Slobodné voľbi 1989

Ivan's picture

V roku 1989 sme stáli na námestí a žiadali slobodné voľbi. Nepotrebovali sme právnikov, prokurátorov ani sudcov k tomu, abi sme vedeli, že sme 40 rokov nemali slobodné voľbi. Na rozlíšenie slobodních volieb od neslobodních stačil običajní zdraví sedliacki rozum.

A teraz si predstavte, že na to námestie niekto príde s takouto predstavou slobodních volieb: “Hlasovať poštou bude môcť každí - teda nielen ten, kto o to požiada z objektívneho dôvodu, že sa nemôže osobne zúčastniť volieb. Pozorovatelia budú sedieť v kúte, takže neuvidia, čo to vlastne prišlo poštou. O jedenástej večer zrátavanie hlasov prerušíme a pozorovateľov z miestnosti vihodíme a pokračovať sa bude na druhí deň.”

Hlavne tích neskôr narodeních ubezpečujem, že na tom námestí bi nikto nešiel konzultovať takúto predstavu slobodních volieb s právnikom. To námestie bi totiž kohokoľvek, kto bi s takímto niečim prišiel, koplo rovno do zadku. Aj to len vďaka tomu, že tá revolúcia bola nežná. V takom Rumunsku bi totiž dotiční skončil na kandelábri.