Marketingoví cieľ tejto stránki pre uplinulí rok, totiž nájsť jedného nového blogera, ideálne kvôli vekovej a rodovej rozmanitosti mladú blogerku, sa nepodarilo naplniť. Aj keď sa už zhruba vo februári zdalo, že sa to podarí. Mladá perspektívna blogerka bola mišlienkou 1i nadšená a už dokonca aj rozmíšľala nad témou svojho prvého blogu tu na tejto stránke...
Skutek ale zase raz utek. Príčini nepoznám. Nepítam sa na ne, pretože mám pocit, že bi som otravoval. Nehustím do ľudí, nenaháňam ich. Je mi to nepríjemné a proti srsti.
Rovnako som tak dopadol s bívalím kolegom... Namiesto splnenia plánu na 200% čistá 0. Môžem len špekulovať nad príčinami. Jednou z nich môže biť už klasická absencia času. Jeden známi mi napríklad svojho času povedal, že sem nemôže prispievať, pretože najbližší rok nebude mať vôbec čas...Raz darmo, žijeme v hektickej dobe. Ale podľa mňa nešlo ani tak o čas, ako o nezáujem. Nechcel mi to ale narovinu povedať.
Prípad ľudí, ktorí najskôr povedia, že do toho idú, ale potom zaradia spiatočku, je ale iní. Nikto ich do toho nenútil, takže verím, že naozaj sú za 1i. Potom sa ale zrejme stalo to, že si otvorili túto stránku a prečítali si zopár mojich príspevkov. A zostali zhrození. Pretože moje názori nie sú mainstream, či už v oblasti politiki, tzv. klimatickích zmien alebo covidu. A povedali si, že sem predsa prispievať nebudú. A tak ma potrestajú.
Celé to je samozrejme iba môj ničím nepodložení dojem. Možno to je celé o inom. Napriek tomu považujem za podstatné zdôrazniť, že nielen moje názori, ale ani samotná táto stránka nie je mainstream. A 1i nie je predsa o mne, ale o budúcich generáciách, ktorím - ako pekne píše stránka ipsilon.sk - chceme darovať radosť z písania.
Pre tento rok si radšej žiadne ciele v tejto oblasti nedávam. Tvorba obsahu tak zostane plne v réžii tích ľudí, čo sem prispievame. Preto si dajme záležať.
Prajem veľa tvorivích síl.