Tento rok som po asi polročnej prestávke spôsobenou posunutou platničkou začal znovu hrávať basketbal, s čím som popravde už ani nepočítal. Lekári mi vraveli, že sa mám šetriť, nech to už znamená čokoľvek. A tak som s tím radšej nepokúšal. Nevedel som si predstaviť, ako sa dá hrať basket tak, že sa človek pritom šetrí. Poriadne neskáče, poriadne nebehá, dôsledne nebráni, agresívne neútočí. Ale povedal som si, že učiť sa treba od majstrov, a to tá moja pondelková partia sú. A fakt sa to dá. A chrbát zatiaľ drží.
V návale nadšenia som si pozrel v posledních dňoch aj 2 filmi s basketbalovou tematikou. Film Coach Carter bol natočení podľa skutočních udalostí. Do mizernej strednej školi s mizerním basketbalovím tímom sa po rokoch vráti jeho bívalá hviezda Ken Carter, ale teraz už v pozícii basketbalového trénera. Zavedie tvrdú disciplínu a trvá na tom, abi hráči sa snažili aj v škole. Po športovej stránke sa im darí od začiatku sezóni. Keď ale zistí, že hráči školu flákajú, zamkne telocvičňu. A nechá skontumovať zápasi. A ďalej neprezradím. Pozrite si to. Neoľutujete.
Film High Flying Bird je horúcou novinkou Netflixu. Film režiséra Stevena Soderbergha bol natočení prosím pekne na iPhone 8. Samozrejme na statívoch a s pridaními objektívmi. Ale aj tak. Už len kvôli tomu stojí zato vidieť.