Blogs

Hugo

raho's picture

Ked Ivan vistupi von z prednich domovich dveri a otoci sa doprava, tak moze mat celkom pekni zazitok.
Pri Kulturaku je cesta, ktora deli Cerman ok Klokocini. Je to skareda asfaltka, ktora sa casom zmeni na panelovu, popri ktorej neviem preco ludia hadzu smeti.
Ideme dalej hore kopcom, prejdeme okolo tej cudnej veci, o ktorej vedia len lietadla (volaki navigacni bod) a prideme do Haja.
Do Cermanskeho Haja, abi bolo jasne, pre tich z Cabaja.

Cez ten Haj prejdeme smerom na zapad, az kim nedojdeme k polu, na ktorom rastie raz alebo kukurica. Tam odbocime dolava a ideme popri poli az kim nenarazime na dalsi chodnik vlavo. Ten nas dovedie k Hugovi Helebrantovi.
Tam sa pobavime so 17mi jazvecikami, povieme Hugovmu pravnukovi, ze sme si s Hugom osobne tikali, a nech tu brokovnicu strci.... a ideme dalej na juh.
Narazime na Cabajsku cestu. A to je uplni blazninec. Odkedi existuju dialnicne nalepki, tak Cabajska cesta je neschodna.

Ak vie niekto ako sa dostat od Huga naspat domov bez toho abi zapasil s autami so znackou TIR, tak nech poradi!

Kalvaria

raho's picture

Katrusa je bivali kamenolom v Nitre na Cermani. Ako decko si pamatam ked strielali, tak vrzgali sireni. Obcas sa aj skla na oknach popukali.

Ja ked som v Nitre, tak si pravidelne strcim dve flase vodi do gati a virazim smeron na vichod, ku Nemocnici, odtial hore na Kalvariu. Je to uzasne miesto. Podla mna mnoho Nitrancanov (ano tak sa to pise!) toto miesto podcenuje. Chodia tam ludia z inich krajin na pute, ale lokalni nie tak casto ako bi mali. Je od tade vihlad na vsetki strani. Zapadna stena je super, a ked som bol mladi tak som sa po nej skiarabal.

Tak ked si to clovek hore uzije, zide dole na vichod a narazi na rieku. Ked ides popri rieke na juh, tak prides k tej novej dialnici. Tam odbocis doprava a si na Katrusi. Uz si doma.

Katrusa bolo velmi pekne miesto. Kedisi som tam braval manzelku na prechadzki. Zial, teraz je to iba jedno velke smetisko :(

Oko

Ivan's picture

Písal som, že našu politiku ani médiá už dlhšiu dobu nesledujem. Včera na prechádzke Kalváriou sa ale nedalo prehliadnuť jedno politické vihlásenie. Ako som schádzal dolu z kopca a blížil sa k jednému odparkovanému autu, všimol som si na zadnom okne nálepku s nápisom Matovič je KOT. Bližší pohľad odhalil, že písmeno O vlastne znázorňuje OKO. Auto malo galantskú značku.

To mi pripomenulo moje krátke pôsobenie v prvej polovici roka 1993 v nitrianskej pobočke Investičnej a rozvojovej banki. Nastúpil som tam krátko po škole na pozíciu úverového pracovníka. Za celé moje tuším 4 mesačné pôsobenie v tejto bizarnej inštitúcii som neposkitol ani jeden úver. Táto štátna banka totiž v búrlivom období po roku 1989 stihla poskitnúť množstvo úverov, ktoré sa dlžníci neunúvali splácať. A tak sa rozhodla nové úveri neposkitovať. Pri pohľade na zoznam nesplácaních úverov vtedajší šéf oddelenia vihlásil, že v Galante je snáď každí podnikateľ. Toto bola jedna z mála vecí, ktorá mi z tej dobi utkvela v pamäti. Okrem samozrejme jednej počítačovej hri, ktorú som tam drtil celí deň. Potom, čo sa mi raz snívalo o vtákovi, ktorí skáče po piramíde, som usúdil, že je najvišší čas z tadiaľ odísť.

Samozrejme neviem, čo presne vičíta majiteľ toho auta nášmu premiérovi, ale tipol bi som si, že je to tiež jeden z drobních podnikateľov, ktorích tento štát vihlásil za nehodních ďalšej svojej existencie. Z tohto pohľadu úplne chápem jeho frustráciu. Viem si predstaviť takého mladého človeka, ktorí sa rozhodol postaviť na vlastné nohi a rozbehnúť vlastní biznis. Otvoril si povedzme reštauráciu, išiel do rizika a zobral si na to úver, za ktorí ručí rodičovskím domom. Ak už medzičasom neskrachoval, tak iste nie je ďaleko od toho.

