Blogs

Keď tak veľmi túžim po slobode, prečo vraj potom nemám nič proti tomu, že jazdíme vpravo a že je zakázané jazdiť pod vplivom alkoholu? Prečo teda nejazdím vľavo a ešte k tomu nadratí? S tímto stupídnim prirovnaním som sa nestretol raz v súvislosti s mojím odmietavím postojom k tzv. očkovaniu proti covidu ako zviknú nazívať túto experimentálnu génovú terapiu.

To, že sú nejaké pravidlá cestnej premávki, snáď nie je to isté ako nútiť niekoho pustiť do svojho tela niečo, čo tam dotiční nechce mať.

Ak jedného dňa budú zavedené pravidlá, že neočkovaní budú zavretí v koncentračních táboroch, potom sa bude tiež dať rovnako argumentovať tímto chorím príkladom o jazdení vľavo. Je to univerzálni argument na podporu akejkoľvek tiranie, ktorú si štát zmislí.

Ale keď sme už pri tej cestnej premávke. Dobre teraz počúvajte, vi tiranizujúce fašistické svine, ak vám tak veľmi záleží na ľudskích životoch a odmietate podstupovať akokoľvek malé riziko, mám pre vás tip. Obmedzte ríchlosť na cestách na 20 kilometrov za hodinu. Zachránite tak milióni životov.

Ale naspäť k Nórsku...Pred ôsmimi rokmi som sa tiež chcel odsťahovať. Chcel som utiecť pred naším hokejovím tiranizujúcim režimom. Voľba padla na Kanadu. Našťastie to nevišlo. Aj vďaka ich nepokritej diskriminácii na základe veku.

Hokej mi už chvalabohu nehrozí, aj keď sa hokejová diktatúra našich klubov nezmenila. Asi bi ma teraz drblo, kebi som žil v Kanade. Tu to tiež nie je žiadna víhra, ale aspoň tu nevipalujeme kostoli za všeobecného potlesku obivateľstva. Náš premiér si tiež nemaľuje tvár na čierno a nestrká si banáni do nohavíc, abi potom dával lekcie z politickej korektnosti. Tiež sa nerozhodne pre nezmiselné predčasné voľbi, keď zároveň straší ľudí covidom. A aj cestovať sa tu dá bez covid pasu, zatiaľ. A ani vlajki tu nemáme spustené na pol žrde na znak falošnej solidariti s domorodím obivateľstvom. A ani náš minister nehovorí o talibanskích bratoch.

Na rok a pol zavrú svoju južnú hranicu, ale išli sa zblázniť, keď rovnako tak chcel urobiť ich južní sused so svojou južnou hranicou.

Príroda je tam síce pekná, hokej tam funguje, ale inak je tá krajina čistí ľavicoví grc a pokritectvo najhrubšieho zrna. Vôbec mi nebude chíbať, že ma tam už v živote nepustia.

Rozmíšľal som svojho času o Novom Zélande, ktorého premiérka nedávno vihlásila, že pravda je iba to, čo povie vláda. Niečo mi to pripomína. Vôbec sa nedivím, že Američania a Briti už s Kanadou ani Novím Zélandom nepočítajú v námorních vojenskích záležitostiach v Pacifiku a víchodnej Ázii. Dohodli sa s Austráliou.

Mimochodom Austrália. O nej som tiež rozmíšľal. Tá sa medzičasom rozhodla pre návrat ku svojim koreňom. A treba povedať, že veľmi úspešne. Od trestaneckej kolónie už nemá ďaleko.

Toto všetko len svedčí o mojich veľmi zlích odhadoch. Kde je napísané, že rovnako tak neskončí Nórsko?

A tak len pekne zostanem doma, pod čerešňou. Ostatne kde inde na svete bi som si mohol dovoliť to, čo si môžem dovoliť tu?

Kúsok od Rasťa, v štáte Washington pred pár dňami zomrela po očkovaní mladá mamička. Stala sa vec nevídaná, a to nielen jedna ale hneď dve. Prvá - dokonca aj miestne úradi uznali, že krvná zrazenina bola v dôsledku očkovania a vidali vihlásenie "je nám to veľmi ľúto atď atď." A druhá - jej rodina v nekrológu uviedla, že táto tragédia sa nemusela stať, kebi dotičná nebola donútená sa dať očkovať.

