ z roku 2003, ktoré je aj na portáli JÚĽŠ, a nie ešte staršie vidanie; tímto pozdravujem neborákov, ktorí ešte aj hlboko v 21. storočí vihľadávajú slová v kadejakích „Slexoch“, kde nájdu definície pravdepodobne maximálne z 90. rokov, ak nie dokonca z osemdesiatich.)

No pri všetkom amaterizme má slovníkoví portál Aktualít slovnik.sk oproti slovníkovému portálu JÚĽŠ-u aj jednu víhodu: jasne signalizuje, ktoré slová v rámci definícií sú klikateľními hiperlinkmi. Naproti tomu slovníkoví portál JÚĽŠ toto nesignalizuje vôbec nijako – všetki slová v definíciách vizerajú na pohľad úplne rovnako: aj klikateľné, aj neklikateľné. Treba nad nimi „šmátrať a jazdiť mišou“, len abi sa ukázalo, či niektoré slová klikateľné sú alebo nie. (Na mobilních prístrojoch, kde miš ani neexistuje, odpadá aj táto nemotorná možnosť orientácie: treba sistémom pokus-omil ťukať prstom na jednotlivé slová, či náhodou nie sú hiperlinkmi; takto bi to naozaj fungovať nemalo...) Žiaľ, mnohé slová v definíciách ani hiperlinkmi nie sú (asi najmä tie už viskloňované či vičasované: teda nie v základních tvaroch) – ďalší nedostatok! Podľa mňa bi mali biť klikateľné buď všetki slová v definíciách, alebo žiadne...

Takže ako vidno, aj na slovníkovom portáli JÚĽŠ-u – hoci celkovo špičkovom – bi ešte bolo čo vilepšovať. Ani nehovoriac, s akou netrpezlivosťou čakáme na elektronické zverejnenie 4. zväzku najaktuálnejšieho JÚĽŠ-om vidávaného slovníka SSSJ (hoci zatiaľ nekompletného), ktorí na papieri višiel už v roku 2021! To isté platí pre Struční etimologickí slovník slovenčini Dr. Králika, ktorí višiel prví raz už v roku 2016 a v druhom, opravenom vidaní minulí rok; na slovníkovom portáli sa zatiaľ neobjavil vôbec a musíme len dúfať, že druhé papierové vidanie neznamená, že sa ho v elektronickej podobe nedočkáme ani v ďalších mnohích rokoch...

Keď už je reč o „dlhích rokoch“: vJÚĽŠ som sa dozvedel, že každí noví diel slovníka SSSJ si vižaduje približne päťroční ciklus prípravi. Slovňík momentálne dospel (na papieri) k „písmenu“ Pn (v elektronickej verzii na portáli zatiaľ len po písmeno N). Je zrejmé, že do konca abecedi bude ešte treba vidať aspoň 4 zväzki (ak nie 5 či 6!). A teraz si to vinásobme piatimi rokmi! Reálne hrozí, že slovník SSSJ nebude kompletne vidaní ešte ani v roku 2040 (hoci jeho prví zväzok so začiatkom abecedi višiel už v roku 2006); možno je v ohrození aj méta roku 2050. Iními slovami: mnohí z tích, ktorí čítajú tieto moje riadki v rok ich zverejnenia, sa kompletného vidania slovníka už asi ani nedožijú; možno ani ja sám! Preto je víborné, že JÚĽŠ vidal a priebežne aktualizuje aj čisto elektronickí slovník OGSS, hoci ten je len „glosárom“ (zoznamom slov bez definícií).

V JÚĽŠ mi visvetlili, že kedisi vidavateľovi Ringier dali licenciu na zverejnenie slovníka KSSJ vtedi na portáli Zoznam. Očividne sa odvtedi „mediálne karti premiešali“, a tak je teraz stará (podľa všetkého 4.) verzia KSSJ dostupná práve na portáli Aktualít slovnik.sk.

Plánujem teda osloviť redakciu Aktualít, resp. ich majiteľa Ringier, s otázkou, či bi náhodou nechceli zameniť 20 rokov (!) staré vidanie slovníka KSSJ na svojom slovníkovom portáli za vidanie najnovšie. (Je možné, že Matica slovenská, no najmä autori slovníka bi súhlasili; hlavní súhlas s čímkoľvek, ako ma upozornil pán správca Matice, musia udeliť autori slovníka.) Budem sa snažiť apelovať na „vidavateľskú česť“ Aktualít či Ringieru: „nie je im trápne dávať v roku 2023 na svojom portáli k dispozícii slovník z roku 2003“?!

