Ivan's blog

Dnes som zašiel do mojej obľúbenej lekárne doplniť zásobi vitamínu D3. Pri vstupe ma veľmi príjemne prekvapila absencia akíchkoľvek zákazov a príkazov tipu "Vstup len s respirátorom!" Lekárnički tiež nešaškujú so žiadnimi rúškami. Skrátka malí ostrov slobodi a zdravého rozumu v mori covidového šialenstva...

Nedalo mi spítať sa na preventívne užívanie ivermektínu. Dostal som do ruki papier odkazujúci sa na stránku nemocnice v Brezne, ktorí okrem iného uvádza aj doporučené dávkovanie ivermektínu. Ivermektín v humánnej, teda nie veterinárnej forme, je medzičasom dostupní aj u nás, ale iba pri liečbe svrabu. Pani lekárnička túto moju poznámku okomentovala pragmaticki: "Však máme všetci svrab." Ono je to ale s tím svrabom komplikovanejšie. Lekár potom musí podávať osobitné hlásenia higienikom, a teda ak naozaj nemáte svrab, ivermektín zostáva pre bežného smrteľníka nedostupní.

Ale už len to, že naša nemocnica na svojich stránkach spomína ivermektín, som vnímal ako veľkí pokrok. Nedalo mi a išiel som sa o tom na vlastné oči presvedčiť. Stránka sa odkazuje na protokoli FLCCC, čo je skratka pre Front Line COVID-19 Critical Care. Uvádza potrebné vitamíni a ich dávkovania, ale o ivermektíne ani pol slova. Pritom FLCCC hneď na svojej úvodnej stránke víslovne uvádza:

"In October 2020, we added ivermectin as a core medication in the prevention and treatment of COVID-19."

Nemocnica v Brezne sa rozhodla, že ivermektín spomínať radšej nebude. Stránka bola aktualizovaná predvčerom a tipujem, že si tam niekto povedal, že tejto téme sa radšej vihne. A tak svetlo sveta uzrela naša lokálna implementácia protokolov FLCCC, ale bez ivermektínu.

Lekárom už dávnejšie neverím ani pol slova.

S názormi Inštitútu Václava Klausa v záležitostiach covidu, ekonomiki a globálneho otepľovania súhlasím úplne. V zahranično-politickích otázkach súhlasím tiež s vínimkou dvoch bodov. Tam pre zmenu zásadne nesúhlasím.

Prvím je anexia Krymu, ktorú tak vôbec ani nepomenováva. Naopak. Ospravedlňuje ju hlavne klasickím argumentom, že však to aj tak odjakživa patrilo Rusom. Podľa tejto logiki bi si potom malo Rusko zobrať nazad aj Aljašku? Ideme tiež anektovať Zakarpatskú Ukrajinu? Fakt sa mi nad tímto zastavuje rozum. Tento postoj ale nie je v mojom okolí žiadnou novinkou. Bežne sa s ním stretávam. Zdá sa, že ľudia nemajú najmenší problém s tím, že si Rusko urve kus územia susednej krajini. Aj našej susednej krajini.

Druhím sporním bodom je Slovensko. Vísledok posledních volieb popisuje ako dokonaní rozvrat nášho politického sistému. Iste, Matovič a strani ako Sme rodina a Za ľudí sú nečitateľné, ale voliča oveľa viac ako čitateľnosť strán trápila totálna skorumpovanosť Fica a spol. O tom už ale Inštitút taktne mlčí a prehru bívalého komunistu prezentuje ako komplot Bruselu. Vraj tiež stojí za pozornosť Ficovo tvrdenie, že Kiskov prejav po vražde novinára a jeho snúbenice nebol písaní na Slovensku...

Ach jaj. No čo už. Zriedkakedi sa dá zhodnúť úplne vo všetkom. Ale aj tak je to škoda, pretože sú to dve dosť nepekné škvrni na inak skvelom obsahu.

Povedal som si, že predsa len skúsim na vlastné oči si pozrieť, čo píšu na slovenskom webe. Nech som aspoň trochu v obraze. Niekto mi pred časom spomínal stránku postoj.sk. Vraj konzervatívnu. Tak som si ju otvoril a našiel tam článok o covide. Skoro ma naplo. Vraj hovoriť o slobode očkovania bola chiba, antiwaxeri (keď vidím toto slovo, tak viem, že je zle), všeobecní lekári bi mali viac propagovať vakcináciu. Atď.

Stačilo mi na ďalších veľa rokov, ďakujem, už som zvracal...Tak to bi sme mali, milí zlatí.

A tak som dnes zavítal k susedom. Tiež som dostal dobré referencie na stránki konzervatívneho Inštitútu Václava Klausa. A s veľkím potešením konštatujem, že to, čo som sa tam dočítal, ma veľmi príjemne prekvapilo. Moja krvná skupina. Píše tam nielen Václav Klaus. Prečítal som si viacero článkov od viacerích autorov a všetki boli veľmi dobré.

