Blogs

Minulí rok to bolo z hľadiska návštevi koncertov poskromnejšie. A tak keď svet nechcel zahrať nám, zahrali sme mi svetu.

Umeleckím vrcholom minulého roka bola pre mňa pesnička Slunovrat v podaní Ester na oslave mojich narodenín. 19. jún tematicki sedel. Mislím, že nikto, kto bol na tej oslave, nezabudne na toto mini vistúpenie, ktorého som sa ako gitaroví sprievod zúčastnil spolu s Marošom Horniakom aj ja.

Ester má úžasní hlas, ktorí, keď umíva okná, sa šíri celím chotárom. Maroš ako člen kultovej kapeli Lues de Funes vie zase hrať na gitare. Môj príspevok bol hlavne dramaturgickí, keďže som tú skladbu vibral, a organizační, keďže vistúpenie ako aj celá oslava sa konalo u mňa za domom pod čerešňou. Nacvičili sme ju na mieste.

Slunovratom inak začína skvelí album 20 Let Písniček Honzy Nedvěda z roku 1993.

Boli sme v Tofine. O tom hamburgeri som tu uz pisal.
Ale! Ze uz ked sme tam, podme jest cerstvu ribu.
Sme sa zobudili o 4am ako spravni ribari, len nato abi sme zistili ze o 4am idu ribari von, nie dnu.
Tak sme zase prisli o 1300 a konecne sme dostali cerstveho losossa (?, salmon). Tak sme to cele ozdobili ze dame na BBQ.
Problem bol ten, ze rezort mal bazen, a Ivan je blazon, a isiel s mojou zenou a vsetkimi detmi plavat.
Ja, a Ivanova manzelka sme urobili veceru. Nikto nechodil. Tak sme zjedli.

Je to zabava vidiet Ivana ako nasrane na ulici mava rukami a pita sa ci sme naozaj mu to urobili.

Ano, naozaj!

V 2010, ked sme este boli mladi, tu bol Ivan aj s rodinou. Boli sme par dni na Whistleri, a ked to skoncilo tak sme isli domov. Ale ako spravni naspravnici sme virazili opacnim smerom. Na Lillooet. To je take male mesto, kde maju velki kamen, velku rieku a obivatelstvo su 90% Indiani. Sme sa zastavili, zjedli sendvice, vicurali, podaktori aj vigrcali, lebo v pasazierskom sedadle su zakruti krute, a virazili smerom na juh, ze sa napojime na dialnicu domov. Cestou sme sa samozrejme zastavili na Hell's Gate, ale uz bolo neskoro na lanovku, tak sme pokracovali na juh.
Niekto mal dobri napad pustit radio. A tam sme sa dozvedeli ze domov nejdeme. Na dialnici bola daka havaria a ze to bude zavrete celi den a plus. Naspat samozrejme nepojdeme, lebo nie sme zbabelci.
Tak sme sa rozhodli ze tam prespime dakde. Ale kde? Tak Ivan vitiahol z gati navigator! Natukal tam daco. Tak sme navigovali. 9 ludi v dvoch autach. Donavigovali sme k nejakemu domu kde sme sa bali zazvonit. Tak sme isli dalej.
Ideme, ideme, na juh, kde tu zrazu si Ivan vsimol, ze River Rafting and B&B. Tak sme prudko odbocili dolava.
Celi ten biznis prevadzkovali asi tak 20 rocni ludia. Ked sme dorazili, nikto tam nebol, okrem psa, ale akurat prichadzali naspat aj s lodkami, a mi ze, a oni, ze ano, poculi v radii, mozeme zostat. A mi ze, ale mi nemame co jest! A oni ze tuto zoberieme tento prazdni kosik, nahadzeme donho toto, toto, toto a toto, a hadam z toho daco vicarujete.
Dom bol uplne uzasni, mal ghost story, piano na ktorom sa Ivanove babi viblaznili, a mal este aj kupelnu, ale taku staru, kde vana nebola nalepena na stenu. Ivan mi porozpraval story o tom ako si nechal renovovat kupelnu, a vilasil ze to nemoze bit hotove dokedi nie je vana o stenu prilepena.
V Yale sa naucil ze aj tak sa to da!