Isteže, takisto na slovníkovom portáli JÚĽŠ sú (aj) staré slovníki, no tam ide o vedeckí zámer. Naproti tomu slovníkoví portál Aktualít slovnik.sk sa prezentuje ako niečo užitočné pre dnešného bežného používateľa: a takí potrebuje mať prístup podľa možnosti k najaktuálnejšiemu slovníku, nie k 20 rokov starému.

Pravda, osobne za hlavné či smerodajné považujem slovníki z dielne JÚĽŠ-u, teda SSSJ a OGSS, nie „matičné“ vidanie KSSJ. To však neznamená, že bi som sa v prípade sporních slov rád nepozrel aj do najnovšieho vidania KSSJ. Vždi to rád urobím – ale ťažko to urobiť vtedi, keď je slovník celkom nedostupní. (Niektoré kolegine ešte našli zopár posledních roztrúseních kúskov v predajniach Panta Rhei najmä na víchodnom Slovensku, ale inak je všade – aj v e-shope samotnej Matice slovenskej – hlásení ako vipredaní; nuž a v elektronickej verzii ešte nebol dostupní vôbec nikdi a nikde.)

Tak ako pri písaní otvoreného listu, aj teraz som skeptickí, či bude mať snaha o kontakt s Aktualitami či Ringierom nádej na úspech. Pridať na portál slovnik.sk najnovšie vidanie KSSJ (v podstate nahradiť staré štvrté videnie novím piatim) bi si totiž zrejme vižiadalo obrovské penzum práce, ktoré Aktualiti či Ringier s najväčšou pravdepodobnosťou nebudú ochotní investovať – ani kebi so zámerom súhlasili autori slovníka a Matica slovenská. Ale za opítanie nič nedám, tak aspoň sa Aktualít/Ringiera opítam.

Ak bi sa ukázalo, že aj cez portál slovnik.sk bude cesta pre 5. vidanie KSSJ zarúbaná, zostane už asi len posledná „záložná“ elektronická možnosť: vidať najnovšiu verziu KSSJ ako bežnú elektronickú knihu (formát EPUB/MOBI, prípadne aj PDF). Pani riaditeľka JÚĽŠ ma varovala, že také niečo neodporúča, lebo to môže viesť k zneužitiu dát. No odvetil som, že už teraz sa dá na pirátskich serveroch nájsť kompletné znenie 4. vidania KSSJ práve vo formáte PDF (a hneď vo viacerích verziách), takže k „zneužitiu dát“ môže dôjsť tak či onak: i pri maximálnej vidavateľskej obozretnosti; mislieť si opak zrejme znamená oddávať sa sebailúzii.

Ďalším zo skvelích možních riešení bi nepochibne bola špecializovaná slovníková mobilná apka, ale na ňu už zrejme ani JÚĽŠ, ani Matica slovenská, ani Aktualiti/Ringier nenájdu absolútne žiadne financie a zrejme je to v slovenskích podmienkach nerealizovateľní sen.

Na záver (keďže tento článoček zverejňujem, kde ho zverejňujem – bez Y) chcem povedať, s akím nadšením som odchádzal zo stretnutia v JÚĽŠ. Doc. Múcsková a Dr. Chocholová sú mimoriadne ústretové osobi, s „otvorenou misľou“ – žiadni dogmatickí prístup k ničomu. Kebi o tom, či sa v slovenčine do budúcna zachová písmeno Y alebo nie, rozhodovali práve osobi s prístupom, akí má dnešné vedenie JÚĽŠ, je možné, že bi iniciatíva za zrušenie Y mala nádej na úspech. No ako vieme, sú aj celkom iné prístupi – a zrejme práve konzervatívni prístup na Slovensku celkovo prevažuje, a tak naďalej hodnotím aktuálne šance na zrušenie Y v slovenčine ako mikroskopicki malé. Raz sa písmeno Y v slovenčine zruší, o tom som presvedčení – ale skoro to nebude. Vedenia JÚĽŠ som sa na ich názor k tejto veci nespítal, ale predpokladám, že bi tie šance vihodnotili rovnako ako ja (bez ohľadu na to, aké bi boli ich osobné preferencie).

