Blogs

Mäkkíše

Ivan's picture

Pôvodne som chcel napísať recenziu knihi Ondreja Sokola Ako som vozil Nórov, ktorú odporučil Juraj, ale zistil som, že ani veľmi nemám čo dodať. Knihu som prečítal za dva dni, čo už samo o sebe naznačuje, že sa to celkom dobre číta. Vulgarizmi mi nevadia, aj keď miestami mám dojem, že všetkého veľa škodí. Podobne je to s metaforami, ktorími sa to tam len tak hemží - niektoré sú trefné a ako to už bíva, niektoré menej. A ani ja som nie všetkému rozumel, keďže televíznu kanalizáciu nemám, počúvam v podstate už len Serenade Radio a nič, čo končí .sk, neotváram s vínimkou tejto stránki. Takže aj mne niekedi unikal kontext. Inak ale fajn. Tiež som sa dozvedel zaujímavé veci o krajine, ktorú som tu nedávno spomínal.

Zostanem tak verní mojej srdcovke - covidu. Spomínal som tu nedávno tiež Rogera Taylora, ktorého sóloví album Outsider višiel začiatkom mesiaca. Dokonca som citoval niektoré pasáže z pesničiek, kde som mal dojem, že tiež nie je úplne stotožnení so všetkím tím, čo sa tu deje v súvislosti s covidom. Reči sa ale hovoria, pesnički sa spievajú a chlieb sa je. Rovnako ako Brian May je veľkí fanúšik vakcinácie a covid pasi považuje za vinikajúci nápad...

Dolly Parton zašla ešte o kúsok ďalej: ‘I just want to say to all of you cowards out there – don’t be such a chicken squat. Get out there and get your shot.’ Nebuďte mäkkíše a dajte sa zaočkovať. Nech sa páči.

Pozoruhodné. Zdraví človek bez iních diagnóz má aj bez vakcinácie dobre cez 99.8% šancu, že covid prežije. Kto je tu teda mäkkíš? A pozoruhodné je aj to, že z tíchto chrabrích bojovníkov proti covidu sa hneď po očkovaní znova stávajú mäkkíše oháňajúce sa covid pasom, len abi nebodaj neprišli do kontaktu s nezaočkovaními.

Mimochodom v Británii je v kategórii od 40 do 49 rokov v posledních tíždňoch više 2 krát viac pozitívnich prípadov medzi očkovaními ako medzi neočkovaními. V prepočte na hlavu v danej skupine, pochopiteľne. 1456 na 100,000 ľudí po druhej vakcinácii oproti 696 na 100,000 nezaočkovaních. Ale hlavne, že máme covid pasi.

Preco si nedezinfikujem ruki

raho's picture

Lebo ta chemikalia smrdi uplne hrozne.

Ja mam dobri nos, a mam rad iba dve vone - muju manzelku, najlepsie neosprchovanu, a Montale Jasmine https://www.theperfumeshoppecanada.com/aoud-jasmine-eau-de-parfum-spray-..., samozrejme na nej.

Chodim sa biciklovat s kamaratmi a mam problem s tim ked je niekto predo mou co pouzil tu vreckovku co sa dava do susicki, "abi pradlo dobre vonalo".

Vsetki nase midla, kremi, samponi, etc su scent free.

Neumivam si ruki

raho's picture

Jedna z veci co nam tento COVID diktuje je ze si mame umivat ruki. Alebo dezinfkovat. Dezinfikovanie som odmietol od sameho zaciatku. Ale ruki si umivam. Som sice dva krat pichnuti, ale teraz ked ide zima, tak mi z prstov sustavne tecie krv lebo sa popukaju.

Rozhodol som sa ze je cas dat dake bacile do tela.

PS: Po zachode si umivam.

Ako som vozil Nórov

Juraj's picture

Dostala sa mi do rúk knižka Ako som vozil Nórov, ktorá ma zaujala pútavím rozprávaním o strastiplnej práci vodiča autobusu. V prvej časti ma zaujali napínavé príbehi z Dopravného podniku Bratislava, kde na autobusoch počas jazdi po moste odpadávali dvere a od vipadnutia nemali ďaleko ani viacerí cestujúci. Inokedi zas bez klimatizácie nezostávala na vodičovi jediná nitka suchá.

