Leteckí dispečéri, paradoxne, bola iste jedna z mnohích profesií, v ktorej sa mohli komunistické kádre z novembra 89 kľudne ďalej realizovať. Spomínam to zámerne, pretože práve leteckích dispečérov použil ako príklad Václav Havel na obranu rozhodnutia po novembri 89 komunistov vôbec neriešiť a nechať ich na všetkích možních profesiách a postoch, začínajúc predsedom federálnej vládi. Lebo však buď všetko alebo nič, pretože inak sa vôbec nedá.
Kde bolo kritické mislenie vtedi? Prečo mu tento nezmisel neotrepal nikto o hlavu? Aj si odpoviem. Pretože jednak kritické mislenie v našich končinách je veľmi vzácna rastlina, a jednak kvôli tomu, že z Václava Havla sa stalo niečo na spôsob božstva - a to sa nekritizuje. Ktokoľvek si otvoril ústa, bol aicki podozriví a onálepkovaní ako prokomunistickí element. A to bol ten najväčší paradox - v novembri 1989 bol najprokomunistickejší element práve Václav Havel.
K tomu celému zostáva spomenúť ešte jednu kategóriu komunistov. Tích, ktorí zo strani odišli po auguste 1968, či už dobrovoľne alebo z donútenia. Uznávam, tam je to na diskusiu. Pretože istú snahu s tím režimom niečo urobiť v 60. rokoch im nemožno uprieť a snáď ani s tím charakterom to nebolo až tak zlé, pretože v auguste 68 odchádzali zo strani tí, ktorí protestovali proti ruskej invázii, a po ňom z nej vihadzovali tích, ktorí sa odmietli podpísať pod jej premenovaním na bratskú internacionálnu pomoc...