Pôvodne som chcel pokračovať v seriáli o jedních pesničkách. Dnes ráno ma ale zaujal víraz Mega-Dittos, ktorí Urban Dictionary visvetľuje takto:

The salute given to Rush Limbaugh by his brain-dead callers.

Visvetlím najskôr reálie. Rush Limbaugh je konzervatívec, ktorí má už dlhé roki svoju vlastnú rozhlasovú reláciu. Vraj je to suverénna jednotka v USA vo svojom žánri z hľadiska počúvateľnosti. V rámci programu mu môžu poslucháči zavolať, položiť otázku, prípadne komentovať veci. Urban Dictionary nazíva tíchto poslucháčov brain-dead. Teda tí, ktorím odumrel mozog.

Na politiku sa už dnes dali úplne všetci - zábavní priemisel, šport, školi, vihľadávač, sociálne siete, technologické spoločnosti, nedávno sa pridali hoteli, banki, aerolinki a teraz dokonca aj slovníki.

Nevíslovne ma to znechutilo, ale to mám zato, že som porušil svoj vlastní princíp zredukovania internetu na pracovní nástroj. Toto s prácou nesúviselo.

Ďuri, svojho času si písal, že sa zbavuješ slovníkov. Kľudne mi ich môžeš nabudúce priniesť, ak si ich ešte nevihodil.

Zdravím priateľov jedného I. Dnes chcem pridať noví príspevok, ktorí dúfam poteší všetkích milovníkov populárnej hudbi. Magickí názov Queen. Kráľovná, ktorá si svoje meno zaslúži. V čase ich najväčšej slávi som o tejto legendárnej štvorici nevedel takmer nič. Až mojí dobrí kámoši I.P. a J.D. ma zasvätili do tajov Kráľovnej.

Postupne som prelúskal tvorbu 80 tich rokov a potom 70 tich rokov a pochopil som, že to je geniálna hudba. Nechcem tu písať životopisi tíchto hudobníkov, je toho obrovské množstvo na internete, chcem sa venovať veciam, ktoré sú menej známe, resp. málo dostupné. A čo bi to mohlo biť? Predstavte si postavu frontmana F. Mercuryho. Koľko toho bolo napísané o ňom? Obrovské množstvo, ale čo napríklad jeho mikrofón? Aká bola genéza vívoja? Brian May - gitarista skupini, ako prišiel k svojmu nástroju? Roger Taylor-jeho príbehi s bicími, John Deacon, Deacy - introvert s basgitarou. Čo robili členovia skupini pred vistúpením na pódiu? Akí bol život ľudí, ktorí sa starali o aparatúru? Čo robili počas turné tzv. bedňáci? Kto bol najhlavnejší bedňák?

Tu bi som chcel spomenúť, že ľudia okolo aparatúri pomenovali niektoré hiti nasledovne: We Will Rock You na We Will Rob You, Now Im Here na Now Im Queer, I Want To Break Free na I Want To Break Wind, Flash na Trash. Jeden zo šéfov ľudí od aparatúri Peter Hince spomína príbeh s Freddieho mikrofónom. Vieme, že Mercury na pódiu sršal obrovskou dávkou energie a ani na chvíľu nezastal. Preto mikrofón niesol so sebou pripevnení na stojane. Vieme aj to že Freddie mal veľkú záľubu v balete. V roku 1979 sa uskutočnilo baletné vistúpenie na podporu charitatívnej akcie v London Coliseum, kde mal Freddie vistúpiť s Bohemian Rhapsody. Nebolo bi na tom nič mimoriadne, lenže Freddie si dal podmienku, že pesnička bude zaspievaná v leže na hlavách jeho doprovodu, ktorí s ním mal chodiť po pódiu. Posledné slová skladbi mal zaspievať dolu hlavou. Mercury oslovil Petra: ako to spravíme? Doprovod sa môže o šnúru, ktorá ide z mikrofónu, potknúť a bude to hanba. Peter na to: O.K. dáme ti bezdraťák. Tu bol problém, lebo tento tip mikrofónu na konci 70 tich rokov bol dosť poruchoví a Peter mal plné gate strachu, ako to nakoniec dopadne, dopadlo to nakoniec dobre, vieme, že turné A kind of magic z roku 1986 Freddie odspieval už s bezdrôtovím mikrofónom.

