Z celej ukrajinskej tragédie viplíva jedno veľké ponaučenie - je fatálna chiba vzdávať sa jadrovích zbraní. A kto ich nemá, mal bi si ich čo najskôr zadovážiť. Toto platí obzvlášť pre krajini v okolí ruska.
Zmluva o nešírení jadrovích zbraní tak skončí skôr či neskôr v koši. Čím skôr, tím lepšie. V USA budú síce prskať, ale to je tiež jeden z dôsledkov ich politiki.
Zatiaľ sa o tom v Európe nehovorí. Veľkí balík peňazí sa má použiť na všetko možné, ale o jadrovích zbraniach nepadlo ani slovo. V EÚ sme tak odkázaní na Francúzsko, ktoré v porovnaní s ruskom vlastní zanedbateľní počet jadrovích hlavíc a niektoré tipi vo svojom arzenáli ani nemá. Naviše ešte donedávna vážna kandidátka na prezidenta má veľké pochopenie pre putina. Jej kandidatúru síce v najbližších voľbách nateraz znemožnil súd, keď ju uznal vinnou zo spreneveri nejakích fondov EÚ, ale ako to nakoniec celé dopadne, sa ešte len uvidí. Pointa je, že spoliehať sa na jednu krajinu je tiež chiba.
Až keď budú jadrové zbrane v dostatočnom počte rozmiestnené od pobaltskích krajín až po Bulharsko, až potom môžeme mať akú takú istotu, že si v kremli rozmislia, ktorím smerom sa najbližšie vidajú.
U nás ale žiadne jadrové zbrane rozmiestňovať netreba. Mi sme tak silno na hlavu padnutí, že nám ani jadrové zbrane nepomôžu.