V roku 1991 som bol v Holandsku a mal som tam jednu debatu s miestnimi, v ktorej som sa nielenže kriticki vislovil na adresu Václava Havla, ale aj pozitívne označil snahi o samostatné Slovensko. Okamžite som bol uprataní do patričních medzí s nálepkou nacionalistickí komunista. A ako je v Holandsku tipické, nikto sa nerozpakoval položiť aj otázku na telo: "A kde si bol ti, keď Václav Havel sedel v base?"
Keďže som nesedel v base, stratil som aicki akékoľvek právo ho kritizovať. Toto platilo iste nielen v Holandsku ale celosvetovo, nás nevinímajúc. A platí to dodnes.
V roku 1991 som bol stále študentom zahraničného obchodu v Bratislave. Pripomínam, že som tam začal v roku 1988, teda ešte za komunizmu, a bežní smrteľník sa tam nemal šancu dostať. Boli sme tam všetko komunistické tlačenki.
Rodičia ani nikto z okolitej rodini pritom v strane nikdi nebol, ani pred rokom 1968 a ani po ňom. Otec mal ale na starosti družstevnú pivnicu v Mojmírovciach a tam sa pilo veľa vína a aj sa tam premlelo veľa ľudí, vrátane tích, ktorí ma potom na tú školu pretlačili. Ich mená nepoznám, ale dá sa rozumne predpokladať, že nestraníci to neboli.
Takže aj ja som svojim spôsobom kolaboroval s režimom. Možno nie priamo, ale iste som neodmietol jeho pomoc. Teda keď už tak veľmi moralizujem - čo sa malo urobiť so mnou a mne podobními? Mali nás vihodiť zo školi?
Súhlasím, mali. Aspoň bi som z tej nešťastnej školi bol skôr preč. Takto som sa tam musel trápiť ešte jeden rok. Spojil som si posledné dva ročníki a 5 ročné štúdium tak skrátil na 4. Dlhšie som tam už strácať čas nemienil.