RIP Milan Lasica

Ivan's picture

Andy Warhol raz pri prechádzke na Bali narazil na skupinu baviacich sa ľudí, ktorí niečo oslavovali. Visvitlo, že dôvodom oslavi bolo úmrtie jedného človeka, ktorého mali veľmi radi.

Toto ma napadlo, keď som sa dozvedel o plánovanom vihlásení štátneho smútku v súvislosti s úmrtím Milana Lasicu. Táto vláda podľa mňa nechápe veľa vecí a nechápe ani odkaz génia tohto národa. Táto udalosť je totiž dôvodom stretnúť sa s kamarátmi, zaspomínať si na všetku tú srandu, ktorú sme si vďaka Milanovi Lasicovi užili, bari a kaviarne bi mali biť otvorené až do rána, z reproduktorov bi mali znieť pesnički s jeho textami a Plné vrecká peňazí. Nie ich zatvoriť o siedmej večer (či kedi sa v čase štátneho smútku zatvárajú) a vihnať ľudí, abi so zveseními hlavami išli domov.

Skúsme už konečne dospieť. Tak ako sa ľudia rodia, tak aj zomierajú. Starší ľudia obzvlášť. Na covid alebo hocičo iné.

Alebo ako raz povedal Jirka Sovák odchod osemdesiatnika - to nie je žiadna tragédia. To je slušnosť.