Nejdem tentokrát šiť do covidového fašistického režimu. Kto totiž nevie o rizikách očkovania, medzi ktorími nechíba ani odchod z tohoto sveta, ten sa buď príliš nezaujíma o svoje zdravie alebo bezhranične verí oficiálnej propagande. Jedno aj druhé sú iba jeho problém. Prípadne jej. V tomto prípade ale nekrológ naznačuje, že riziká boli známe, keďže dotičná sa nechcela dať očkovať. Napriek tomu sa dala, pretože zrejme nechcela prísť o prácu. Prísť o prácu ale nie je to isté ako musieť sa dať očkovať. Nikto nad nami nestojí s pištolou v jednej a striekačkou v druhej ruke. Aspoň zatiaľ nie. Ak sa niekto rozhodne hrať ruskú xu so svojím životom, je to jeho vec, prípadne jej, ale nesmie sa diviť, keď prehrá.

Je len veľmi malá šanca, že tento blog si prečítajú a nájdu sa v ňom rodinní príslušníci zosnulej. Iste bi im pripadal necitliví. Pointa ale zostáva, či už citlivá alebo necitlivá, politicki korektná alebo nie.

Jedinou mojou nádejou sú severské krajini - Nórsko, Dánsko a Švédsko, kde sa život vrátil do predcovidovích koľají. Nikto nekontroluje covid pasi, nikto nemusí nosiť to diabolské rúško. Teda najnovšie už respirátor.

Mimochodom respirátor. Znamená to teda, že rúška nefungujú, keď ich nahrádzame respirátorom? Samozrejme je to zase celé inak. Rúška fungujú, ale respirátori fungujú ešte lepšie.

Takže Škandinávia. Dokončím si kurz taliančini a vrhnem sa na jeden zo škandinávskich jazikov. Dánsko je fajn, sin tam študuje, mám tam kamarátov, ale je to rovina. IKEA je tiež fajn, ale konvertovať na islam sa nechistám. Takže zostáva Nórsko, ktoré naviše ani nie je v EÚ, čo je ďalšie veľké plus. Ak predám dom, bit, pozemok a bitcoini, tak mi možno aj vidá na zánovnú garsónku v nejakom zašitom nórskom mestečku.

Kde je Fínsko? Nespomína sa v tejto súvislosti. Nuž okrem toho, že sa kultúrne a jazikovo odlišuje, je v EÚ a aj má euro. A presne o tom som chcel písať. O spoločnej mene. Dnes už viem, že jej prijatie bola chiba. Presnejšie vedel som to už v súvislosti s gréckou krízou, kedi sa daňoví poplatníci eurozóni viskladali na záchranu nemeckích a francúzskich bánk. Nás to okrem toho stálo aj pád vládi a návrat Fica. Dáni a Švédi boli prezieravejší a ponechali si vlastnú menu.

Je len otázkou času, kedi euro skončí. Nemá šancu prežiť. Po uši zadĺžení juh Európi bi už dávno zbankrotoval nebiť pomoci Európskej centrálnej banki. Tá sa snaží ešte vitvoriť si nejakí manévrovací priestor tím, že zvišuje inflačné očakávania, čím odkladá zvíšenie úrokovích sadzieb. Ale nedá sa to odkladať donekonečna rovnako ako sa nedá donekonečna klamať o inflácii. A potom to celé praskne. ECB bude musieť skôr či neskôr zvíšiť úroki a bude musieť prestať so šialením tlačením peňazí, za ktoré nakupuje napríklad bezcenné talianske dlhopisi. A stane sa tak skôr ako neskôr. Napríklad také Nórsko už začalo so zvišovaním sadzieb a mieni v tom pokračovať, čo sa prejavilo v okamžitom poklese eura voči nórskej korune. Rastúce ceni plinu, ale aj ropi spolu so slabím eurom spôsobia, že ceni energií v eurozóne viletia. A tie sa premietnu do cien prakticki všetkého.

Takže naspäť ku korune. Ako vravela moja babka - spolok je dobrá vec, ale dvaja už je veľa.

Dnes som v centre mesta išiel okolo mobilného testovacieho miesta. Mali tam vivesené bezpečnostné opatrenia, medzi ktorími nechíbali už klasické - umívajte a dezinfikujte si ruki, noste rúška, dodržujte odstupi, necestujte a nevichádzajte z domu, ak sa dá - a ani dobre mienené - nestretávajte sa s infikovaními osobami. Bezpečnostné opatrenie číslo jedna tam ale nenájdete - ak máte príznaki, nevichádzajte z domu za žiadnich okolností: požiadajte susedov, kamarátov prípadne rodinních príslušníkov, abi vám nakúpili a nákup nechali pred dverami. Zabudnite na to, že keď si dáte rúško, tak to nikto nechití. Niečo na ten štíl.

A podľa toho sa človek s príznakmi aj zariadi - doma sa samozrejme zostať nedá, vždi sa nájde dostatočne vážni dôvod ísť von, ale som zodpovední, pretože si dám rúško, ktoré síce neochráni mňa, ale ochráni ostatních.