Autor, ktorí je aj hlavím hrdinom príbehu, má talent na jaziki, naviše študoval prekladateľstvo, čo mu umožnilo ľahko sa naučiť základné frázi, ktoré pri komunikácii nevihnutne potreboval. Toto mu pomohlo ríchlejšie preniknúť do nórskich zvikov.

Každá situácia je intenzívne korenená vtipními, politicki nekorektními a šťavnatími prirovnaniami. Nespisovné vírazi robia príbeh vernejší a obohacujú ho emóciami z prvej ruki. Pri viacerích som si musel aj naštudovať kontext, lebo nie som veľmi zbehlí v mediálnej kultúre. Toto štúdium ma v rôznich smeroch obohatilo, takže som okrem čítania knižki lúskal aj mediálne zákutia internetu, kam bežne nechodím.

Dávno som sa pri čítaní knihi tak nepobavil. Odporúčam.

Fašizmus

Ivan's picture

Označenie covidoví fašizmus nie je žiadnou hiperbolou. Stojím si za ním. Podobne ako sa štátnou ideológiou v Nemecku stala nadradenosť árijskej rasi, tak sa teraz stala štátnou ideológiou nadradenosť zaočkovaních. Židov označovali žltou hviezdou, teraz síce neočkovaních neoznačujú, ale na čo iné sú covid pasi, keď nie na odlišovanie tích, ktorí sú s nami, od tích, ktorí sú proti nám. Ostatne ako povedal Benito Mussolini:

"Fašizmus akceptuje jednotlivca iba dovtedi, kím sa jeho záujmi zhodujú so štátnimi."

Násilné pretláčanie vakcinácie je v rozpore so základními ľudskími právami podobne ako bolo nálepkovanie Židov. A podobne ako vtedi drvivá väčšina obivateľstva mlčí, pretože verí tomu, že sa tak deje vo viššom spoločenskom záujme. Pretože bezvíhradne verí štátu. Tomu štátu, ktorí je v tom celom tak hlboko zaangažovaní, že nepripustí akíkoľvek odlišní názor. Podobne ako za čias Hitlera a Mussoliniho nie je akíkoľvek racionálni dôvod veriť čomukoľvek, čo povie štátna propaganda. Pretože je to propaganda. Všetko, čo vitesňuje otvorenú debatu, je propaganda a nič iné.

Nesúhlasíte? Nech sa páči. Ale zabudnite na to, že si dáte vonku na terase pivo a vihodíme vás z roboti. A zabudnite na to, že budete cestovať.

Iste, koncentračné tábori nemáme. Zatiaľ. Ale neočkovaním študentom nepovolia bívať na internátoch a učiteľom musia visvetľovať, prečo nie sú očkovaní - a ako odpoveď dostanú vihrážku, že môžu skončiť vo väzení, ak niekoho nakazia. A že koncentračné tábori sú v dnešnej dobe nemisliteľné? Iste? V Austrálii už zaznievajú z oficiálnich kruhov hlasi zvažujúce možnosť izolácie nezaočkovaních...

Mor ho!

Ivan's picture

Kebi sa chcelo, tak bi sa dalo. Čo tak napríklad vičleniť jeden deň v tíždni, kedi bi si mohli ísť dať von na terasu pivo aj nezaočkovaní bez testu? Spraviť to tak, abi všetci v tejto spoločnosti mohli normálne fungovať ale nikdi nebolo súčasťou plánu. Štát sa totiž rozhodol dať do môjho tela niečo, čo nechcem. Preto je môj nepriateľ. A moji nepriatelia sú aj všetci tí, ktorí tento covidoví fašistickí režim akceptujú. A proti nepriateľom treba bojovať, ak sa nechceme vzdať.

Boj sa sotva zaobíde bez obetí. Zostalo mi iba pár skutočních priateľov. Doslova. Kto ma ale nechce ani len pustiť von na terasu na pivo, ten nemôže biť môj priateľ. Jednoducho nemôže. Covid je dobrí aj v tom, že strhol maski. Aspoň vieme, kto je kto.

Nechcite odo mňa, abi som kapituloval a priznal svoju porážku. Je nás síce veľmi málo a sme neorganizovaní. Bude to ešte dlhí boj. Nateraz vizerá beznádejne. Ale treba ho bojovať za každích okolností. Každí najlepšie ako len vieme.

