30 rokov od Innuenda

Peťo's picture

Vážení fanúšikovia jedného i, opäť som tu s novím príspevkom. Opäť bude o Kráľovnej a to preto, že 4. februára si fanúšikovia tejto legendi pripomenú tridsať rokov od vidania štrnásteho štúdiového albumu s názvom Innuendo. Bohužiaľ ale treba konštatovať, že frontman skupini Queen F. Mercury bol už na tom zdravotne veľmi zle a Innuendo bolo jeho posledním albumom, ktorí nahrával so skupinou. Album sa začal nahrávať v marci 1989 a bol dokončení v novembri 1990. Nahrávaní bol na dvoch miestach a to v štúdiu Metropolis v Londýne a v Mountain Studio v Montreux, vo Švajčiarsku. Najmä lokaliti okolo Ženevského jazera si Freddie na sklonku svojho života zamiloval, pretože toto miesto mu ponúkalo tak prepotrební pokoj. Niekoľko mesiacov pred smrťou si na brehu Ženevského jazera kúpil bit v hodnote 350 tisíc libier, bohužiaľ v bite bol len tri krát. Štúdio v Montreux a vôbec celá táto oblasť sa postupne stávala jeho druhím domovom, pretože v Londýne to bolo veľmi zložité. Novinári na neho začali tvrdú poľovačku a často sa stávalo, že čakali pred bránami Garden Lodge - Freddieho dom v Londýne a čakali, kedi sa otvorí brána a vijde odtiaľ auto. Ak sa tak stalo, tak začali strkať fotoaparáti cez okienka a fotili toho, kto sa tam viezol. Problém bol v tom, že chorí Mercury musel navštevovať nemocnicu, pretože chodieval tam na krvné transfúzie a dostával tam aj liek AZT, čo bol jediní liek, ktorí AIDS vedel spomaliť a ktorí bol v 80-tich rokoch všeobecne dostupní. Preto musel prísť do Londýna a tu nejakí čas pobudnúť. Neskôr sa ľudia okolo Freddieho rozhodli oklamať novinárov a to tak, že najprv višlo auto, v ktorom sedela figurína, na toto auto sa vrhli novinári ako osi a keď odišlo, tak sa ľudia od tlače rozišli, no a potom višlo auto so skutočním Mercurym, keď už boli paparazzi preč. Neskôr to bolo tak, že Freddie dostal do žili kanilu a jeho osobní personál, ktorí tvorili Peter Freestone - mimochodom žije v ČR , Joe Fanelli - osobní kuchár a Jim Hutton - záhradník, mu podávali lieki sami.

Album Innuendo sa umiestnil v Európe medzi desiatkou najlepších a v USA skončil v TOP 30. Na obale albumu je akísi šašo, ktorí žongluje s loptami. V skutočnosti je to obraz A Juggler of Universes od J.Grandvilla, pochádzajúci z 19. storočia. Obraz objavil Roger a poveril Richarda Graya, čo bol dizajnér, abi obraz zapracoval na album. V klipe tohto žongléra s planétami rozhíbali režiséri, ako bol napríklad Rudi Dolezal, ktorí nechíbal ani pri spracovaní live koncertov, z Magic Tour. V januári 1991 Innuendo višlo ako singel, pričom pieseň má 6 min. 29 sekúnd a opakoval sa príbeh s Bohemian Rhapsody, kedi Innuendo nechceli hrať v rádiách, údajne je to moc dlhé. Nakoniec singel bol pretlačení do rádia, vistrelil na prvé miesto, presne tak, ako v roku 1981 Under Pressure. Druhá pieseň na albume je I'm Going Slightly Mad, najmä klip stojí za povšimnutie, bol natáčaní vo februári 91 v Limehouse Studios a Mercury tu stvárnil šialeného lorda Byrona, Brian tučniaka, Roger mal na hlave kanvicu s čajom a John bol dvorní šašo. Najmä pohľad na Freddieho nebol príjemní, pretože napriek silnému make upu bolo vidieť, že sa s ním niečo deje. Naviše v tomto období mal silné bolesti nôh a preto väčšinou sedel. Počas natáčania si preto robili pauzi. Skadba Headlong je Brianova vec, mala biť pôvodne na jeho sólovke, nakoniec skončila na Innuende. Osobne si mislím, že skladba Dont Try So Hard je jedna z najlepších pomalích vecí od Queen, kde Mercury predviedol úžasní spevácki prejav. Nemôžem obísť Rogerovu skladbu These Are The Days Of Our Lives. Krásna pomalá vec, najmä klip bol až mraziví. Keďže Mercury bol už dosť zle zdravotne, tak klip bol čiernobieli, abi sa aspoň takto zakrila jeho choroba. Roger neskôr povedal: "Hlas mal slabí, ale stále ladil." Až neskôr sa na internete objavil materiál, už farební, kde bola zachitená práca na tomto klipe, vtedi som si uvedomil, ako tento spevák musel trpieť, neustále kríval, pretože na nohe mal ranu, ktorá sa stále zväčšovala a spôsobovala mu bolesti. Členovia skupini hovorili, že jeho telo je slabé, ale sila a vôľa je neuveriteľná. Sám Freddie hovoril: "Aj keď som chorí, nechcem, abi ma ľudia ľutovali a nechcem, abi si hudbu Queen kupovali zo súcitu." Fanúšikom je určite známa pieseň Delilah, ktorú spevák venoval svojej mačke.

Na záver vážni bombónik The Show Must Go On. Najlepšia vec, ktorú vôbec človek, ktorí zliezol zo stromov až po dnešnú dobu, mohol zložiť. Tá skladba je vážne pecka a najlepšie ju vedel zaspievať len Freddie. Mimochodom 20.4.92 bol na Wembley štadióne koncert na počesť Freddieho a túto pieseň spieval Elton John, ale ten to zaspieval ako úplní začiatočník. Ale neurážajme Eltona. Toľko k tomuto albumu, ďakujem za pozornosť a majte sa.