Covid ma naučil veľa vecí. Je celkom fajn vedieť, že dokážem v pohode vižiť z minima a že naozaj sa dá tráviť zbitok života zaujímavejšie, zmisluplnejšie a aj zdravšie ako v nákupních centrách a 8 hodín denne za monitorom. Objavil som v sebe tiež nečakanú záľubu v záhradničení.
Covid ma ďalej naučil, že jediná vec, ktorú naozaj vlastním, je čas, ktorí mi je daní na tejto zemi. Určite ho nevimením za peniaze, ktoré aj tak nemám kde minúť.
Covid ma naučil neveriť v zásade nikomu a ničomu, iba vlastnému rozumu. Čo je, uznávam, v mnohích prípadoch dosť nebezpečné, ale nič lepšieho nemám. Čím viac sa ma niekto snaží o niečom presvedčiť, tím som skeptickejší.
Vďaka Covidu som zistil, že ľudia sú v podstate veľkorisé tvori, ktoré sa veľmi radi a ochotne s vami podelia o všetki svoje ťažko získané vedomosti. Ku ktorím prišli vlastnou snahou, úsilím a nasadením. Veď predsa niekto musel včera večer naštartovať doktora Googla. A takto v potu tváre získané znalosti sa stávajú zrazu ich znalosťami. A keď si nedáte pozor, stanú sa zrazu aj vašimi.
A vďaka Covidu už viem, že pravicová strana u nás neexistuje a mišlienka slobodi a slobodnej voľbi oslovuje oveľa menej ľudí ako som si mislel. A že tento štát nie je len neschopní, skorumpovaní, neefektívni, otravní, ale v podstate neškodní blb. On je môj ozajstní nepriateľ.