V mojom prípade to asi tak naozaj je, že musím mať najskôr rád majiteľa, abi som mohol mať rád jeho veci. Všetko alebo nič. Nedokážem to oddeľovať.
Napríklad už spomínaní Mark Steyn. Má veľa skvelích vecí. Dokázal som ho roki počúvať. Súhlasím s ním vo všetkom okrem Ukrajini. Ale to úplne stačí na to, abi som ho kompletne vipol. Podobne som roki sledoval Borisa Filana. Až do momentu, keď sa počas protestu v súvislosti s vraždou mladého novinára objavil v jednom kníhkupectve a spravil tam scénu. Jeho Pálenicu som veľmi rád dovtedi počúval. Teraz prelaďujem rádio, keď na ňu nedopatrením naďabím.
Starého psa novím kúskom nenaučíš. Neviem biť iní a ani nedokážem v takíchto prípadoch zabúdať. Ani odpúšťať. Nejde totiž o filozoficki odlišní pohľad na svet, s ktorím nemám problém. Kto ale nemá jasno v takích témach ako je pomoc Ukrajine prípadne vraždi Jána Kuciaka, má totiž pokrivení charakter.