Čo sa tíka Briana Maya, on bol považovaní za chrbtovú kosť skupini Queen spolu s Rogerom. Jeho gitara v čase svojho vzniku stála osem libier, neviem si predstaviť cenu, ak raz bude v dražbe. Brian zhotovil gitaru so svojim otcom, telo gitari je mahagón, ktorí bol virezaní z 200 ročného krbového obloženia a pružini na tzv. tremole boli zo starej motorki. S tímto nástrojom Brian nahral všetki kultovné skladbi.

Roger Meadows Taylor- bubeník skupini, uznávaní hráč na bicie. Nechcel bi som biť v pozícii človeka, ktorí sa mal starať o jeho bicie. Po každom koncerte bolo treba všetko vičistiť, pretože bicie boli plné Rogerovích chrachľov, ktoré boli ešte okorenené pachom z cigariet znački Marlboro. V roku 1984 sa Queen pripravovali na turné The Works, k Rogerovi nastúpil noví bedňák s prezívkou Prasák. Kapela chcela Prasákovi ukázať krási Mníchova a spočiatku sa držal celkom dobre. Prešli niekoľko podnikov, kde niečo popili a večer, keď sa vracali Brian mu ponúkol miesto v Mercedese, že sa môže odviesť na hotel, cestou na hotel nastal problém, lebo Prasák ogrcal celú zadnú sedačku. Na druhí deň sa ho Roger píta: Prasák naladil si mi bicie? Prasák: Samozrejme, že nie. Viem, akí si hákliví na svoje nástroje, radšej som sa ich nedotkol, len som trochu utiahol blani. Po skončení turné The Works už Prasáka nik nevidel.

A nakoniec tu máme Johna Deacona, posledného do tejto hviezdnej partie. Tichí chlapík, ktorí nastúpil do kapeli pod číslom sedem, šesť basákov pred ním neuspelo. Bol to tichí člen, ale práve jemu môžu ďakovať Freddie, Roger a Brian, že v roku 1980 sa Queen stali najslávnejšou kapelou sveta, po vidaní skladbi Another One Bites the Dust, toto bola Johnova skladba. Sám Deacy hovorí, že trochu mu dlhšie trvalo, kím sa v kapele udomácnil, nakoniec sa mu to podarilo.

Na záver v čom boli Queen jedineční? Roger raz povedal v jednom interview, že hudba musí spájať všetkích ľudí, hudba musí rozbiť všetki politické, náboženské zábrani, hudba musí biť pre všetkích, musí spájať všetkích. Queen tento názor plnili do poslednej bodki, veď si treba uvedomiť, že ich live vistúpenia prebiehali v dobe, kedi v Európe sme mali železnú oponu a na víchod od nej sa západné kapeli nemali šancu dostať. Napriek tomu 6.2. 1979 odohrali koncert v Dome Sportova v Záhrebe, 7.2. 1979 v Tivoli Halle v Ľubľane, odtiaľ potom išli do Basketball Halle, do Mníchova. Poviete si, ale veď to bola Juhoslávia, tu to bolo uvoľnenejšie. A máte pravdu, poďme teda ďalej. 27.7.1986 Népstadion v Budapešti a koncert Queen, ktorí neprekonali ani preteki Formule 1 o dva tíždne na novom Hungaroringu. Dovtedi najväčší koncert vo víchodnej Európe. Spomeňme ešte JAR a koncerti v Sun City, za tieto koncerti ich tlač v Británii takmer roztrhala, skupina potom vidala prehlásenie, že je tvrdo proti apartheidu. Na druhú stranu treba povedať, že za koncerti v JAR im ponúkli pekné prachi. Ďakujem za pozornosť.