Mor ho! Alebo ako spieva Roger Taylor na svojom na najnovšom albume:

So settle back and see it through
When this all ends we'll think anew
Strange times indeed
..
There's gangsters running this world
Stand up and fight
You have no rights
...

Stupidita TFS

Ivan's picture

Keď tak veľmi túžim po slobode, prečo vraj potom nemám nič proti tomu, že jazdíme vpravo a že je zakázané jazdiť pod vplivom alkoholu? Prečo teda nejazdím vľavo a ešte k tomu nadratí? S tímto stupídnim prirovnaním som sa nestretol raz v súvislosti s mojím odmietavím postojom k tzv. očkovaniu proti covidu ako zviknú nazívať túto experimentálnu génovú terapiu.

To, že sú nejaké pravidlá cestnej premávki, snáď nie je to isté ako nútiť niekoho pustiť do svojho tela niečo, čo tam dotiční nechce mať.

Ak jedného dňa budú zavedené pravidlá, že neočkovaní budú zavretí v koncentračních táboroch, potom sa bude tiež dať rovnako argumentovať tímto chorím príkladom o jazdení vľavo. Je to univerzálni argument na podporu akejkoľvek tiranie, ktorú si štát zmislí.

Ale keď sme už pri tej cestnej premávke. Dobre teraz počúvajte, vi tiranizujúce fašistické svine, ak vám tak veľmi záleží na ľudskích životoch a odmietate podstupovať akokoľvek malé riziko, mám pre vás tip. Obmedzte ríchlosť na cestách na 20 kilometrov za hodinu. Zachránite tak milióni životov.

Z Nórska pod čerešňu

Ivan's picture

Ale naspäť k Nórsku...Pred ôsmimi rokmi som sa tiež chcel odsťahovať. Chcel som utiecť pred naším hokejovím tiranizujúcim režimom. Voľba padla na Kanadu. Našťastie to nevišlo. Aj vďaka ich nepokritej diskriminácii na základe veku.

Hokej mi už chvalabohu nehrozí, aj keď sa hokejová diktatúra našich klubov nezmenila. Asi bi ma teraz drblo, kebi som žil v Kanade. Tu to tiež nie je žiadna víhra, ale aspoň tu nevipalujeme kostoli za všeobecného potlesku obivateľstva. Náš premiér si tiež nemaľuje tvár na čierno a nestrká si banáni do nohavíc, abi potom dával lekcie z politickej korektnosti. Tiež sa nerozhodne pre nezmiselné predčasné voľbi, keď zároveň straší ľudí covidom. A aj cestovať sa tu dá bez covid pasu, zatiaľ. A ani vlajki tu nemáme spustené na pol žrde na znak falošnej solidariti s domorodím obivateľstvom. A ani náš minister nehovorí o talibanskích bratoch.

Na rok a pol zavrú svoju južnú hranicu, ale išli sa zblázniť, keď rovnako tak chcel urobiť ich južní sused so svojou južnou hranicou.

Príroda je tam síce pekná, hokej tam funguje, ale inak je tá krajina čistí ľavicoví grc a pokritectvo najhrubšieho zrna. Vôbec mi nebude chíbať, že ma tam už v živote nepustia.

Rozmíšľal som svojho času o Novom Zélande, ktorého premiérka nedávno vihlásila, že pravda je iba to, čo povie vláda. Niečo mi to pripomína. Vôbec sa nedivím, že Američania a Briti už s Kanadou ani Novím Zélandom nepočítajú v námorních vojenskích záležitostiach v Pacifiku a víchodnej Ázii. Dohodli sa s Austráliou.

Mimochodom Austrália. O nej som tiež rozmíšľal. Tá sa medzičasom rozhodla pre návrat ku svojim koreňom. A treba povedať, že veľmi úspešne. Od trestaneckej kolónie už nemá ďaleko.

Toto všetko len svedčí o mojich veľmi zlích odhadoch. Kde je napísané, že rovnako tak neskončí Nórsko?

A tak len pekne zostanem doma, pod čerešňou. Ostatne kde inde na svete bi som si mohol dovoliť to, čo si môžem dovoliť tu?

Ruská ruleta

Ivan's picture

Kúsok od Rasťa, v štáte Washington pred pár dňami zomrela po očkovaní mladá mamička. Stala sa vec nevídaná, a to nielen jedna ale hneď dve. Prvá - dokonca aj miestne úradi uznali, že krvná zrazenina bola v dôsledku očkovania a vidali vihlásenie "je nám to veľmi ľúto atď atď." A druhá - jej rodina v nekrológu uviedla, že táto tragédia sa nemusela stať, kebi dotičná nebola donútená sa dať očkovať.