No hoci sú šance v dohľadnej budúcnosti mizivé, predsa len občas potešia optimistické zábleski, akími sú nedávne texti na portáli Postoj:

  • interview s jazikovedcom doc. Františkom Ruščákom (bívalím vedúcim katedri slovenčini na Prešovskej univerzite), nazvané príznačne Ako sa dá odviknúť od kávi, tak sa dá odviknúť aj od ipsilonu, s rovnako dôrazním perexom: „Vibrané slová? Čo je to za nezmisel?“ krúti hlavou František Ruščák, slovenskí jazikovedec a dlhoroční visokoškolskí pedagóg.
  • fundovaní článok „kolegine z fachu“, pani korektorki Postoja Jani Vinterovej
  • už menej presvedčivo (na mňa) pôsobí oponujúci článok od Christiana Heitmanna (keďže som – aj – vištudovaní germanista, vari smiem povedať, že autorovo „strašenie reformou“ a paraleli, ktoré vedie k nedávnej nepodarenej reforme nemeckého pravopisu, krívajú na obe nohi)

Očakávanie sklenej cibule

AleAve's picture

So znepokojením som na tomto portáli zaregistroval článoček o pokračovaní famóznej filmovej detektívki autora a režiséra Riana Johnsona Na nože (Knives Out) z roku 2019. Pokračovanie višlo na Vianoce 2022 pod názvom Sklená cibuľa (Glass Onion).

Už od Vianoc sa chistám pozrieť si ho, no pre enormnú pracovnú záťaž a aj zdravotné problémi z posledních mesiacov sa mi to zatiaľ nepodarilo.

No to som zaregistroval, že autor bloger Ivan pred pokračovaním varuje. S tím, že si z neho dokázal pozrieť len prvích 18 minút.

Toto mne určite nehrozí; v tíchto veciach som trochu neurotik v štíle Woodyho Allena. Možno si spomeniete, že v jeho filme Annie Hall hlavná postava (samozrejme, neurotická), hraná Allenom, odmietla vojsť s frajerkou do kina, lebo film sa už začal a „už bežali úvodné titulki“.

Aj moje heslo znie: „Buď si pozrieť celí film, alebo vôbec žiadni!“ Lebo poznám aj prípadi, keď sa film rozbiehal – napríklad počas prvej polhodini – veľmi zle, ale neskôr sa dramaticki zlepšil.

Dokonca aj filmi, ktorích sledovanie ma vislovene mučilo a považoval som ich za odpad (napríklad takí snobskou kritikou do nebies vichvaľovaní Občan Kane alebo aj podobne gíčoví Vlk z Wall Street), sa vždi prinútim dopozerať až do konca. To preto, abi som ich potom o to oprávnenejšie mohol kritizovať ako gíč.

Priznávam však, že pozeranie tích najhorších filmov (či už je to Frajer LukeCool Hand Luke, alebo Terapia láskouSilver Linings Playbook) si uľahčujem tím, že – ak ich pozerám sólo, nie v spoločnosti – si aspoň zríchlim ich prehrávanie. Pokojne aj na ríchlosť 110 %, 120 % alebo až 125 %; a to sú už teda riadne ríchle dialógi, to vám poviem! Dokonca som sa raz rozprával s jedním zahraničním odborním recenzentom telenoviel (áno, aj taká profesia existuje v anglicki hovoriacom svete!), ktorí sa mi zveril, že úplne všetki telenoveli, ktoré odborne recenzuje, pozerá v ríchlosti 130 % (ak nie ešte viššej). Lebo vraj: „Inak bi som sa zošalel, kebi som také gíče mal pozerať v pôvodnej ríchlosti, v akej sa visielajú v televízii!“

Dúfam teda, že na rozdiel od Ivana ma pokračovanie Johnsonovej detektívki, nazvané Sklená cibuľa, nesklame. Jasné, že Ivanov článoček som si pre istotu neprečítal celí; veď sotva môže na tomto svete existovať niečo horšie než spoileri; a v žánri detektívok to platí dvojnásobne!

Prví „diel“ (v skutočnosti ide o dva celkom nezávislé filmi a spája ich len postava „veľkého detektíva“ Benoita Blanca, ako je v detektívnom žánri tradíciou), teda Na nože z roku 2019, som považoval za majstrovské dielo. O to viac som prekvapení Ivanovím príkrim odmietnutím druhého dielu. (Veď aj odborná kritika je Sklenou cibuľou nadšená a zdá sa, že sa páči aj väčšine divákov; hodnotenie na IMDb má momentálne solídnich 7,2 – pravda, Na nože má až 7,9.) Je však možné, že aj ja budem druhím dielom sklamaní podobne ako Ivan – uvidíme!

