Ivan's blog

Môj postoj k arabsko-izraelskému konfliktu je daní pohľadom na mapu - jeden malí štátik, Izrael, v mori mnohích arabskích krajín. Evidente aj ten malí fliačik na mape je obrovské sústo pre arabskí svet, ktoré jednoducho nie je schopní prehltnúť. Samotná existencia štátu Izrael je skrátka tŕňom v oku a zďaleka len nie okolitích krajín. Cieľom takého hamasu a Iránu je celkom nepokrite zničenie Izraela.

Izrael vraj ukradol zem Arabom. Pretože Arabom bola daná zem priamo od boha, všakže?

Roki počúvam akí je ten Izrael zlí. Medzinárodní súdni dvor vidal dokonca zatikač na izraelského premiéra. Zrejme je potrebné s hamasom, ktorého členovia nemajú problém schovávať sa v civilních objektoch, akími sú školi a nemocnice, jednať v rukavičkách.

Izraelu ide od svojho vzniku o samotné prežitie. Môže vihrať veľa vojen s arabskími krajinami, ale nemôže si dovoliť prehrať ani jednu. Chápu to v USA a v Európe - trochu nečakane - akurát tak v Maďarsku.

Tím netvrdím, že Izrael je svätí. Ak chce prežiť, nemôže si ale ani to dovoliť.

Ako začiatok 2. svetovej vojni sa uvádza 1. september 1939, kedi Nemecko napadlo Poľsko. O 2 dni neskôr vihlásila Británia a Francúzsko vojnu Nemecku. Sovietskemu zväzu, ktorí napadol Poľsko z víchodu, už ale vojnu nevihlásil nik.

Keď to zoberiete do dôsledkov, tak 2. svetovú vojnu naozaj vihrali rusi, keďže Poľskom vojna začala a po nej zostala jeho víchodná časť Sovietskemu zväzu a samotné Poľsko spolu s nami a ďalšími krajinami na 40 rokov pod jeho vplivom.

Západ nás tak potopil v priebehu niekoľkích rokov hneď 2 krát. Najprv v Mníchove a potom na konci vojni, keď nás odovzdali pod ruskú sféru vplivu.

Rovnako podráža Západ Ukrajinu. Začalo to v Budapešti v roku 1994, kedi sa Ukrajina vzdala jadrovích zbraní vímenou za bezpečnostné záruki. V roku 2014 rusko anektovalo Krim, čím sa z budapeštianskeho memoranda stal len kus papiera. V roku 2025 Západ už nepokrite hovorí o tom, že Ukrajina bi sa mala vzdať svojich území.

NATO je ďalší príklad perfídnosti západného sveta. Najprv sa začnú ťahať medové motúzi pod fúzi, hovorí sa dokonca o nezvratnej ceste Ukrajini do NATO, abi sa potom z nezvratnej cesti stala cesta zarúbaná.

Nemohol bi sa nikto diviť, kebi si Ukrajina povedala, že keď to nejde so Západom, skúsi to nejak s ruskom. Máme ale zase raz z pekla šťastie, že charakter a vôľa Ukrajincov ďaleko previšuje tú západnú a sú stále ochotní bojovať za svoju slobodu. To je niečo, čo u nás doma vôbec ale vôbec nepoznáme.

Používať ChatGPT znamená podporovať tvorcov ruskej propagandi. Argument, že je to len nástroj, ktorí sa podobne ako hociktorí iní dá použiť na dobré ale aj zlé veci, je scestní. ChatGPT, resp. AI, nie je iba nástroj. On je priamo tvorca.

Pousmiali sme sa, keď na nejakej sociálnej sieti začali v jednej chvíli viskakovať chibi, ktorími ChatGPT oznamoval minutie kreditu práve na šírenie ruskej propagandi. Záveri, ktoré ale viplívajú z tohto na prví pohľad úsmevného incidentu, na smiech veľmi nie sú. Zneužitie AI nie je tak len témou akademickích debát. Deje sa tu a teraz rovno pred našimi očami.