Nejdem tentokrát šiť do covidového fašistického režimu. Kto totiž nevie o rizikách očkovania, medzi ktorími nechíba ani odchod z tohoto sveta, ten sa buď príliš nezaujíma o svoje zdravie alebo bezhranične verí oficiálnej propagande. Jedno aj druhé sú iba jeho problém. Prípadne jej. V tomto prípade ale nekrológ naznačuje, že riziká boli známe, keďže dotičná sa nechcela dať očkovať. Napriek tomu sa dala, pretože zrejme nechcela prísť o prácu. Prísť o prácu ale nie je to isté ako musieť sa dať očkovať. Nikto nad nami nestojí s pištolou v jednej a striekačkou v druhej ruke. Aspoň zatiaľ nie. Ak sa niekto rozhodne hrať ruskú ruletu so svojím životom, je to jeho vec, prípadne jej, ale nesmie sa diviť, keď prehrá.

Je len veľmi malá šanca, že tento blog si prečítajú a nájdu sa v ňom rodinní príslušníci zosnulej. Iste bi im pripadal necitliví. Pointa ale zostáva, či už citlivá alebo necitlivá, politicki korektná alebo nie.

Od koroni ku korune

Ivan's picture

Jedinou mojou nádejou sú severské krajini - Nórsko, Dánsko a Švédsko, kde sa život vrátil do predcovidovích koľají. Nikto nekontroluje covid pasi, nikto nemusí nosiť to diabolské rúško. Teda najnovšie už respirátor.

Mimochodom respirátor. Znamená to teda, že rúška nefungujú, keď ich nahrádzame respirátorom? Samozrejme je to zase celé inak. Rúška fungujú, ale respirátori fungujú ešte lepšie.

Takže Škandinávia. Dokončím si kurz taliančini a vrhnem sa na jeden zo škandinávskich jazikov. Dánsko je fajn, sin tam študuje, mám tam kamarátov, ale je to rovina. IKEA je tiež fajn, ale konvertovať na islam sa nechistám. Takže zostáva Nórsko, ktoré naviše ani nie je v EÚ, čo je ďalšie veľké plus. Ak predám dom, bit, pozemok a bitcoini, tak mi možno aj vidá na zánovnú garsónku v nejakom zašitom nórskom mestečku.

Kde je Fínsko? Nespomína sa v tejto súvislosti. Nuž okrem toho, že sa kultúrne a jazikovo odlišuje, je v EÚ a aj má euro. A presne o tom som chcel písať. O spoločnej mene. Dnes už viem, že jej prijatie bola chiba. Presnejšie vedel som to už v súvislosti s gréckou krízou, kedi sa daňoví poplatníci eurozóni viskladali na záchranu nemeckích a francúzskich bánk. Nás to okrem toho stálo aj pád vládi a návrat Fica. Dáni a Švédi boli prezieravejší a ponechali si vlastnú menu.

Je len otázkou času, kedi euro skončí. Nemá šancu prežiť. Po uši zadĺžení juh Európi bi už dávno zbankrotoval nebiť pomoci Európskej centrálnej banki. Tá sa snaží ešte vitvoriť si nejakí manévrovací priestor tím, že zvišuje inflačné očakávania, čím odkladá zvíšenie úrokovích sadzieb. Ale nedá sa to odkladať donekonečna rovnako ako sa nedá donekonečna klamať o inflácii. A potom to celé praskne. ECB bude musieť skôr či neskôr zvíšiť úroki a bude musieť prestať so šialením tlačením peňazí, za ktoré nakupuje napríklad bezcenné talianske dlhopisi. A stane sa tak skôr ako neskôr. Napríklad také Nórsko už začalo so zvišovaním sadzieb a mieni v tom pokračovať, čo sa prejavilo v okamžitom poklese eura voči nórskej korune. Rastúce ceni plinu, ale aj ropi spolu so slabím eurom spôsobia, že ceni energií v eurozóne viletia. A tie sa premietnu do cien prakticki všetkého.

Takže naspäť ku korune. Ako vravela moja babka - spolok je dobrá vec, ale dvaja už je veľa.

Pages

Subscribe to RSS - blogs