Blogs

Netflix

Ivan's picture

Netflix to má u mňa riadne nahnuté. Spozornel som pred pár mesiacmi, keď v jednom dokumente Leonardo di Caprio pripomínal, že také osobnosti akími boli Thomas Jefferson a George Washington mali otrokov. Takže čo? Zbúrame ich sochi? Premenujeme ulice, námestia, mestá a štáti? Podstatná informácia o tom, že v danom čase bolo vlastníctvo otrokov bežnou záležitosťou, už nezaznela. Aplikovanie súčasních noriem na hodnotenie osôb spred više dvoch storočí je rana pod pás. Tím celí dokument prestal biť pre mňa dokumentom, ale politickou agitkou.

Dámski gambit (The Queen´s Gambit) je seriál o geniálnej americkej šachistke. Príbeh dievčaťa, ktoré virastá v detskom domove, kde ju v kotolni naučí hrať šach starí pán školník, ma zaujal. Neodradilo ma, že hlavná postava je vimislená. Keď naša hrdinka začala porážať najlepších svetovích šachistov, začal som si aj ja klásť otázku, o čo tam vlastne ide. Mišlienka rovnosti pohlaví? Aspoň teda na pomiselnom plátne. O dôvodoch môžeme pomerne dlho a kvetnato špekulovať, ale faktom zostáva, že nikdi žiadna žena neporazila majstra sveta v šachu...Celá séria končí turnajom v komunistickej Moskve. Naša hrdinka ho samozrejme vihrá. Aj vďaka pomoci americkích šachistov, ktorí jej rozhodujúcu partiu analizujú počas prerušenia celú noc, abi na druhí deň mala ich dobre vispinkaná kolegiňa ako na tácke pripravené najlepšie možné ťahi pre každí scenár ďalšieho vívoja partie. Zobrali si tak príklad zo sovietskich šachistov, ktorí takímto spôsobom spájali svoje sili na turnajoch počas prerušeních partií. Vraj sovietski šachisti vedia hrať tímovo, zatiaľ čo americkí boli odjakživa individualisti. Čo na tom, že ide o individuálnu, a nie kolektívnu súťaž... Dorazilo ma, čo nasledovalo po skončení turnaja. Cestou na letisko sa hrdinka rozhodne vistúpiť z auta a namiesto návratu domov si to namieri na jedno moskovské námestie, kde sa pridá k veľkému počtu dôchodcovskích dvojíc, ktoré tam spokojne trávia jeseň svojho života nad šachovnicami. Musím povedať, že mi spadla sánka. Vraj to má mať pokračovanie, tak som zvedaví ako sa jej bude pozdávať emigrácia do Sovietskeho zväzu.

Ak teda pravda dovtedi nezruším celí Netflix. Nechíbalo dnes veľa. Dopozeral som štvrtú sériu Koruni (The Crown), v ktorej jednou z hlavních hrdiniek spolu samozrejme s kráľovnou Alžbetou II. je ikona konzervatívcov 2. polovice 20. storočia - Margaret Thatcher. Od samého začiatku celé zle. Kráľovská rodina pozve čerstvú premiérku do jej vidieckeho sídla v Škótsku a milá Margaret si virazí na polovačku v lodičkách a modrom kostímiku. V celej jednej časti na pozadí utrpenia jedného nešťastného nezamestnaného rozvedeného schizofrenika zaznievajú ako kontrast z rádia a televízie prejavi premiérki na tému Falklandskej vojni a nutnosti šetrenia verejními zdrojmi. Tie 3 miliardi libier, čo vojna stála, sa vraj mohli radšej investovať do vístavbi štátnich bitov. Margaret Thatcher sa tiež odmietla pripojiť k sankciám voči vtedajšiemu juhoafrickému režimu, čo malo biť zrejme v dôsledku toho, že jej sin tam mal mať nejaké kšefti. Záver jej politickej kariéri je zobrazení ako zúfalá snaha sa všetkími možními aj nemožními spôsobmi udržať pri moci. Kto videl film Iron Lady mohol biť na pochibách, či naozaj ide o zobrazenie jednej a tej istej osobi. Do konca poslednej časti série zostávalo iba pár minút, keď som si povedal, že takíto paškvil nebudem ďalej sponzorovať a zruším celí Netflix. Vzápätí ale kde sa vzala, tu sa vzala, scéna, v ktorej kráľovná vijadruje uznanie odchádzajúcej premiérke nad tím, že krajinu odovzdáva v oveľa lepšom stave ako ju prevzala. Nezainteresovaní a históriou nezaťažení divák asi musí biť dosť zmätení...

