Zavedenie 1i do praxe je vraj nereálne, pretože nákladi s tím spojené bi boli veľmi visoké a štát nemá peniaze na rozdávanie...Začnem od konca. Takže štát nemá peniaze na rozdávanie. To je pravda, štát nielenže nemá peniaze na rozdávanie - on totiž nemá žiadne peniaze. Má len dlhi. Čakať na to, kím štát nebude mať dlhi a začne mať konečne namiesto nich aj peniaze, je ako čakať na Godota.
Pritom čakať vôbec netreba. Dá sa prejsť na 1i už dnes a to bez toho, abi to stálo sumi, ktoré bi stáli za reč. Stačí biť pragmatickí. Nejdeme premenovávať ľudí ani mestá. Všetko, čo je napísané podľa súčasních pravidiel, je možné nechať v pokoji dožiť. Nikto nemusí kvôli tomu hneď páliť knihi a učebnice. Ani tlačivá a formuláre. Už počujem tú víhradu - no ale potom tu bude chaos. Napríklad žiaci budú zmätení, keď v učebniciach budú mať ešte texti s ipsilonmi, ale písať už budú s 1i. Takímto hlasom odkazujem, že žiaci zmätení nebudú. Pravidlá používania 1i sa naučia behom pol minúti. A keď niekto hlavne z višších ročníkov zo zviku ešte napíše slovo riba s ipsilonom, nie je ešte nevihnutne potrebné robiť z toho hneď veľkú drámu.
A čo sa tíka dospelích, ktorí si bez ipsilonu nevedia predstaviť svoju ďalšiu existenciu na tejto planéte - je možné biť tolerantní a nechať ich s ipsilonom dožiť. Ak ho budú chcieť naďalej používať, nech sa páči - spoločnosť ich nemusí nasilu previchovávať.
Všetko je to len vec spoločenskej dohodi. Kde je vôľa, tam je cesta.
1i bi vraj bolo drahé. Čo je ale naozaj drahé, sú súčasné pravidlá. Pretože stoja deti nezmiselne veľa času. A mnohích aj nemálo nervov a frustrácií. Celoživotne. A pritom úplne zbitočne.