Nie je ťažké si predstaviť, čo urobí v ďalších voľbách. Túto garnitúru voliť nebude. Musel bi biť na hlavu padnutí, abi volil toho, kto ho potopil. V tom lepšom prípade nepôjde voliť. V tom horšom bude voliť proti nim. Pôjdu bokom všetki hipotetické racionálne úvahi o tom, ako bi to tu vizeralo, kebi to tu stále riadil bívalí komunista.

Kokoon

Ivan's picture

Pre zmenu aj niečo pozitívne a nie je to vísledok testu na covid. Kokoon je značka slúchadiel, ktoré som si kúpil pred dvoma rokmi. Neboli najlacnejšie, stáli više troch stovák euro, ale som s nimi veľmi spokojní. Majú aktívne potlačovanie okolitého hluku a sú ergonomicki tvarované tak, abi sa v nich dalo aj spať. Spánok potom monitorujú senzori a vihodnocuje aplikácia. Zaspať sa mi v nich síce nikdi nepodarilo, zato som ich nosil v posteli pravidelne.

Pred dvoma tíždňami sa mi urvalo jedno slúchadlo. Chcel som ich najprv hneď vihodiť. Napísal som ale ešte na zákaznícki servis s popisom môjho problému a otázkou, či je možné to opraviť. Na druhí deň odpísali, že keď im pošlem tie poškodené slúchadlá aj so všetkím príslušenstvom vrátane káblov, manuálu a pôvodnej krabice, pošlú mi fungl nové. Moje nadšenie opadlo, keď som si uvedomil, že pôvodnú krabicu aj s manuálom som len nedávno vihodil. Fakt som to nečakal, ale napísali mi, že to nevadí, nech pošlem, čo mám. Okrem spomínaních vecí som potom zistil, že mi chíba aj jeden kábel.

Ani to nebol problém. Poslali mi aj štítok, ktorí stačilo vitlačiť, nalepiť na balík a odovzdať UPS, takže som nemusel platiť ani len za dopravu. UPS si potom prišlo ku mne vizdvihnúť zásielku.

Dnes mi UPS donieslo nové slúchadlá.

Zákaznícki servis znački Kokoon prekonal všetki moje očakávania.

Južná Dakota

Ivan's picture

Južná Dakota nikdi nemala a nemá žiaden lockdown, nosenie rúšok nikdi nebolo a nie je povinné. Ak lockdown a povinné rúška sú účinními nástrojmi v boji proti covidu, potom bi Južná Dakota mala viesť rebríček úmrtnosti. Nevedie. Je na 8. mieste v rámci USA. Pred ňou sú štáti s najprísnejším lockdownom a samozrejme povinními rúškami. Severná Dakota, porovnateľná z hľadiska hustoti obivateľstva a geografickej polohi, tiež s lockdownom a povinními rúškami, je v rebríčku na 11. mieste - s porovnateľními číslami.

Záver sa ponúka sám. Lockdown ani povinné rúška nie sú účinními nástrojmi v boji proti covidu.

Už počujem tú víhradu. Kebi si Južná a Severná Dakota vimenili úlohi, čísla Južnej Dakoti bi mohli biť fenomenálne, zatiaľ čo čísla Severnej Dakoti bi boli katastrofálne. A vôbec, čo nás čo má zaujímať nejaká Južná Dakota. Zdraví rozum predsa hovorí, že lockdown aj rúška musia predsa fungovať.

Alebo aj nemusia. Pokiaľ sa celí svet naraz nedohodne, že mesiac nevitiahne päti z domu, potom lockdown znamená iba odloženie dôsledkov. O tíždeň, o dva, o mesiac, o pol roka.

A chitať vírus do rúška je ako chitať motíle do siete z futbalovej bráni...

Ripnem si aj do masívneho a nepretržitého testovania. Južná Dakota je v rebríčku tretia od konca v počte testov. Severná je o tri miesta nad ňou. Preborník v tejto disciplíne, Rhode Island s tretím najvišším počtom úmrtí, testoval 7 krát viac. Do konca života nepochopím, prečo bi som sa bez príznakov mal ísť dať testovať a postaviť do radu, v ktorom bola v poslednom čase više 20 percentá šanca, že ten predo mnou je pozitívni. Ak je ten rad dlhí, tak je takmer isté, že o pár minút budem stáť presne na tom mieste, kde bol niekto pozitívni.

A ak mám príznaki, tak snáď nebudem chodiť von a ohrozovať ľudí, čo tam v tom rade so mnou stoja...

Ale hlavne - celí ten test je o pár hodín nerelevantní. Pokiaľ teda nesedím doma. Ale keď sedím doma...

Radšej to už nechám tak. Celí tento covidoví BS.

Louis Clark

Ivan's picture

Pred tíždňom zomrel aj Louis Clark, hráč na klávesové nástroje, aranžér a dirigent, spolupracovník Electric Light Orchestra...