A Journal of the Plague Year

Ivan's picture

Dnes slávime 31.víročie Nežnej, ktorej som bol aktívnim účastníkom. K tomu snáď len toľko, že chceli sme slobodné voľbi a tie sme aj dosiahli. Voľbi sú jedna z mála vecí, ktoré tu naozaj odvtedi fungujú. Od roku 1989 sa tu nestalo ani raz, abi hlasovali mŕtvi, softvér odoberal hlasi jednej strane a prihadzoval druhej, prípadne, abi sa organizátori rozhodli o 10. večer prerušiť sčítavanie hlasov a zadebniť okná. Nikdi nikto tu žiadne voľbi nespochibnil. Takže je na čom stavať.

Ale o inom som chcel. Dočítal som knihu A Journal of the Plague Year, ktorá pojednáva o morovej epidémii v Londýne v roku 1665. Je pod ňou podpísaní Daniel Defoe, autor Robinsa Crusoea. On ju však nenapísal. V tom čase mal 5 rokov. Skutočného autora kniha neuvádza. Vraj bi ním mohol biť jeho stríko.

Okrem samotného obsahu som bol zvedaví na angličtinu viac ako 3 a pol storočia starú. Musím povedať, že kniha sa čítala dosť ťažko. Nie ani tak kvôli archaickím vírazom, ale hlavne kvôli nekonečním vetám, kde keď človek príde nakoniec, zabudne, kde začal. Napríklad:

Nor was this charity so extraordinary eminent only in a few, but (for I cannot lightly quit this point) the charity of the rich, as well in the city and suburbs as from the country, was so great that, in a word, a prodigious number of people who must otherwise inevitably have perished for want as well as sickness were supported and subsisted by it; and though I could never, nor I believe any one else, come to a full knowledge of what was so contributed, yet I do believe that, as I heard one say that was a critical observer of that part, there was not only many thousand pounds contributed, but many hundred thousand pounds, to the relief of the poor of this distressed, afflicted city; nay, one man affirmed to me that he could reckon up above one hundred thousand pounds a week, which was distributed by the churchwardens at the several parish vestries by the Lord Mayor and aldermen in the several wards and precincts, and by the particular direction of the court and of the justices respectively in the parts where they resided, over and above the private charity distributed by pious bands in the manner I speak of; and this continued for many weeks together.

Aj keď víraz in a word pobaví vzhľadom na to, čo všetko ešte za ním nasleduje. Rovnako ako aj nasledovní postreh:

...the best preparation for the plague was to run away from it.

Dobrá rada nad zlato.

Dôkazi, anomálie a pikantérie

Ivan's picture

Základním atribútom férovích volieb je možnosť dohliadať na sčítavanie hlasov. V Pennsylvánii nemali pozorovatelia túto možnosť. Napríklad v Pittsburghu bolo možné dohliadať na sčítavanie zo vzdialenosti 4,5m a viac. Bližšie pozorovateľov nepustili. Z takejto vzdialenosti je nemožné skontrolovať, či hlasovanie poštou má všetki predpísané náležitosti - či sedia dátumi, adresi a podpisi. Rovnakí problém bol vo Philadelphii. Po vznesení víhradi zo strani Trumpovej kampane sudca prikázal, abi pozorovateľom bol umožnení bližší prístup. Rozhodnutie sudcu sa tíkalo iba Philadelphie a bolo vinesené vo štvrtok, teda potom, čo už väčšina hlasov bola zrátaná.

Voľbi tiež nepôsobia veľmi dôverihodne, keď sa sčítavanie hlasov preruší v situácii, keď je jasné, že v danom štáte musí vihrať Biden a na druhí deň sa objaví dávka 23,277 hlasov a všetki sú v prospech Bidena. Ani 1, slovom jeden, nie je v prospech Trumpa. Toto je štatisticki nanajvíš nepravdepodobné a to ani v prípade, že daní volební obvod je silne demokratickí. 100% hlasov nezískal dokonca ani Nicolae Ceaușescu v časoch najväčšej slávi (99,98%).

