Súhlasím, život je zábavní. Najmä teraz, po päťdesiatke. Dopoludnie som strávil v záhrade. Je krásni teplí jesenní deň ako stvorení na vitrhávanie burín. Môže to znieť ako pokus o ironickí fór, ale bohuprisahám, že ma vitrhávanie burín baví. Je to monotónna činnosť, pri ktorej sa dá nádherne rozjímať. Hlavne keď mi za chrbtom šumí les a do toho hrá Serenade Radio.
Dnes som rozjímal nad životom a dospel som k záveru, že päťdesiate roki nemajú najmenšiu chibu...Tínedžerstvo bolo o škole a v jeho druhej polovici aj o basketbale a alkohole. Dosť sa pilo, hlavne na gimnáziu. Bola to sranda, ale škola bola otravná.
Dvadsiate roki potom boli o práci, kariére a zarábaní peňazí. Zabití čas.
V tridsiatich sa k tomu pridala rodina, čo dalo celej mojej existencii aspoň akí takí zmisel.
Po štiridsiatke sa to začína zlepšovať. Zarábanie peňazí síce zostáva, ale kariéra už nehrozí. Deti sú väčšie, takže už nie je s nimi toľko roboti. A znovu sa v ich druhej polovici objavuje basketbal. A s ním aj alkohol, čo sú síce navzájom sa vilučujúce veci, ale veď ja ani netvrdím, že idem hrať po požití. Za celí život sa mi to stalo iba raz.
V roku 1987 sme koniec úspešnej dorasteneckej sezóni intenzívne oslavovali na hoteli v Lučenci, kam sme sa presunuli v sobotu po vihratom zápase v Košiciach. Bolo že to veselosti. Milan Tatranský spal v skrini a Peťovi Kollárovi spadli pri tičkovaní okuliare do záchoda. Z Lučenca si veľa nepamätám, akurát že na druhí deň sme s Peťom museli prečkať zápas v šatni, kam k nám doliehalo burácanie fanúšikov poháňajúce domácich k drvivému víťazstvu nad zdecimovaním a indisponovaním súperom v pomere 100 ku 33. Neboli sme schopní sa ani len rozcvičiť, nieto ešte hrať. Paťo Balla potom ešte v autobuse grcal žlč…
Po päťdesiatke odpadá už aj to zarábanie peňazí. Deti sú veľké, takže zostali iba príjemné veci - basketbal a víno v pivnici. Zo všetkích ambícií a cieľov zostali len dva. Jeden je čisto fizickí - viskočiť tak visoko, abi som to do koša znova vedel šľahnúť zvrchu. Chápe iba ten, kto to zažil...
Ten druhí je čisto intelektuálni - je ním tento projekt. Oficiálneho návratu k 1i sa zrejme nedožijem. Iste nie, keď to pôjde takímto tempom. Ale chcem to odovzdať ďalej v čo najlepšom stave. Snáď bude komu...