Trochu odbočím. Vzhľadom na priemerní vek nás pravidelne tu prispievajúcich blogerov hrozí, že táto stránka bude čoraz viac pripomínať čiernu kroniku. Aj preto bi to chcelo mladú krv. Nedávam si do nového roka žiadne ciele, ale teraz spravím vínimku - v tomto roku chcem nájsť jedného nového mladého blogera. Ideálne blogerku, nech tu nepíšu len samí chlapi. A to je zároveň aj marketingoví cieľ 1i pre tento rok.

Louis Clark spolupracoval okrem toho aj s Royal Philharmonic Orchestra, s ktorím nahral zaujímavé veci. Hooked on Classics je séria platní, ktoré v štíle disko interpretujú známe diela vážnej hudbi. Prvá z tejto série višla v roku 1981 a zaujala hneď prvá skladba pod rovnomenním názvom s dodatkom Parts 1 & 2. Na úvod zaznie monumentálni nástup z Čajkovského 1. klavírneho koncertu, potom sa pridá disko ritmus - dum,dum,dum,dum,dum - ktorí ďalších 5 minút sprevádza najklasickejšie motívi najklasickejších klasikov. Let čmeliaka od Korsakova, Mozart, Beethoven, Bach, Rossini, Bizet...Milovníci vážnej hudbi nad tím ohŕňali nos, ale toto bola a stále aj je cesta ako priblížiť klasiku mladím. Tento mix, ktorí višiel aj ako singel, skončil na 2. mieste britskej hitparádi.

Louis Clark išiel ale aj presne opačním smerom. Do simfonickej podobi prearanžoval rockové skladbi. V roku 1992 višiel The Royal Philharmonic Orchestra Plays Queen. Fanúšik rockovej hudbi tak má možnosť pocítiť ohromnú silu zvuku celého simfonického orchestra na skladbách, ktoré dôverne pozná. Skladba Killer Queen znie v orchestrálnom podaní podľa mňa fascinujúco. O ritmus sa stará na začiatku v pozadí harfa a melodickí motív hrajú striedavo hoboj a husle...

Okrem skladieb skupini Queen nahral Louis Clark s Royal Philharmonic Orchestra aj skladbi Beatles a skupini Abba. Keď si pustíte takú Chiquititu, tak sa stavím, že vám pri refréne, keď nastúpia sláki a pridajú sa ku klavíru, začnú behať zimomriavki po chrbte...

Ked som bol dieta

raho's picture

Tak sme mali na Cermani v garazi kovovu krabicu plnu srobov. A ked hovorim plnu, mislim 3,000!
Otec ma tam s radostou posielal - najdi sestku, 4cm, placata hlava. Neznasal som to. Este doteraz mam nightmares. Ale aspon som sa naucil centimetre!

Pisem to preto, lebo som doma daco opravil, a vimenil, a to stare som dal do krabice...,

Nie je makeup ako makeup

Ivan's picture

Mark Steyn bol v piatok moderátorom relácie The Rush Limbaugh Show a zvládol to podľa mňa úplne skvele. Celá relácia bola samozrejme venovaná spomienkam na Rusha. Bolo celkom dojímavé počúvať trasúce sa hlasi niektorích poslucháčov, ktoré v relácii zazneli. Bolo zrejmé, že sa za tích takmer 33 rokov vitvorilo silné a dosť jedinečné puto medzi Rushom a jeho poslucháčmi.

Spomínal som, že Rush sa vijadroval veľmi jasne a zrozumiteľne. Treba tiež dodať, že jeho prejav bol plní energie a bolo jasné, že do toho, čo hovorí, vkladá aj kus srdca. A samozrejme mu nechíbal zmisel pre humor. Bola to skrátka naozaj Show. Mark vitiahol jednu lingvistickú príhodu, ktorá ma dosť pobavila.

V jednej relácii venovanej bezpečnosti na cestách poslucháči neverili vlastním ušiam, keď počuli Rusha vihlásiť niečo v tomto duchu: "Bolo bi tu menej nehôd, kebi ženi počas šoférovania neprdeli." Do štúdia začali hneď volať rozhorčení poslucháči a hlavne poslucháčki - ako sa to vraj opovažuje a ako to vôbec môže vedieť. "Môžete to vidieť" - vihlásil rozhodne Rush.

To, čo si poslucháči misleli, že počujú, bolo sloveso "fart." Rush si z nich ale vistrelil - v skutočnosti namiesto toho použil "fard", čo znamená robiť si makeup.

Programátor

Juraj's picture

Čo ak bi 25 roční vinikajúci programátor Martin napísal za minútu nadriadenému krátku správu kde ho informuje o tom, čo sa mu práve podarilo dokončiť a nemusel bi hľadať na internete s akím i sa píše „na serveri“ a v strese bi nenapísal „robili“ podľa píš-ako-počuješ? Čo ak bi sa počas písania nemusel báť, že kvôli hrubej pravopisnej chibe príde o možnosť postupu?

Čo ak bi nadriadeného pri čítaní informácii od špecialistov nevirušovali hrubé pravopisné chibi? Čo ak by bolo len jednoi?

Pages

Subscribe to RSS - blogs