Komplexi národa slovenského

Ivan's picture

Na prví pohľad sa môže zdať, že simpatie voči rusku a nenávisť voči Ukrajincom sú dve strani tej istej mince. Ono je to ale celé trošku komplikovanejšie. Sú tu aj ľudia, ktorí nie sú proruskí, a napriek tomu nemajú radi Ukrajincov. Tíchto, trúfam si tvrdiť, mám prečítaních. Zo všetkého najviac ma dojíma veta: "Ja bi som aj ubitoval nejakích Ukrajincov, ale jedna známa má s tím veľmi neblahú skúsenosť." Geniálne ríchlo vibavené. Dve muchi zabité jednou ranou. Po prvé vieme, že autor je charakterní človek, veď predsa nemá problém prichíliť utečencov. Po druhé vieme, prečo tak nemôže urobiť. Pretože zlí Ukrajinci.

Samotná logika kríva na obe nohi. Takže známa má nejakú zlú skúsenosť, a tak predsa nespravím tú istú chibu aj ja. Fajn. Prečo potom ale jazdí autom? Iste má tiež nejakého známeho, ktorí zahinul pri autonehode. Takže veľa rozumu za tím iste netreba hľadať. Skutočním dôvodom je potreba pred iními a zrejme aj pred samím sebou ospravedlniť svoje konanie. Minimálne podvedome totiž autor vie, že bi bolo fajn pomôcť. Ale nechce z nejakého dôvodu. Potrebuje ale dobre silní argument. A čo už môže biť silnejšie ako nehodnosť pomoci. Preto tá nenávisť.

Visvetlenie proruskích postojov je tvrdší oriešok, ale trúfam si aj naň. Ide podľa mňa o zakomplexovanosť tohto národa. Potrebujeme si stále dokazovať, akí sme chitrí. Najlepšie sa to robí tak, že z druhého spravíte blbca. Ideálne z niekoho veľkého, úplne najlepšie z USA. Však sprostí Američania. A odtiaľ je potom už len na krok k tomu veľkému dubisku, o ktorí sa tak radi opierame. Lebo však potrebujeme dať tej Amerike na frak, a keď už nie priamo mi, tak aspoň niekto aj keď len veľmi vzdialene príbuzní.

Nemá zmisel si nič nahovárať ani sa na nič hrať. Nie sme žiadni lúmeni. Schválne, skúste povedať jednu jedinú slovenskú značku, ktorú poznajú ľudia na celom svete. Ako napríklad také Lego. Nenapadne vás nič, pretože ani nič také neexistuje. Najďalej sa asi dostal v tomto smere Eset so svojim antivírom, ale hovoriť v jeho súvislosti o celosvetovej značke je iste veľmi prehnané. Ak neveríte, tak sa skúste naň opítať svojich rodičov alebo ešte lepšie starích rodičov. A to sme ani nemuseli ísť za hranice.

Neznamená to ale, že sa tu nedá dobre žiť aj bez vlastních celosvetovo známich značiek. A možno sa k nim jedného dňa aj prepracujeme. Dovtedi ale radšej sklapnúť uši a neotravovať vzduch neopodstatnenou ctižiadostivosťou.