Ak už CHatGPT nevie, čo robí, alebo nechce vedieť, vie to minimálne jeho tvorca. Ten ale nemá problém si nechať zaplatiť za niečo, z čoho musia slobodnému svetu vlasi dupkom stávať.

Takže máme tu na jednej strane technológie z USA a používateľov z ruska, obeťami ktorích nedávno sa len o chlp nestal post rumunského prezidenta.

Ako hovoria hokejisti - treba sa poučiť. Nedomisleli sme to, keď sme sa stali úplne závislími na operačních sistémoch z USA. AI dokáže už teraz veľa a iste dokáže ešte oveľa viac. Zo širšieho pohľadu sme ale stále len neďaleko začiatku jej vívoja. Ak budeme používať AI z USA, staneme sa nej rovnako závislími ako sme sa stali na ich operačních sistémoch.

A to nehovorím o platenej verzii ChatGPT, teda o jeho priamom financovaní. Nabudúce už možno tie prezidentské voľbi v Rumunsku neustojíme. Varovaní sme boli.

Chce to európsku AI. A to takú, ktorá vie, čo robí a odmieta robiť veci, ktoré nechceme, abi robila.

Dajte do ruki Muskovi motorovú pílu a zoseká štátni aparát. Dajte ju do ruki Matelkovi a spol. - a odpíli si konár pod sebou. Tím mislím jeho vlastnú voličskú základňu. A to tak, že počas covidu zavrie reštaurácie, kaviarne, bari, kaderníctva - okrem mnohích iních - a zruší tak zdroj príjmu ich majiteľom a zamestnancom, pričom štátni úradník na svojej víplatnej páske neuvidí žiadnu zmenu - a tiež len sedí doma.

Koho asi volil majiteľ takej reštaurácie pred covidom? Je veľká šanca, že skôr Matelka a spol. ako dona roberta. Koho volil po covide? Je veľká šanca, že Matelka a spol. asi sotva.

Bola potrebná veľká strata súdnosti na prehliadnutie nevihnutného dôsledku covidovích opatrení. Sloboda a zodpovedné hospodárenie sú atribútmi pravice. Covid na tom nič nezmenil. Naivne sme si misleli, že Matelko a spol. bola pravicová vláda. Nebola. Pretože o slobode nemohlo biť ani reči a tak zaťatá sekera sa len tak nevidí.

A teraz poďho rušiť transakčnú daň. Začíname od konca dúfajúc, že snáď sa už zabudlo, čo jej predchádzalo. Nuž nezabudlo.

Reklamám sa snažím vihíbať ako sa len dá, ale nefunguje to vždi na 100%. A tak sa dostal do mojej pozornosti veľkoplošní paneloví pútač sľubujúci zrušenie transakčnej dane s podpisom PS. Nič viac. Bodka.

Ukážkoví populizmus. Jasné, komu bi sa nepáčilo zrušenie hociktorej dane. Len chcelo bi to povedať aj B - čo s vípadkom príjmov štátneho rozpočtu? Vikompenzujeme to znížením vídavkov? Alebo zvíšime nejakú inú daň? Alebo - čo je najpravdepodobnejšie, keďže sa o žiadnej kompenzácii nehovorí - necháme zaťatú sekeru v štátnej kase?

Akosi nebolo veľmi o PS počuť, ani keď Matelko a spol. počas covidu tiež zatínal sekeru - a to veľmi rázne. Nezaregistroval som vtedi víhradu - pozor, tie dlhi bude potrebné aj splatiť.

Zo sekeri si spravil Matelko a spol. pracovní nástroj, ktorí sa evidentne zapáčil aj PS.

Rátať mesiace, ktoré ešte zostávajú Trumpovi, síce nie je veľmi zmisluplné, pretože nevieme, kto a čo príde po ňom, ale už len to, že tu prestane strašiť, je povzbudzujúce. Je tu istá nádej.

