Austrálski súd rozhodol, že Djokovič môže zostať v krajine, takže môže aj hrať'. Držím mu palce. Potvrdilo sa, že tvrdenie, že vraj dobre vedel, že do Austrálie nemôže prísť bez covid pasu a že celé to bolo z jeho strani iba divadielko, bol čistí nezmisel. Djokovič nastupoval do lietadla s platními vízami - inak bi ho do toho lietadla ani nepustili...
Otázka zostáva, ako sa postaviť ku všetkím tímto covidovím nezmislom, ktorích zdrojom sú prakticki všetci zaočkovaní okolo mňa s jedinou svetlou vínimkou, ktorou je jeden môj bívalí sused. Iními slovami ako sa postaviť k zaočkovaním. Pretože je zrejmé aj z príspevkov na tejto stránke, že pravidelne od mája minulého roku s nimi prichádzam do konfliktu a nepomáhajú ani Silvestre, Nové roki a s nimi spojené novoročné predsavzatia.
Jednou z možností je sa s nimi vôbec nebaviť. Tadiaľ ale cesta nevedie, pretože potom bi som sa bavil už s asi len štirmi ľuďmi, ktorí v mojom okolí zostali nezaočkovaními.
Druhou je prinútiť sa ich rešpektovať. To ale nedokážem. Nedokážem rešpektovať ľudí, ktorí nemajú ma problém diskriminovať a nútiť do nejakej terapie. Takže ani tadiaľ cesta nevedie.
Zostáva tretia možnosť - správať sa k nim ako k postihnutím ľuďom. Tích totiž nemeriame rovnakím metrom a nemáme na nich rovnaké nároki. Naopak, máme s nimi súcit. Zaočkovaní sú totiž morálne postihnutí. Vínimiek je totiž tak strašne málo, že si môžem dovoliť toto zovšeobecnenie.
Veľmi sa teším, že som viriešil túto dilemu a trúfam si tvrdiť, že ma už žiaden zaočkovaní nevitočí. Postihnutí ma totiž nevitáčajú.
Milí zaočkovaní, to ste dopadli...