Pokiaľ však ide o prví diel, teda Na nože, som presvedčení, že takto nejako bi vizerali detektívki Agathi Christie, kebi veľká dáma tohto literárneho žánru bola v roku 2023 ešte medzi nami. Som si istí, že pani Christie bi autora a režiséra Riana Johnsona po pozretí filmu Na nože radostne a vďačne objala, lebo áno, film Na nože presne vistihol atmosféru christieovskích detektívok s Herculom Poirotom či slečnou Marplovou. Áno: len na základe prvého filmu sa mená Benoit Blanc a Hercule Poirot pokojne dajú visloviť v tej istej vete a „jedním dichom“ a neznie to ako blasfémia. Áno, ak bi som mal usudzovať len podľa prvého dielu Na nože, Benoit Blanc je dôstojním nasledovníkom Hercula Poirota pre 21. storočie.

Skutoční dôvod, prečo som napísal tento blogočlánok, je však ten, že chcem podporiť Ivanovu snahu na tomto portáli – teda snahu názorne ukázať, že áno, je bez problémov možné písať aj čítať texti v slovenčine bez písmena Y, ktoré v našej abecede skutočne nemá čo hľadať.

Naše konkrétne predstavi toho, ako bi mohli vizerať slovenské texti po zrušení Y, sa rozchádzajú. Ale to je v poriadku. Na tomto odkaze si môžete pozrieť, ako bi text, ktorí práve čítate, vizeral v „mojej“ verzii pravopisu bez Y.

Napríklad bi som nielen zrušil písmeno Y, ale bi som aj obnovil mäkčene v slabikách ďe, ťe, ňe, ľe, ďi, ťi, ňi, ľi tam, kde sa skutočne takto mäkko vislovujú. A hoci bi ma sklamalo, kebi sa zrušilo Y, ale slabiki ďe, ťe, ňe, ľe, ďi, ťi, ňi, ľi bi sa naďalej písali bez mäkčeňov, ešte stále bi som to považoval za lepšie riešenie než dnešní stav, čiže používanie písmena Y v slovenčine, hoci nato nie je žiadne logické ani jazikové opodstatnenie.

Je to čistá „panslavistická nostalgia“, no práve dnes, v roku 2023, keď vidíme, ako sa dva slovanské národi na víchod od našich hraníc navzájom vraždia, musíme uznať, ako hlboko pomílená je akákoľvek idea „všeslovanskej vzájomnosti“. Ak si to niekto nevšimol už v roku 1968, tak minimálne dnes v roku 2023 bi to už malo biť jasné každému: žiadna „všeslovanská vzájomnosť“ neexistuje; vzájomné vraždenie a zotročovanie medzi Slovanmi, to áno, to kedikoľvek – ale „vzájomnosť“ je fikcia.

Hoci si mislím, že šanca na zrušenie Y existuje (dokonca som presvedčení, že skôr či neskôr sa písmeno Y v slovenčine zruší!), v roku 2023 ju ešte hodnotím ako veľmi malú. Dnes je zatiaľ ešte malá, ale ako sa hovorí – nádej aspoň bliká.

To hlavné, čo dnes bude pôsobiť proti snahám o zrušenie Y, je tendencia ľudskej misle veci nemeniť. Mi ľudia sme od prírodi leniví; a dvojnásobne to platí pre mozgovú lenivosť. Neznášame akékoľvek zásadnejšie zmeni. Preferujeme, abi všetko už navždi zostalo tak, ako sme si na to rokmi, desaťročiami a storočiami zvikli. Vedci majú na túto tendenciu našej misle – na našu lenivosť – aj vedecké visvetlenia. Túto tendenciu máme ako ľudské bitosti jednoducho zakódovanú v génoch od praveku. Naši predkovia museli v prvom rade vždi konzervovať energiu, abi po jej nahromadenej zásobe mohli siahnuť v kritickích chvíľach, keď na nich neočakávane zaútočil nepriateľ: či už mamut alebo iné divé zviera, alebo konkurenční kmeň. Toto nastavenie misle sme si preniesli z praveku až do roku 2023, a aj preto má dnes na Slovensku heslo „So Sovietskim zväzom na večné časi a nikdi inak!“ takú renesanciu.

Subscribe to RSS - AleAve's blog