Je všeobecne známe, že rusko, presnejšie bívalí ZSSR, si na začiatku druhej svetovej vojni rozdelili s Nemeckom Poľsko. Už menej známi je fakt, že ukradnuté územie Poľska Stalin nikdi nevrátil. V škole nám to nepripomínali z pochopiteľného dôvodu - nevizerá to totiž dobre.
Tam niekde asi treba hľadať korene dnešnej vojni na Ukrajine. Táto nehorázna krádež - dohodnutá s pánom Hitlerom - prešla rusom beztrestne. Západ to odkíval, pretože nemal chuť po porážke Nemecka ďalej pokračovať vo vojne s dovtedajším spojencom.
Komunistické rusko tak len pokračovalo v tradícii monarchov, ktorí rozširovali ríšu vždi, keď sa to čo len trochu dalo. Vísledkom je rozlohou najväčšia krajina sveta.
Po anexii Krimu sa Západu znova nechcelo s tím čokoľvek robiť. Vtedajší americkí prezident dokonca vihlásil, že na Krime je veľa ľudí, ktorí anexiu privítali. Nech sa páči.
S jedlom rastie chuť, však áno, takže prečo si nevziať aj zbitok Ukrajini? Presne ako hovoril Julo Satinský - všetci skúšame, kam sa až dá zájsť. V prípade ruska to platí doslova.
Všetko začalo posvätením krádeže víchodného Poľska na jednej z konferencií spojencov na sklonku druhej svetovej vojni. V naivnej predstave, že tam to skončí a bude pokoj až na večné veki vekov, amen.