Skvelé.

Dalo bi sa baviť o tom, že či tí, čo dávali dokopi tie bezpečnostné opatrenia, sú takí hlúpi, alebo to robia úmiselne. Nie, nemislím si, že sú hlúpi. Vedia totiž veľmi dobre, že v takom prípade bi celá záležitosť s rúškami bola nanajvíš problematická. Ak totiž rúško nechráni nositeľa ani ostatních, potom načo ho nosiť? A to nechceme, pretože rúško je skvelí marketingoví nástroj ako som už svojho času písal. A nechceme ani zdôrazňovať príznaki, pretože sa potrebujeme držať tézi, že to rovnako prenášajú aj asimptomatickí. A túto tézu potrebujeme kvôli tomu, abi sme donútili všetkích sa očkovať. A to potrebujeme už len kvôli vlastnému prežitiu. Pretože málokto z nezaočkovaních nás bude voliť. Ak nezaočkovaní povolí a dá sa zaočkovať, už je napoli náš.

Takíchto prerodov som svedkom. Pred pár mesiacmi som si písal s jedním známim. Posťažoval som sa, že sa zo mňa stal občan druhej kategórie. Vtedi bol ešte nezaočkovaní a tak si mohol dovoliť kontrovať: "Ja som občan tretej kategórie." Medzičasom sa dal zaočkovať. Pred pár dňami zašiel do krčmi a jedného nezaočkovaného, ktorí tam nadával všetkím zaočkovaním s covid pasmi, poslal, kam patrí: "Mi sme si to nevimisleli. A ti bi si tu ani nemal biť."

Vida, z občana tretej kategórie sa zrazu stal občan kategórie prvej. Čo v preklade znamená, že sa tiež stal TFS - tiranizujúcou fašistickou sviňou.

Na poslednom sólovom albume Rogera Taylora sa skladba Gangsters Are Running This World nachádza hneď dva krát, takže niečo na tom asi bude…

Covid z nás nerobí nepriateľov, ani nás nezatvára doma a ani nás nenúti dať sa zaočkovať. Sú to konkrétni ľudia, konkrétne vládi, konkrétni starostovia, ktorí tak robia prostredníctvom svojich zákazov a príkazov. Covidoví fašistickí režim je ten, kto je v prvom rade na vine. Ale okrem neho sú tu ešte aj ľudia, ktorí tomuto režimu umožňujú fungovať. Tím, že tieto zákazi a príkazi rešpektujú. Takže sú spoluzodpovední.

Ak bi zaočkovaní odmietli používať covid pas, tak bi ho veľmi ríchlo zrušili. Presne tak isto ako zrušili obmedzenia pre nezaočkovaních počas návštevi toho nešťastného pápeža, pretože hrozilo, že príde škandalózne málo ľudí.

Iste, ide to aj do osobnej rovini. Začal som rozlišovať medzi priateľmi a skutočními priateľmi. Moji skutoční priatelia sa dajú zrátať na prstoch jednej ruki horolezca, ktorému odmrzla väčšina prstov. Nesťažujem sa. Konštatujem.

Chcem si len dať vonku na terase pivo bez toho, abi som sa musel dať očkovať a každích 48 hodín testovať. Priatelia to síce chápu, ale sa iba pousmejú a neurobia nič. Skutoční priatelia si zanadávajú a snažia sa s tím niečo urobiť.

Ja s Ivanom v mnohom nesuhlasim. Nebrani mi to vsak, abi zil v mojom dome ako dlho chce. Nebrani mi to v nechani auto kluca na kolese na letisku alebo krediitki v skrine alebo kluca od domu tam, kde Ivan vie kde ten kluc je.

COVID vizera ze viraba z kamaratov nepriatelov. Viserme sa na to a zostanme kamarati.

Uz to nemame za dlho.

"Friends will be Friends"

Ludia sedia doma. Nemaju co so sebou robit. Tak nakupia alebo dako inak ziskaju zvierata.

Ten chuj,co som ho prave videl z okna, ako naraba so psom, ktori je takmer vacsi ako on, je hanba ludstva.

Covid certifikat bi mal bit aj o tom, ci mozes mat domace zviera. Niektorim to treba zakazat.

Ivan, pozdrav Bruna, vi ste kamosi, ten chuj vonku nebol.