Z albumu Jana Nedvěda Ta noc, kdy mi vyšlo slunce som si kúpil jednu pesničku. Za jedno euro a bolo to najlepšie investované euro v celom mojom živote. Je venovaná mestu, kde som sa narodil, virástol a do ktorého som sa po 30 rokoch znova vrátil. Nemôžem nebiť sentimentálni.

Raz som ešte ako študent cestoval večer na víkend domov autobusom a keď sme dorazili k bodu, z ktorého sa zrazu otvorí pohľad na celé visvietené mesto s dominantou hradu v jeho strede a Zoborom pripomínajúcom obrovskú vlnu tsunami v pozadí, jedna baba za mnou vihlásila: “Tento pohľad bi som nevimenila za nič na svete.”

Fox si na tomto mieste dáva vždi ruku na srdce.

Nedá sa nič robiť, dám sem na piráta celí text piesne. Povihadzovať z neho ipsiloni si ale netrúfam.

Kdo nehledá a jen tak je, ten vždycky najde,
a uslyší vždycky ten, kdo neposlouchá.
Jak ten večer, když jednou u okna spolu jsme stáli
a nad Nitrou měsíc hvězdám napovídal.

Kdo nehledá a jen tak je, ten vždycky najde,
i v knížkách se citem dá číst, to dobře znám.
My se dívali na město, jak tak se pomalu stmívá,
jako k motlitbě v lavicích lidé a s nimi chrám.

Jestli je někde opravdu láska, je to ta moje,
jestli někdo má opravdu rád, tak jsem to já.
A na slunce co nad Nitrou svítá přísahat mohu,
že ti daruji všechno co mám, co Bůh mi dal.

Dám ti do duše lásku a pravdu, tolik mně stála,
dám ti písničku z andělů mých, tak jsem jen chtěl.
Dám ti naději nedělních rán, to Boží je chvála,
dám ti v kostele ticho a prstýnek, abych tě měl.

Kdo nehledá a jen tak je, ten vždycky najde,
a uslyší vždycky ten, kdo neposlouchá.
Jak ten večer, když jednou u okna spolu jsme stáli
a nad Nitrou měsíc hvězdám napovídal.

K češtine som získal inak tiež veľmi sentimentálni vzťah. Kedisi som nerozlišoval medzi slovenčinou a češtinou. Ak bi ste ma zastavili na ulici a opítali sa, či kniha, ktorú práve čítam, je v slovenčine alebo češtine, musel bi som sa veľmi prudko zamislieť. Postupom rokov som stratil každodenní kontakt s češtinou, čo mi ale zase umožnilo si uvedomiť, akí ľúbozvuční je tento jazik. Prichitil som sa, že na conf calli s českími kolegami a hlavne kolegiňami sa pripájam vždi rád ani nie tak kvôli obsahu ako kvôli možnosti si naživo vipočuť češtinu.

Pesnička Nitra ma zaujala aj po hudobnej stránke. Je podľa mňa iná ako ostatné Nedvědovki.

Čo ak bi 30 roční šikovní stolár Peter dostal prácu aj keď v životopise napísal, že má „skúsenosti s víberom dobrích materiálov“ a pracovníčka náboru bi ho nehodila do koša ako nevhodného kandidáta?
Čo ak bi bolo len jedno i?

Bol som v živote iba na dvoch koncertoch, ktoré začali na minútu presne. Jeden z nich bol koncert Erosa Ramazzottiho. Dosť nečakane, musím povedať, keďže v hlave mám stále stereotip Taliana, ktorí si veľkú hlavu z termínov nerobí.

Išiel som tam hlavne kvôli pesničke Un'Emozione Per Sempre. Jedna z jeho najhranejších vecí - aspoň v našich rádiách. Určite to poznáte:

Vorrei poterti ricordare cosi
con quel sorriso acceso d'amore...

Začal som sa inak učiť po talianski. Na Duolingu mám 417 dňoví streak. Taliančina - na rozdiel od španielčini - nepoužíva ipsilon. Okrem neho ani písmená j, k, w ani x. Nedalo sa odolať.

Eros Ramazzotti samozrejme tú pesničku nezahral. A ani Un Attimo Di Pace s nádherním gitarovím sólom uprostred.

