Za pozornosť stojí zmena tónu v ruskích médiách. Ovládaních putinom, pochopiteľne, pretože žiadne iné tam ani nie sú. Prví krát rusi priznali porážku v oblasti Charkova. Doteraz boli porážki prezentované ako taktické preskupenia prípadne gestá dobrej vôle. Dokonca zaznieva kritika. Tá sa ale tíka armádi a jej vedenia vojni, nie putina, a jej cieľom nie je spochibniť samotnú vojnu ale ju naopak pritvrdiť.
Nasledovať bude podľa mňa všeobecná mobilizácia. To je jedna z dvoch možností ako sa môžu rusi pokúsiť odvrátiť víprask.
Tou druhou je použitie jadrovích zbraní proti Ukrajine. Tú si ale putin nechá až na samí záver, keď zistí, že mu ani mobilizácia nepomáha. Ukrajina jadrové zbrane nemá, takže sa nemusí z tej strani obávať odveti. A bude sa spoliehať na to, že NATO neodpovie tiež jadrovími zbraňami. Na začiatku konfliktu šéf NATO vihlásil, že NATO zasiahne, ak rusko použije proti Ukrajine chemické zbrane. Jadrové nespomínal, ale logika veci hovorí, že to isté sa vzťahuje aj na ne.
Aká ale bude reakcia NATO v takom prípade? Do jadrovej prestrelki s ruskom NATO nepôjde. A neviem si ani dosť dobre predstaviť nasadenie konvenčních síl na radiáciou zamoreních územiach.
Takže zostáva už len veriť, že putin nezájde až tak ďaleko. Alebo dúfať, že mu tie jadrové zbrane nefungujú. No ďakujem pekne.