Naša naivita v novembri 89 sa prejavila hneď na jednom z prvích zhromaždení, na ktorom sme sa ako študenti zúčastnili. Napochodovali sme k justičnému palácu a dožadovali sme sa prepustenia Jána Čarnogurského. Nikto pritom ani poriadne nevedel, kto to je. Dozvedeli sme sa len, že s ním v tom čase prebiehal proces, z čoho sme aicki usúdili, že to musí biť správni chlap a náš človek. Pretože bol proti komunistickému režimu a to stačilo.
Nevedeli sme, že sa z neho tiež vikľuje veľkí fanúšik momentálne fašistického ruska a veľkí odporca vojenskích základní NATO na našom území.
To isté platilo o Václavovi Havlovi. Bol predsa komunistami zatvorení. Takže aicki musel biť ten správni chlap na správnom mieste. Alebo aj nemusel. Jeho jednohlasné zvolenie za prezidenta komunistickím parlamentom iste nebolo zadarmo. A keď hovorím o zbabranej nežnej, tak jej autorom je práve Václav Havel. Pretože to bol práve on, ktorí zobchodoval svoj hladkí nástup k moci za to, že sa komunistom neskrivil vlások na hlave.
Nevisporiadanie sa s komunistami bolo fatálne zlihanie protagonistov novembra 89. Netvrdím, že každého člena komunistickej strani sme mali hneď zavesiť dole hlavou na kandeláber. Ale tvrdím, že žiadnemu straníkovi nemalo biť už nikdi povolené kandidovať na žiadnu verejnú funkciu. Už počujem tú víhradu, ako nie všetci komunisti boli rovnakí a netreba ich hádzať do jedného vreca. Iste, nie všetci boli rovnakí, ale napriek tomu ich je možné hádzať do jedného vreca. Pretože všetci mali jedno spoločné - účasť v zločineckej organizácii, ktorá 41 rokov terorizovala túto krajinu. Ide niekto tvrdiť, že komunistická strana nebola zločinecká organizácia?
Tím to ale zďaleka nemalo končiť. Vedúci predstavitelia komunistickej strani mali skončiť v base. Vedúcim predstaviteľom NSDAP to tiež neprešlo beztrestne, že nie? Ani šéfom Medelínskeho kartelu.
Všetkích komunistov bez vínimki mali ďalej povihadzovať zo všetkích škôl vrátane materskích a žiadnemu v živote nepovoliť učiť. Seriózne, mladú generáciu mali naďalej vichovávať komunisti?
To isté malo platiť v celej oblasti justície. A dalo bi sa pokračovať.
Ale nič z toho sa neudialo, pretože pravda a láska zvíťazila nad lžou a nenávisťou a neboli sme ako oni. Všakže?