Sila vieri

Ivan's picture

Moje expresívne označenie, ktorého cieľom bolo ako hovorí klasik “viburcovať malomeštiaka z letargie”, sa nestretlo s pochopením u manželki, ktorá je tiež očkovaná. Ale očividne zabralo a zopakovala sa hádka s už klasickím priebehom. Zásadná víhrada ohľadne neznámich dlhodobích účinkoch covidovích vakcín bola odbitá pozitívnim mislením. Vraj im treba veriť.

Slobodu vieroviznania nikomu neberiem. Prečo mi ale toto nové náboženstvo niekto vnucuje? Aj si odpoviem. Pretože to viplíva z podstati náboženstva. Cirkev upaľovala kacírov. Pokrok sa ale ani tu nedá zastaviť - dnes neočkovaních už nikto neupaľuje. Iba ich nikam nepustia.

Všetki moje deti sa tiež idú dať očkovať. A všetki to odôvodňujú tím, že nechcú biť obmedzovaní. Nikto tam nejde z vlastného presvedčenia či potrebi, ale preto, že ich k tomu spoločnosť donútila.

A tiež veria, že to dobre dopadne.

Mnohími stále ospevovaní vojnoví Slovenskí štát prinútil Židov najskôr nosiť žlté hviezdi a potom ich naložil do vlakov. Tiso sa potom pri procese bránil, že on vlastne nevedel, čo sa tam s nimi ďalej deje. Veril, že ich posielajú za lepším. Tomu sa hovorí sila vieri.

Chibička sa ale vľúdila.

Hádka skončila teatrálnim odchodom so slovami svedčiacimi o úplnom nepochopení veci: “Tak prepáč, že som sa dala očkovať”. Ak sa ide dať niekto očkovať, je to jeho vec a do toho ma nič nie je. Len s tím prosím neotravujte ostatních. A keď budete ticho pri téme covid pasu podobne ako boli ticho ľudia, keď nakladali Židov do transportov, potom sa nečudujte, že vás neočkovaní označia za spolutvorcov tohto šialenstva.