Podobnosti a rozdieli

Ivan's picture

Borisovi Johnsonovi sa podarilo niečo, čo som považoval za nemožné - v priebehu 3 rokov dokázal priviesť konzervatívcov od drvivého volebného víťazstva - najvíraznejšieho za posledních veľa rokov - až po moment, kedi s ním odmietajú spolupracovať jeho vlastní ľudia a strana už vírazne zaostáva v prieskumoch verejnej mienki za labouristami.

Schopnosť vlastnej korekcie konzervatívcov je tiež pozoruhodná. Neviem si predstaviť nič podobné u nás. Ak bi niekto u nás vihral voľbi s takím vírazním náskokom, tak bi bol na čele svojej strani aj po smrti a žiaden škandál bi na tom nič nezmenil.

Nie že bi si Johnson nezaslúžil takíto koniec. Tak napríklad zakázať ľuďom sa stretávať, čo je niečo, čo nemá v histórii obdobu, a pritom organizovať priamo v budove vládi večierki, bolo ďaleko za čiarou. Otázka ale je, kto príde po ňom. Je totiž veľká šanca, že to bude niekto, kto zákazi nabudúce pritvrdí a večierki nebude organizovať. Otázku Severného Írska nebude riešiť, rovnako ako ani tzv. utečencov, pritvrdí aj v otázkach emisií CO2 a nedodá zbrane Ukrajine.

Najbližšie voľbi konzervatívci prehrajú, pretože nové vedenie sotva bude schopné ponúknuť niečo, čo osloví konzervatívneho voliča. A presne to isté čaká aj nás. Pretože súčasná vládna garnitúra si odpílila konár pod sebou sama - lockdownami, zákazmi vichádzania, likvidáciou drobních podnikateľov a zadlžovaním tejto krajini. Z tohto pohľadu si zaslúži dostať na frak. Oproti Británii je tu ale veľkí rozdiel. Ak sa k moci u nás dostane súčasná opozícia, na stole môže skončiť aj otázka nášho členstva v NATO. A tam už bude končiť akákoľvek sranda.