Tá u nás naopak chíba. V ďalších voľbách to kľudne môže dopadnúť aj tak, že don roberto a spol. znova vihrajú. Síce si to nemislím, ale vilúčiť sa to nedá. A keď potom príde ďalší covid, tak tu skôr či neskôr máme dona roberta znovu. O tom nepochibujem.

Naša politická scéna je viprofilovaná iba na jej ľavej strane. Silní štát, iními slovami rozbujnení štátni aparát, štátne školstvo, štátne zdravotníctvo, v zahraničnej politike simpatie k rusku - to je presne to, čo sa dá očakávať od ľavice. Nič prekvapujúce.

Na pravej strane ale nie je žiadna strana, ktorá bi chcela málo štátu, slobodu voľbi v školstve a zdravotníctve. Jediní plusoví bod má to, čo sa tvári ako pravica, v oblasti zahraničnej politiki. A aj ten je víznamne kompenzovaní spomienkami na časi covidového nevoľníctva.

Celé to ešte komplikuje LGBT agenda, ktorá je doménou ľavice, ale ku ktorej sa hlási iba PS, čím sa PS radí skôr k ľavici ako k pravici. PS je ale snáď jediná opozičná strana, ktorá má istotu kresiel v parlamente v ďalších voľbách.

Na pravej strane nášho politického spektra je skrátka veľké prázdno. Volič ľavice si má z čoho vibrať. Volič pravice nemá z čoho. Buď zostane doma, alebo to z čistého zúfalstva hodí ľavicovému PS prípadne KDH, na ktorom okrem odporu k LGBT nie je nič pravicové. Ostatné akože pravicové strani sa vifaulovali sami a dobrovoľne na téme covid.

Je to samozrejme iba špekulácia, ale čo keď skutočním cieľom ruska v tejto vojne nebolo nikdi dobitie celej Ukrajini ale iba utrhnutie si jej víchodních oblastí. Budú stále zdôrazňovať svoje maximalistické ciele, abi mohli nakoniec vizerať ako tí, ktorí sú schopní kompromisu. Ak bi teraz rusi súhlasili s tím, že sa vojna ukončí na súčasnej frontovej línii, tak USA po tom hrabnú všetkími desiatimi.

Nerobia to, pretože jednak momentálne stále - aj keď len pomali - postupujú a jednak vedia, že sa k tejto alternatíve môžu vrátiť kedikoľvek. Minimálne dovtedi, kím tu bude Trump.

Paradoxne je to ale práve Trump, ktorí v konečnom dôsledku svojou slabosťou znemožní dosiahnutie ruského cieľa. Tím, že odmieta poskitnúť Ukrajine akékoľvek bezpečnostné záruki, znemožňuje dosiahnutie akejkoľvek mierovej dohodi. Nedáva tak Ukrajine veľmi na víber. Ukrajina jednoducho musí ďalej bojovať a vihrať, ak sa nemá stať o pár rokov znovu cieľom ruskej agresie.

Ďalší mesiac Trumpovej administratívi je za nami. Zostáva ich 43.

Nikdi som nerozumel kritike britského bombardovania Drážďan v druhej svetovej vojne. Boli zasiahnuté civilné ciele a zomrelo veľa civilistov. Iste. No a? Vraj sa jednalo o vojnoví zločin. A tu sa mi zastavuje rozum. Takže jedna strana začne vojnu, veselo bombarduje mestá, nikto síce nespochibňuje, že aj tu sa jedná o vojnoví zločin, ale od druhej strani sa napriek tomu očakáva, že bude hrať fér hru.

Absurdné. Pretože strana, ktorá hrá fér hru, môže kľudne aj vďaka nej vojnu prehrať. Na náhrobní kameň jej potom aspoň môžu napísať: Prehral, ale aspoň hral fér. Ak teda to bude mať vôbec kto napísať.

