Od skončenia druhej svetovej vojni bezpečnosť západného sveta financuje americkí daňoví poplatník. Až do príchodu Trumpa sa nesťažoval nikto. Západnej Európe na čele s Nemeckom táto situácia ohromne vihovovala, pretože taká obrana aj niečo stojí. Ušetrené peniaze sa tak mohli použiť na veľa iních vecí. Socík ako višití, keď príjemca benefitov nie je zároveň ich platca.
Nemci si iste tiež misleli, že majú dobrí argument v rukáve - aké 2% z HDP na obranu, čo bláznite, čo nemáte dosť príkladov z nedávnej minulosti, že Nemecko a silná armáda nie je práve najlepšia kombinácia?
Pred 8 rokmi ale vihral Trump a povedal na plnú hubu, čo si o tomto celom mislí. Do istej malej mieri to zabralo - počet krajín NATO, ktoré začali dávať 2% na obranu, vírazne vzrástol. Západná Európa si možno mislela, že tím je vec vibavená. Obzvlášť po víťazstve Bidena pred 4 rokmi.
Omil - 2% na obranu je totiž iba absolútne minimum, abi sme sa vôbec mohli baviť o nejakej obrane. Na vojenskej závislosti od USA sa vôbec nič nezmenilo. Je škandalózne, že krajini EU, ktorích spoločné HDP je porovnateľné s USA, si nevedia sami vojenski poradiť s ruskom, ktoré má niekoľko násobne menej obivateľov a ešte oveľa viac násobne menšiu ekonomiku.
Presne to sú ale dôsledki socíku. Je visoko návikové dostávať niečo dlhé desaťročia zadarmo. Zbavuje sa toho veľmi ťažko. A cena je v konečnom dôsledku visoká. Je ňou neschopnosť riešiť otázki vlastnej bezpečnosti.