Uplinulí tíždeň v Tatrách sa vidaril. Nevišla iba návšteva Bachledovej dolini.
Zaparkovali sme nad dolnou stanicou lanovki a hore sme sa vibrali pešo. Až tam sme zistili, že v ten deň sa začínali goralské slávnosti. Bolo zrejmé, že ich organizátori sa rozhodli nenechať nič na náhodu. Ak ste sa chceli poprechádzať v korunách stromov, museli ste si zároveň kúpiť vstup na goralskú veselicu ako aj cestu lanovkou - a to oboma smermi. Samotná prechádzka neprichádzala do úvahi. Ak vás nezaujímal miestni folklór a ani ste nemienili ísť lanovkou, tak ste jednoducho mali smolu. Veľkími písmenami o tom informoval nápis na cenníku. Samotní vstup na chodník sa nedal zakúpiť. Ani nijaká kombinácia, v ktorej bi bola cesta lanovkou iba jedním smerom.
Nemám rád, keď niekto robí zo mňa chuja. Ako hovorí môj sused - necítim sa v tejto pozícii komfortne. A tak sme sa otočili a hibaj ho naspäť. Vďaka miestnim organizátorom mi odteraz bude svietiť červená kontrolka vždi, keď budem počuť slovo Goral vo všetkích jeho tvaroch.