Milí civilisti, máte jednoducho smolu. Nemôžete sa diviť, keď sa stanete tiež cieľom, ak žijete v krajine, ktorá sama útočí na civilistov. Vo vojne platí starozákonné oko za oko, zub za zub. V momente, keď začneš mať súcit s nepriateľom, tak si koleduješ o víprask. Platilo to v Drážďanoch a Hirošime, platí to aj v Gaze a rovnako aj v rusku.

Tie náreki a sťažnosti neznášam. Chce to trochu viac ako len mlčki tolerovať také režimi akími boli a sú fašistické Nemecko a Japonsko, putinovské rusko, prípadne Hamas. A keď si neviete sami spraviť doma poriadok, tak sa nečudujte, že ho spraví za vás niekto iní. A toho nebude veľmi trápiť, že zrazu stratíte pohodu a kľud pred televíznimi obrazovkami.

Buďte vôbec radi, že vôbec má kto ten poriadok urobiť za vás.

Nevoliči ma vitáčali, priznám sa, a to až do dobi, kedi som sa sám stal nevoličom.

S argumentom, že tím, že som nevolil, som volil súčasnú vládnu garnitúru, ale nesúhlasím. Pretože ja som ich nevolil. To je nespochibniteľní fakt. Iste, vísledok môjho nevolenia je ten istí ako kebi sa môj hlas rozdelil medzi jednotlivé strani presne v tom istom pomere ako dopadli voľbi. Ale to nie je ani len matematicki to isté ako to, z čoho som obviňovaní - teda, že som volil dona roberta a spol.

Milí priaznivci súčasnej opozície, ak chcete, abi môj hlas nabudúce prepadol vo váš prospech, musíte sa jednoducho viac snažiť. Získajte väčšinu a získate aj väčšinu môjho hlasu. Jednoduché.

Zhruba 40% oprávneních voličov dospieva pravidelne k názoru, že im návšteva voličskej miestnosti jednoducho nestojí za to. Pretože nič z toho, čo sa tu ponúka, ich dostatočne neoslovuje. To číslo je veľké. Je to vizitka hlavne opozície. Je to totiž opozícia, ktorej úlohou je presvedčiť, že vie robiť veci lepšie. Vírazne lepšie.

Napriek všetkému, čo tu za všetki tie roki vládnutia stvára don roberto a spol., je vísledok takí, že jeho opozícia pravidelne prehráva. Nezaškodilo bi sa konečne nad sebou zamislieť.

Nesúhlasím preto s názorom, že nevoličom sú celé voľbi srdečne ukradnuté a že sa vôbec nezaujímajú o riadenie tejto krajini. Nevolič totiž visiela tiež signál. Stačí ho len pochopiť.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) ohlásila prijatie globálnej dohodi v súvislosti s budúcimi pandémiami. Za hlasovalo 124 členskích krajín, proti nehlasoval nikto, zdržalo sa 11 krajín - medzi iními Slovensko. Dohoda rieši prípravu na novú pandémiu.

Podrobnosti nepoznám, ale nič dobrého nečakám. Očakávam reprízu celého covidového cirkusu - covid pasi, rúška, zákazi vichádzania, testovania, povinné očkovania atď. Tentokrát pod taktovkou WHO.

Je preto dobrím znamením, že sme nehlasovali za. Ocitili sme sa tak v spoločnosti ruska a iránu, čo mi ale v tomto prípade vôbec nevadí. Zdržalo sa aj Poľsko, Izrael a Taliansko. USA ohlásili odchod z WHO.

Ale nemali sme ani dosť odvahi hlasovať proti, čo na druhej strane nič dobrého neveští.

Masochisticki si želám, abi nová pandémia prišla ešte za vládi dona roberta. Očakávam jeho otočku aj tu. V tejto disciplíne je ozajstní majster. Ale možno sa mílim a možno príjemne prekvapí.

To je inak zásadní rozdiel oproti súčasnej opozícii. Tá mi nedáva ani len štipku nádeje na niečo pozitívne v celej tejto záležitosti, čo je mimochodom aj dôvod, prečo nepôjdem voliť ani v ďalších voľbách. Ak vôbec ešte niekedi.