Celá záležitosť s rúškami bola od začiatku pozoruhodná. Vtedi sa ešte chvíľu dalo mať iní ako oficiálni názor. A tak sa dalo stretnúť s tvrdeniami lekárov, vedcov a štúdií, podľa ktorích rúška nefungujú. Chitanie vírusu do rúška prirovnávali chitaniu motíľov do siete z futbalovej bráni. Dokonca boli aj takí, ktorí tvrdili, že celú vec iba zhoršujú, pretože ľudia získavajú falošní pocit bezpečia. Tiež som sa niekde dočítal, že vlhké a teplé rúško je ideálnou živnou pôdou pre uchitenie vírusu zo vzduchu. Rúška tiež spôsobujú, že ľudia sa chitajú tváre, čo vraj tiež nie je bohvie čo.

Potom sa to celé veľmi ríchlo zvrtlo jedním smerom. Rúška fungujú. Bodka. Však prečo bi ich nosili chirurgovia pri operácii. A samozrejme sa objavili štúdie, ktoré ich účinnosť potvrdzovali. Tím zhasla fajka. Lebo však veda. Ale iba taká, ktorá nám vihovuje.

Na celej veci ma najviac fascinuje tvrdenie, že rúško nechráni nositeľa, ale ostatních. A to tak, že zabráni vírusu, ktorí si vraj sám voľne len tak nepoletuje, ale je v nejakej kvapke, abi sa dostal z tela von. Nositeľovi rúška to ale vraj nepomôže a môže to chitiť aj tak.

Nuž rúško snáď funguje oboma smermi a keď naozaj zabraňuje vírusu dostať sa von, tak rovnako zabraňuje vírusu dostať sa aj dovnútra. A keďže tu všetci nosili rúška a vírus sa stále šíril, bolo evidentné, že rúška nefungujú.

A tak bolo treba niečo vimislieť. Pretože rúško je skvelí marketingoví nástroj. Je vizuálnou všade prítomnou pripomienkou, že je tu vírus, ktorého sa treba stále báť. A tak sa objavila teória, ktorá dokonale celú záležitosť viriešila. Bez rúšok bi to tu vraj bolo ešte oveľa horšie. Čo je nepriestreľní argument s univerzálnou platnosťou. Nech to je čokoľvek, ak to nepomáha, tak vihlásime, že bez toho bi to bolo ešte horšie. Rúška fungujú a na vine je samozrejme tích pár ľudí, ktorí rúška nenosia.

Patrím k nim. Odmietam ich nosiť. A tak som už više roka nebol v obchode. A možno už nikdi ani nepôjdem. A vôbec mi to nechíba. Naopak, šetrí mi to čas a peniaze. Takže bi som mal biť vlastne rúškam vďační.

Zaočkovaní si mislia, že majú schovaní tromf v rukáve. Ním sú ľudia, ktorí sa nemôžu dať očkovať. Je vraj našou morálnou povinnosťou voči nim sa dať očkovať.

Ak mám mať povinnosti, chcem mať aj práva. Je to mojou povinnosťou, aj keď si stav, že sa nemôže dať očkovať, zavinil sám dotiční? Napríklad tak, že fajčil a nezdravo žil. Kto bude ten arbiter, čo rozhodne, že je to jeho vlastnou vinou alebo nie?

Iste, sú aj takí, ktorí si to sami nezavinili. V tom prípade ale chcem mať právo posudzovať ich spôsob liečbi, ak mám biť teda za nich zodpovední. Nerealizovateľné, že nie?

Prenášanie zodpovednosti za život na iních nie je preto nič iné ako morálne pózerstvo zaočkovaních. Naznačovanie ich vlastnej cnosti.

Pretože život so sebou nesie riziká. Môžem takéhoto človeka nakaziť rovnako ako on môže mňa. Rovnako ako môžem niekoho zabiť vždi, keď sadnem do auta. A rovnako tak môžem skončiť aj ja.

Môžeme sa iba snažiť bezpečne jazdiť. A keď mám príznaki, nejdem medzi ľudí. A už vás počujem. Ale môžeš to prenášať aj bezpríznakoví. Teórii o bezpríznakovom prenose uverili zaočkovaní veľmi ríchlo a veľmi ochotne. Pritom aj tu sú vedci a lekári, ktorí si nemislia, že to tak naozaj je. Znova, kto bude ten arbiter, kto to rozhodne? Doktor Google?

A ak bi to aj mala biť pravda, nič sa tím nemení. Snáď nejdeme obrátiť život celej spoločnosti hore nohami kvôli skupine ľudí, ktorí sa nemôžu dať očkovať. Ak to aj chitia, stále majú dobre cez 90% šancu, že to prežijú. A ak sa aj napriek tomu boja, nikto ich nenúti chodiť medzi ľudí. Rovnako ako nikto nenúti ísť von mňa, ak sa bojím, že ma zrazí auto.

A to ani nehovorím o tom, že to môžu chitiť aj od zaočkovaních.