Začiatkom marca som si spravil vílet do Atén. V Grécku som v živote nebol, tak som bol zvedaví.
Som očarení a nadšení. Počiatki našej civilizácie je tam cítiť na každom kroku. Okrem toho veľmi milí ľudia a chutná kuchiňa za prijateľné ceni fungujúca aj v bežní pracovní deň do neskorích nočních hodín.
Dosť ma ale vitáčalo, že som nevedel ani len prečítať grécke texti. Znalosť azbuki pomohla iba pri zopár písmenách. Takže som naštartoval Duolingo, pridal gréčtinu a začal abecedou. Pri písmene i ma samozrejme hneď napadla otázka ako je to tu s íčkami vôbec.
Napočítal som ich 5. Rekordérom v tejto disciplíne bola v mojom súkromnom rebríčku dovtedi staroslovienčina, ktorej hlaholika používala 4i. Je zrejmé, kde treba hľadať korene tohto fenoménu. Istí progres Konštantínovi ale nemožno uprieť, keďže sa dostal z 5 na 4i.
Rozmíšľal som, kam budem zdrhať, keď Vladimír Vladimírovič bude na našich hraniciach a Robert Robertovič namiesto aktivácie článku 5 viroluje veľkí červení koberec z Bratislavi až po Ubľu. Dnes už viem, že pôjdem do Grécka. Len ešte neviem ako to tam pojmem. Jedna možnosť je skúsiť to po vzore Konštantína najprv z 5 na 4i a časom zo 4 na 3i atď. Druhá je zobrať to skratkou rovno k 1i.
Ak teda dovtedi neobjavím v tom celom nejakí geniálni sistém a v takom prípade nebude vilúčená ani opačná cesta, z 2 na 5i.
Ak teda slovenčina ešte v tom čase bude povolená.