Par rokov dozadu sme boli s priatelmi v Okanagane na ochutnavke vin. Dva pari.
Ivan to uz zazil, ako ides akimkolvek povozom od vinarne k vinarni a chutnas.
Tak si tak ideme, a na konci dna, pred odbockou do vinarne kde bivame, sme objavili uplne novu. Meno zacalo na "A" (nebudem prezradzat, len ze to znelo Francuzski). Tak sa zastavime, nie?
Za pultom velmi zlata pani vo veku, a hovori ze, mi uz pomali zatvarame. Mi ze, stihneme to za tich zvisnich 5 minut.
Po hodine a pol, mozeme porozpravat tento pribeh.
Pani za pultom nam pekne naliala, ako sa patri. To znamena, dostanes cvrk do pohara, kukas na to, krutis poharom, tvaris sa dolezito a chutnas. Ale ja som si vsimol, ze kazdi cvrk co ona dala nam, si dopriala pol horcicaka toho isteho. Takze po tich siestich ochutnavkach uz bolo veselo.
Co nevidiet sme uz jedli klobasi, siri, pasteti a nejake keksiki a lekvare k tomu.
V tom pride daka mlada, a hovori: Mama, co to robis? A mama, ze ved to su celkom zlati ludia!
Sme sa dozvedeli, dcera, ta co vstupila na scenu -neskoro-, je vinarka a zamestnava svojich rodicov, co su na dochodku. Sme sa dozvedeli ze tie divne ruri co su po vinohrade rozhadzane a idu vertikalne a maju hore vrtulu nie su veterne mlini, ale to co visava zimu od korenov. Ja som sa s nou pobavil o odzrnkovavaci a ci je ocel lepsia ako drevo.
Pekni vecer. Na konci sme kupili kazdi dve krabice vina, klobasi, pasteti, siri.... Ked mama spravila crpcpcp v pokladni, hovori $37. Kukam na nu, ze to hadam nie, az tak zrubani nie sme. Zasiahla dcera, a hned to bolo na spravnich $370.