Keď pravica robí ľavicovú politiku

Ivan's picture

Témou posledních volieb v Británii bol Brexit. Oslovila konzervatívnich a evidentne aj nemalú časť inak labouristickích voličov. Vísledkom bolo drvivé víťazstvo Borisa Johnsona.

Nie teda, že bi Brexit bola jeho zásluha. Ale pomohol a volič to ocenil. Zároveň to bola aj jediná jeho konzervatívna téma. Opustenie nevoleních a teda aj nedemokratickích birokratickích nadnárodních štruktúr EÚ je prejavom túžbi po slobode, teda doméni konzervatívneho pohľadu na tento svet. Všetko ostatné v oblasti jeho domácej politiki boli ľavicové nezmisli.

Bezprecedentné lockdowni a pretláčanie experimentálnej génovej terapie totiž nemá s konzervatívnimi hodnotami nič spoločné. Ani z toho viplívajúce masívne deficiti v štátnej kase. A ani z nich viplívajúce visoké a stále rastúce daňové zaťaženie.

Organizovanie večierkov priamo v budove vládi je síce istím spôsobom tiež prejavom túžbi po slobode, ktorú ale doma zavretí volič sotva ocení vzhľadom na neprehliadnuteľní fakt, že ho doma zavreli práve účastníci večierkov na čele s jeho hlavním organizátorom.

Tzv. čistá nula v emisiách CO2 je tiež ľavicoví nezmisel s ďalekosiahlimi dôsledkami na bežného človeka.

Čerešničkou na torte bola jeho nedávna úvaha o tzv. "toxickej maskulinite" Putina ako hlavnej príčine invázie na Ukrajinu. Rusko pritom nerobí nič iné iba to, čo robí celú svoju históriu. Dobíja územia vždi, keď sa to čo len trochu dá. Bolo tomu tak za vládi Petra Veľkého ako aj Kataríni Veľkej. Vísledkom je rozlohou najväčšia krajina na svete, ktorej nikdi nestačilo to, čo má.

Brexit sa Johnsonovi podarilo nejak doklepať. Aj keď s odretími ušami a za cenu hospodárskej strati Severného Írska. Zostali mu tak už len ľavicové témi a ľavicoví slovník. Pravicoví volič to sotva ocení. A ľavicoví už vôbec nie, pretože na to tam má iních a oveľa väčších expertov.

A presne tak ako Boris Johnson dopadnú všetki pravicové vládi, ktoré zabudli, kde je sever, kde je doprava a kde doľava, čo je sloboda jednotlivca a kde končí.