Zopár ďalších štatistickích anomálií:

353 volebních obvodov v 29 štátoch zaznamenalo registráciu voličov cez 100%.

V Pennsylvánii bolo toho roku neuznaních 951 z celkového počtu 2,614,011 hlasov odoslaních poštou, čo predstavuje 0,04%. Historicki sa pritom toto číslo pohibuje okolo 1%. V prípade voličov, ktorí hlasujú poštou prví krát, miera odmietnutích hlasov dosahuje 3%. V roku 2016 bolo napríklad z 266,208 poštovích hlasov neuznaních 2,534, teda 0,95%. Iními slovami toho roku bolo neuznaních 26 krát menej hlasov odoslaních poštou oproti roku 2016. Poštou pritom hlasovali hlavne demokrati a mnohí prví krát.

A zopár pikantérií:

V Michigane volilo 1,361 ľudí nad 100 rokov vrátane Selmi Steel, čo je ročník narodenia 1912. Pani Selma požiadala o možnosť hlasovať poštou, hlasovací lístok riadne viplnila a odoslala. Pani Selma inak zomrela 12 decembra 1992. V Pennsylvánii jeden volič zomrel 22. októbra tohto roku, čo mu ale nezabránilo odoslať hlasovací lístok 24. októbra.

Vo volebnom obvode Antrim, v štáte Michigan, softvérová chiba spôsobila, že tisícki hlasov v prospech Trumpa boli pripísané Bidenovi. Softvérová chiba bola odstránená v piatok. Pôvodne vihral Biden o 3 tisíc hlasov, po odstránení chibi vihral Trump o 2,5 tisíca hlasov. Tento softvér používalo ďalších 46 volebních obvodov v Michigane.

Na tisíckach hlasov bolo označené iba jedno meno. Joe Biden. Žiaden demokratickí senátor, kongresman, guvernér. Nikto iní, iba Joe.

Predstavte si, čo bi sa asi dialo, ak bi v roku 2016 vihral Pennsylvániu Trump potom, čo celí čas v prieskumoch zaostával, sčítavanie hlasov bolo prerušené a pozorovateľom Clintonovej kampane bi nebolo umožnené dozerať na sčítavanie hlasov...

Fox News

Ivan's picture

Na pravej strane politického spektra bolo až do volieb iba jedno relevantné médium - Fox News. Sledovanosť jeho relácií v najsledovanejších hodinách suverénne dominovala a s prehľadom strčila do vačku aj súčet sledovanosti relácií konkurentov na druhom a treťom mieste dokopi.

Sloganom Fox News je férovosť a viváženosť. Medzi jeho redaktormi sú tak republikánski ako aj demokratickí priaznivci. Napríklad Chris Wallace je registrovaní volič demokratov, čo nie je všeobecne známa vec, ale sotva koho to prekvapí vzhľadom na to, čo produkuje.

Republikánski volič to bol až doteraz ochotní filtrovať. Zlom nastal počas volebnej noci, keď Fox News veľmi promptne ohlásil za víťaza v Arizone Bidena. A keď sa následne jeho redaktori - aj keď nie všetci - začali s opovrhnutím dívať na obvinenia z volebních podvodov, víznamní počet jeho divákov vrátane mňa si povedalo “A dosť!” V priebehu pár dní klesol Fox News z prvého miesta na tretie. 70% republikánskich voličov si totiž mislí, že voľbi boli neférové.

Fox News má problém. Na pravej strane mediálneho spektra sa tak otvára obrovskí priestor, ktorí isto niekto viplní. A tipnem si - ten niekto bude Trump.

Gmail

Ivan's picture

Priatelia, prestávam používať Gmail. Nejakú dobu ešte ho samozrejme budem sledovať, pretože zmeniť si mail je podobné ako zmeniť si meno.

Moja Gmailová adresa teda ešte zostáva aktívna a možno zostane aktívna navždi, ale do Vianoc ju plánujem odstrániť zo všetkích svojich zariadení, takže ju prestanem aktívne sledovať.

Mailovú adresu, ktorú budem namiesto toho používať, nechcem zverejňovať. Takže koho zaujíma, môže mi napísať. Do Vianoc na Gmail, potom cez kontaktní formulár tejto stránki.

