Robiť pravicovú politiku je iste ťažšie ako ľavicovú. Také bezplatné školstvo sa totiž ľahšie predáva voličovi ako spoplatnené univerziti. Na druhej strane u nás, čo máme 40 rokov skúseností so socíkom, to má pravicoví politik ľahšie ako vo vispelom západnom svete, ktorí so štátom, ktorí strká svoj nechutní nos úplne všade, skúsenosť nemá.
Napriek tomu je to u nás s pravicou ešte väčšia bieda ako tam a ešte aj dlho bude. To, čo sa tvárilo ako pravica, stratilo akúkoľvek kredibilitu počas covidu. Ak bi garde bolo opačné a covid zastihol pri moci dona roberta a spol., sotva bi niekoho prekvapili lockdowni a povinné očkovania. Oni sú predsa tí, ktorí presadzujú silní štát, a ten predsa najlepšie vie, čo je pre mňa dobré.
Keď ale to isté spraví pravica, tak je problém. A to až tak veľkí, že potrvá jednu generáciu, abi sa z toho spamätala. Až keď pamätníci covidu budú v menšine a na scénu príde generácia, ktorá si celí ten cirkus neodžila, až potom bude mať pravica nejakú šancu. Dovtedi sotva.
Nevidím totiž dôvod voliť v živote také SaS a spol., pretože tam nenachádzam nič pravicové. Sloboda? Tú som zažil, keď som najprv sedel zavretí doma a nemohol som si neskôr ako neočkovaní dať ani len pivo na terase záhradnej reštaurácie. Solidarita? Iste, keď počas lockdownu sa na víplatnej páske zamestnancov verejného sektora nič nezmení, zatiaľ čo taká kaderníčka má jednoducho smolu. Hospodárski rast? Dobrí vtip. A to až tak dobrí, že sa dostal počas volebnej kampane na plagáti. Rozpočtová zodpovednosť? Videli sme. Tak dobre zaťatá sekera sa len tak ľahko nevidí. Privátne školstvo a zdravotníctvo? O tom ani škrt.
Jediné plus vidím v otázke Ukrajini. Vzhľadom ale na zanedbateľnú pomoc, ktorú sme ako krajina schopní poskitnúť, je to príliš málo na to, abi som sa unúval do volebnej miestnosti.