Veľmi sa teším, že budem mať čo čítať. Keď už nie v rodnej, tak aspoň v príbuznej reči. Ideálne bi bolo mať niečo podobné u nás, ale to je zrejme čistá utópia.

CBDC je skratka pre Central Bank Digital Currency. Kto čítal moje predchádzajúce príspevki na tému ekonomika, vie, že ekonomickí sistém ako funguje od definitívneho skončenia zlatého štandardu je založení na tlačení peňazí. A to nikdi dobre neskončilo. V momente, kedi skončí dolár ako seriózna mena, sa z USA stane Weimar so smartfónmi, ako trefne poznamenal Mark Steyn. Weimar bol charakteristickí hiperinfláciou. Vieme, čo nasledovalo...

V momente, keď skončí euro, sa veci tiež začnú vimikať spod kontroli. A presne o tomto CBDC je. O kontrole. Digitálnu menu netreba vimíšľať. Tú už dávno máme, pretože všetci platíme kartami. Čo ale nemáme, je prehľad kto má koľko a ani moc nad tím, na čo kto koľko míňa. Teda nemáme úplnú kontrolu nad peniazmi. A kontrola bude potrebná, keď sa začnú diať veci. Otázka nie je či, ale kedi.

CBDC nie je o prechode na vílučne bezhotovostní platobní stik ako sa to snaží tváriť. Ak bi to bolo iba o tom, stačilo bi zrušiť hotovosť.

Nepáči sa ti vládna politika? Nuž vipneme ťa jedním gombíkom.

Že nezmisel, tak to nemôže fungovať? Iste? Nechcem si dať do tela vstreknúť niečo, o čom nie som presvedčení. Vísledok? Nepustia ma ani na terasu dať si pivo. Covid pas je len rozcvička.

Súhlasím, život je zábavní. Najmä teraz, po päťdesiatke. Dopoludnie som strávil v záhrade. Je krásni teplí jesenní deň ako stvorení na vitrhávanie burín. Môže to znieť ako pokus o ironickí fór, ale bohuprisahám, že ma vitrhávanie burín baví. Je to monotónna činnosť, pri ktorej sa dá nádherne rozjímať. Hlavne keď mi za chrbtom šumí les a do toho hrá Serenade Radio.

Dnes som rozjímal nad životom a dospel som k záveru, že päťdesiate roki nemajú najmenšiu chibu...Tínedžerstvo bolo o škole a v jeho druhej polovici aj o basketbale a alkohole. Dosť sa pilo, hlavne na gimnáziu. Bola to sranda, ale škola bola otravná.

Dvadsiate roki potom boli o práci, kariére a zarábaní peňazí. Zabití čas.

V tridsiatich sa k tomu pridala rodina, čo dalo celej mojej existencii aspoň akí takí zmisel.

Po štiridsiatke sa to začína zlepšovať. Zarábanie peňazí síce zostáva, ale kariéra už nehrozí. Deti sú väčšie, takže už nie je s nimi toľko roboti. A znovu sa v ich druhej polovici objavuje basketbal. A s ním aj alkohol, čo sú síce navzájom sa vilučujúce veci, ale veď ja ani netvrdím, že idem hrať po požití. Za celí život sa mi to stalo iba raz.

V roku 1987 sme koniec úspešnej dorasteneckej sezóni intenzívne oslavovali na hoteli v Lučenci, kam sme sa presunuli v sobotu po vihratom zápase v Košiciach. Bolo že to veselosti. Milan Tatranský spal v skrini a Peťovi Kollárovi spadli pri tičkovaní okuliare do záchoda. Z Lučenca si veľa nepamätám, akurát že na druhí deň sme s Peťom museli prečkať zápas v šatni, kam k nám doliehalo burácanie fanúšikov poháňajúce domácich k drvivému víťazstvu nad zdecimovaním a indisponovaním súperom v pomere 100 ku 33. Neboli sme schopní sa ani len rozcvičiť, nieto ešte hrať. Paťo Balla potom ešte v autobuse grcal žlč…

Po päťdesiatke odpadá už aj to zarábanie peňazí. Deti sú veľké, takže zostali iba príjemné veci - basketbal a víno v pivnici. Zo všetkích ambícií a cieľov zostali len dva. Jeden je čisto fizickí - viskočiť tak visoko, abi som to do koša znova vedel šľahnúť zvrchu. Chápe iba ten, kto to zažil...

Ten druhí je čisto intelektuálni - je ním tento projekt. Oficiálneho návratu k 1i sa zrejme nedožijem. Iste nie, keď to pôjde takímto tempom. Ale chcem to odovzdať ďalej v čo najlepšom stave. Snáď bude komu...

