Facebook som chápal ako nástroj spájania ľudí, prezentácie názorov a komentovania života okolo nás. Realita ale nenaplnila moje očakávania. Áno, je to síce nástroj prezentácie názorov - ale v drvivej väčšine prípadov niekoho iného. Ľudia nepíšu, čo si mislia, len zdieľajú, čo si mislí niekto iní. Nuž ale ja som si vás, milí moji bívalí FB priatelia, nepridával kvôli tomu, abi som sa dočítal, čo si mislí niekto iní, ale hlavne čo si mislíte vi.
Vlastná tvorba sa obmedzuje na gratulácie k narodeninám a meninám. A poďakovania za ne. Ľudia sa boja aj komentovať. Aj keď je príspevok neverejní, diskusia poväčšinou žiadna. Alebo nechcú.
Čo mu ale nemožno uprieť je to, že spája ľudí. A tak zostávam na Messengeri. Inak sú ale všetki tie statusi, palce hore, srdcia a plače už pre mňa minulosťou. Budem písať už len tu, na tomto mojom novom blogu.