Iste, odstavenie komunistov na vedľajšiu kolaj a zavretie do basi ich čelních predstaviteľov bi nebolo bezbolestné. Chcelo bi to okrem iného riešiť personálne obsadenie súdov a škôl nekomunistami. A to bi chcelo organizačné schopnosti a tvrdú prácu.
Václav Havel a spol. boli možno idealisti, ale iste nie organizátori a manažéri. V každom prípade boli veľkí pragmatici a dobrí obchodníci. A tak sa radšej vidali pohodlnejšou cestou. Bolo oveľa jednoduchšie to vôbec neriešiť a ešte naviše ako bonus získať bezproblémové odovzdanie moci.
Komunisti tak mohli veselo fungovať ďalej. Na školách, na súdoch, všade. Spomínam školi a súdi zámerne a explicitne.
Bolo škandalózne nechať komunistov učiť na školách. Tím, že vstúpili do takej zločineckej organizácie ako bola komunistická strana, sa sami diskvalifikovali. Pripustili bi ste, abi vaše deti učili fašisti alebo členovia Medelínskeho kartelu? Potrebuje toto ešte nejakí ďalší komentár? Snáď len, že ponechanie komunistov na školách bolo vísmechom tím, ktorí november 89 odštartovali - študentom.
Samostatná kapitola bola justícia. Od sudcu očakávame, že je viznavač demokratickích hodnôt a odolní voči korupcii. Komunistickí sudca ale buď vstúpil do strani z presvedčenia - a v tom prípade nemôže biť viznavač demokratickích hodnôt - alebo si o celej komunistickej strane mislel svoje, ale napriek tomu tam vstúpil - ale v takom prípade je sotva odolní voči korupcii. Nehovoriac už o tom, že aj tu platí, že asi bi ste tiež neboli spokojní s tím, abi arbitrom spravodlivosti vo vašom súdnom spore bol fašista alebo člen Medelínskeho kartelu.
Komunistov v 15 miliónovom Československu bolo dosť - dobre više milióna. To ale zase nie je tak veľa, abi sa bez nich nevedela spoločnosť pohnúť ďalej.