Pohľad demokratického voliča

Ivan's picture

Zoberme si to z pohľadu demokratického voliča. Objaví sa článok v denníku New York Post o notebooku Huntera Bidena plní šokujúcich informácií. Facebook ani Twitter zdieľanie článku neumožnia a z ostatních médií o tom informuje iba Fox News. Demokratickí volič ale New York Post ani Fox News nesleduje. A keďže o tom CNN a spol. neinformujú, celá záležitosť preto musí biť iba špinavá Trumpova kampaň. Neznie to predsa vôbec vierihodne, že nie? Je absurdné, že bi si Hunter Biden nechal svoj notebook plní kompromitujúcich informácii v nejakom pokútnom servise. A naviše si ho nevizdvihol. No a keď sám Joe Biden povie, že ide o dezinformačnú kampaň Ruska, nie je veľmi čo riešiť. Veď predsa vieme, že Trump je agent Ruska. Vieme to od roku 2016. Prečo bi ho inak 3 roki višetroval špeciálni tím? A kebi bolo na tom notebooku niečo pravdi, tak bi predsa toho boli plné médiá, nie? Naviše aj Chris Wallace z Fox News hovorí, že celej záležitosti neverí.

Takže túto potenciálnu nepríjemnosť môže demokratickí volič pustiť z hlavi.

Máme tu voľbi a objavia sa informácie o ich neférovosti. Od koho? Nuž od samotného Trumpa. A tomu predsa neveríme ani to, že má nos medzi očami, nieto ešte že mal naozaj covid. Takže toto je samozrejme ničím nepodložené tvrdenie. Kebi tomu bolo inak, boli bi všetki médiá plné dôkazov, nie? A keďže nie sú a Trump je klamár, nie je veľmi čo riešiť. Trump prehral. Vibavená vec. Všetko ostatné sú ničím nepodložené konšpiračné teórie. A Trumpa samozrejme treba zatvoriť do basi, alebo najlepšie rovno zastreliť. Veď je to predsa rasista a fašista. Musí to tak biť, pretože prečo bi inak o tom médiá hovorili? A prečo bi ho inak odvolával z funkcie prezidenta Kongres? Zostal vo funkcii iba kvôli Senátu, ktorí je ale tiež plní rasistov a fašistov.

Celú nepríjemnú záležitosť s Trumpom tak môže demokratickí volič konečne definitívne uzatvoriť. Trump je totiž klamár a klamárom sa z princípu neverí.

A kebi to aj celé mala biť pravda, čo na tom? Trump je predsa hrozbou demokracie - veď sa len pozrite, odmieta uznať vísledki volieb - a v mene odstránenia tejto hrozbi je každá rana povolená. Cenzúra a dokonca aj manipulácia volieb.

Trump 2024

Ivan's picture

S úvahou, že Trump bude kandidovať v roku 2024, som sa stretol pred pár mesiacmi. Pripadala mi biť vtedi šialená. Nevedel som si predstaviť, ako Trump po prehratích voľbách to bude ako 78 roční skúšať znova.

Táto možnosť je ale znova na stole. Republikáni majú totiž veľmi dobrú šancu o 2 roki získať naspäť Kongres. Demokratom bi tak zostal iba senilní prezident zaťažení škandálmi a pochibnosťami o férovosti volieb. Prípadne nepopulárna prezidentka. V roku 2024 bi tak Trump mal veľmi dobrú šancu na comeback. To bi ale museli hrať republikáni ako tím. Presne tak, ako hrajú demokrati. A to je nereálni predpoklad. Republikáni sa totiž budú musieť rozhodnúť, či podporia Trumpa v jeho tvrdení o zmanipulovaní volieb, alebo ich jednoducho akceptujú. A stavím sa, že aj keď sem tam ešte pár dní zaznie nejakí republikánski hlas naznačujúci, že všetko asi nebolo s kostolním poriadkom, nakoniec ich akceptujú.

Trump bi tak został sám a musel bi tak znovu bojovať s vlastnou stranou a proti všetkím médiám a sociálnim sieťam. V jeho prípade ale ani toto vilúčiť nemožno.

Pages

Subscribe to RSS - blogs