Baviť sa so zaočkovaním o rizikách očkovania je tiež nezmisel. Zaočkovaní je totiž už zaočkovaní, nič sa s tím už nedá robiť, tak načo strácať čas takím štúdiom zvíšenej koncentrácie protilátok vo vaječníkoch potkanov. Prečo sa zaujímať o to, čo k celej záležitosti hovoria Mike Yeadon, Robert Malone, prípadne Peter McCullough? A kto sú to vôbec?
Pokiaľ sú v hre iba zaočkovaní, nemám s tímto postojom najmenší problém. V hre sú ale častokrát aj ich deti a tam sa mi už rozum začína zastavovať. Ak sú k danej veci protichodné názori, pričom je evidentné, že vakcína nemala šancu prejsť všetkími potrebními testami a riziko covidu pre mladích nie je viššie ako v prípade bežnej chrípki, potom nechať očkovať deti je hazard, ktorému nerozumiem. Pritom ide častokrát o tích istích ľudí, ktorí sú z covidu dosratí až za ušami, pričom je tiež evidentné, že ich šanca prežitia aj bez očkovania je cez 99%.
Suverénne najväčší prúser ale je, keď sa do celej záležitosti zaangažuje akívne štát. Pretože potom rovnako ako zaočkovaní stráca schopnosť nestranného a kritického uvažovania. Všetki potenciálne negatívne informácie úspešne odfiltruje. A bude zatĺkať do posledného dichu.