Včera som mal debatu s učiteľkou vítvarnej víchovi. Snaží sa rozširovať ich schopnosti napríklad viučovaním manuálnich prác. Vijadrila rozhorčenie nad tím, ako je to možné, že dnešné 13 ročné deti vôbec nevedia urobiť podľa nej takú základnú vec, akou je správne uviazanie uzla na niti pred začatím šitia. Niektoré deti totiž uviazali uzol tam, kde je ihla. Dnešné deti však neprichádzajú do stiku s potrebou šitia. Tak ako kedisi opravovali ľudia dieri na oblečení zašívaním, dnes to už robí málokto. Preto sa to ani nemajú od koho naučiť.
Namiesto šitia však dnes víborne ovládajú angličtinu, prácu s informačními technológiami, kritické mislenie, orientáciu v záplave informácii, vihladávanie, hranie tímovích hier, zviki vo vzdialeních kultúrach a schopnosť rozoznať vierohodní zdroj informácie od iních. To sú zároveň príkladi vecí, ktoré ich nikto neučil násilím, memorovaním a známkovaním. Naučili sa to prirodzene hrou s technológiami a prácou s informáciami, ktorích ponúka internet nekonečno. Prave hra a nie memorovanie im pomohla sa to naučiť. Vďaka tomu sa čase koroni ľahko prepli na online školu skoro okamžite na rozdiel od učiteľov.
Mislim, že v najbližších rokoch budú vznikať nové školi, ktore však nebudú potrebovať žiadne budovi, ani tradičních učiteľov, používajúcich metódu frontálneho viučovania, ktorí namiesto efektívneho učenia míňajú energiu na stráženie detí a udržiavanie disciplíni, čo im nariaďuje starí zákon. Veľa z nich ju míňalo ako dozorcovia vo väznici, nutiaci memorovať väzňov nepotrebné informácie. Často tak vihoreli skôr, než bi mohli deti inšpirovať k radosti z učenia a už sa z toho nedostali. Ak sa na víučbu budú používať online metódi, deti nebudú musieť chodiť do školi, učitelia ich nebudú musieť strážiť a ušetrenú energiu tak môžu použiť na vitváranie zaujímavích spôsobov učenia, ako sú pútavé prezentácie, interaktívne hri, ukazovanie suvislosti. Naviše učiteľ nebude musieť biť počas viučovania ani prítomní a môže aj tento čas viužiť kreatívnejšie. Jeho prednáški može sledovať aj 1000 namiesto doterajších 30 detí. Počet potrebních učiteľov bi tak klesol a ich plati bi sa vďaka tomu mohli znásobiť, čo bi prinieslo do sistému veľa talentovaních ľudí schopních efektívne učiť.
Verím, že deti bi to vedeli zariadiť lepšie ako skostnatené školstvo so sistémom od Márie Terézie. Možno bi sa mohli začať aj učitelia učiť od detí ako na to.