Duet s Anastaciou I Belong to You pochopiteľne tiež nie, ale aj tak to bol dobrí koncert.

Virastal som na pesničkách Pavla Hammela. Najlepšie veci mu zložil podľa mňa Marián Varga, ale napríklad celá jeho platňa Stretnutie s tichom je tiež veľmi dobrá. Posledná jeho pesnička, ktorá ma oslovila, boli Farebné vzťahi - ako jediná z celého CD Starí kamoši, ale nejak ju tam teraz nevidím. Autorom hudbi je Juraj Kupec a text napísal, ak si dobre pamätám, Kamil Peteraj.

Figoví list nahradila sukňa
pod sukňou však nič sa nemení...

Toto bi síce mohol biť aj Boris Filan, ale refrén je podľa mňa Peterajovskí:

Láska skríži anjela a koňa
Láska zblíži víkrik s ozvenou...

V každom prípade ma zaujala hudba a Juraj Kupec je aj autorom pesnički Dážď, ktorú spieva Peter Cmorík - a tá sa mi tiež páčila.

Pred viacerími rokmi mal Juraj Kupec so svojou skupinou v Bratislave koncert v jednom klube . Prišiel som v dostatočnom predstihu. Koncert som ale nevidel. Asi 1 a tri štvrte hodini po oficiálnom plánovanom začiatku koncertu som to vzdal a odišiel. Neviem, kedi nakoniec začali a či vôbec, ale je celkom možné, že prekonali rekord skupini Duran Duran, ktorá v Inchebe začínala takmer s dvojhodinovím meškaním...

Celí život chodím všade načas. Neviem prečo, ale keď vidím začiatok predstavenia o 19. hodine, tak si stále mislím, že to naozaj o 19. hodine aj začne. Som nepoučiteľní.

Jedna z mála počúvateľních vecí za totáča bola Hitpanorama na rádiu Ö3. Bežala každí deň o 11 dopoludnia a trvala hodinu. Raz som tam začul baladu I Want To Know What Love Is od skupini Foreigner. Okamžite som sa do nej bláznivo zaľúbil. Odvtedi som pozorne striehol, keď moderátor zahlásil "Heute mit" na začiatku relácie a ako vždi vimenoval spevákov a skupini, ktorích budú v ten deň hrať. Kazetoví magnetofón som mal pripravení, abi som si tú pesničku mohol nahrať. Šanca, že bi hrali od Foreigneru práve v tom čase niečo iné, bola malá. Zvičajne totiž od každej skupini v tom čase letel iba jeden práve aktuálni hit.

Nejak sa mi ju ale nedarilo odchitiť. V obchodnom dome Prior sa práve vtedi nejakím zázrakom objavila platňa skupini Foreigner. Mala šedí obal a na ňom bola veľká štvorka. Hneď som si pozrel, čo je na nej, ale skladbu s názvom I Want To Know What Love Is som nenašiel. Toto nie je možné - hovoril som si. Tento megahit tam predsa musí biť. Možno má skladba iní názov a I Want To Know What Love Is je iba refrén - bola moja nepravdepodobná hipotéza. Platňa stála škandalóznich 300 korún československích. Neviem, odkiaľ som sa k tím peniazom dostal, ale kúpil som si ju.

Pesnička tam naozaj nebola. Predstavte si, že ste študent, dáte 300 éčiek za jedno CD, kvôli jednej pesničke, prídete domov, pustíte si to - ale pesnička tam nie je. Sklamanie, čo? Ale chápem, že tento môj chabí pokus o dramatizáciu celého príbehu za účelom oslovenia mladšej generácie sa asi míňa účinkom, pretože dnes si už nikto CD nekupuje a hociktorú pesničku si každí okamžite nájde na Spotify.

Nedalo sa nič robiť, iba si obľúbiť tú platňu aj bez tej pesnički. No neľúbte to, za tie peniaze.

Nejakú dobu to trvalo, ale po čase som zistil, že na tej platni sú fakt dobré veci. Napríklad Woman In Black alebo Urgent.

Tú platňu niekde stále mám. Idem ju pohľadať.