Ale najskôr jedna odpoveď. Tvoje dane míňa preto, lebo žijete v socíku, kde vizbierané dane idú do jedného vreca, z ktorého sa potom financuje prakticki celé zdravotníctvo. Tiež s tím nesúhlasím - chcem si zdravotnú starostlivosť hradiť sám, napríklad cez komerčné poistenie, keď sa tak rozhodnem. Nechcem financovať zdravotnú starostlivosť niekoho iného a ani nepotrebujem, abi ktokoľvek financoval moju.

Lenže socík je zásadne proti tomu.

A teraz tích zopár otázok. Čo takí fajčiari? Tiež míňajú tvoje dane? Čo takí motorkári? Čo obézni ľudia? A dalo bi sa pokračovať. Prečo je to len o nezaočkovaních proti covidu?

Ja, podobne ako ten pán, chcem mať slobodnú možnosť sa rozhodnúť, či sa očkovať alebo nie. Rovnako ako slobodní človek má mať možnosť sa slobodne rozhodnúť, či bude fajčiť, jazdiť na motorke, prežierať sa alebo nie. Dane sú problém socíku - a toho, kto s takímto argumentom príde.

Pôvodne som chcel napísať recenziu knihi Ondreja Sokola Ako som vozil Nórov, ktorú odporučil Juraj, ale zistil som, že ani veľmi nemám čo dodať. Knihu som prečítal za dva dni, čo už samo o sebe naznačuje, že sa to celkom dobre číta. Vulgarizmi mi nevadia, aj keď miestami mám dojem, že všetkého veľa škodí. Podobne je to s metaforami, ktorími sa to tam len tak hemží - niektoré sú trefné a ako to už bíva, niektoré menej. A ani ja som nie všetkému rozumel, keďže televíznu kanalizáciu nemám, počúvam v podstate už len Serenade Radio a nič, čo končí .sk, neotváram s vínimkou tejto stránki. Takže aj mne niekedi unikal kontext. Inak ale fajn. Tiež som sa dozvedel zaujímavé veci o krajine, ktorú som tu nedávno spomínal.

Zostanem tak verní mojej srdcovke - covidu. Spomínal som tu nedávno tiež Rogera Taylora, ktorého sóloví album Outsider višiel začiatkom mesiaca. Dokonca som citoval niektoré pasáže z pesničiek, kde som mal dojem, že tiež nie je úplne stotožnení so všetkím tím, čo sa tu deje v súvislosti s covidom. Reči sa ale hovoria, pesnički sa spievajú a chlieb sa je. Rovnako ako Brian May je veľkí fanúšik vakcinácie a covid pasi považuje za vinikajúci nápad...

Dolly Parton zašla ešte o kúsok ďalej: ‘I just want to say to all of you cowards out there – don’t be such a chicken squat. Get out there and get your shot.’ Nebuďte mäkkíše a dajte sa zaočkovať. Nech sa páči.

Pozoruhodné. Zdraví človek bez iních diagnóz má aj bez vakcinácie dobre cez 99.8% šancu, že covid prežije. Kto je tu teda mäkkíš? A pozoruhodné je aj to, že z tíchto chrabrích bojovníkov proti covidu sa hneď po očkovaní znova stávajú mäkkíše oháňajúce sa covid pasom, len abi nebodaj neprišli do kontaktu s nezaočkovaními.

Mimochodom v Británii je v kategórii od 40 do 49 rokov v posledních tíždňoch više 2 krát viac pozitívnich prípadov medzi očkovaními ako medzi neočkovaními. V prepočte na hlavu v danej skupine, pochopiteľne. 1456 na 100,000 ľudí po druhej vakcinácii oproti 696 na 100,000 nezaočkovaních. Ale hlavne, že máme covid pasi.

Označenie covidoví fašizmus nie je žiadnou hiperbolou. Stojím si za ním. Podobne ako sa štátnou ideológiou v Nemecku stala nadradenosť árijskej rasi, tak sa teraz stala štátnou ideológiou nadradenosť zaočkovaních. Židov označovali žltou hviezdou, teraz síce neočkovaních neoznačujú, ale na čo iné sú covid pasi, keď nie na odlišovanie tích, ktorí sú s nami, od tích, ktorí sú proti nám. Ostatne ako povedal Benito Mussolini:

"Fašizmus akceptuje jednotlivca iba dovtedi, kím sa jeho záujmi zhodujú so štátnimi."

Násilné pretláčanie vakcinácie je v rozpore so základními ľudskími právami podobne ako bolo nálepkovanie Židov. A podobne ako vtedi drvivá väčšina obivateľstva mlčí, pretože verí tomu, že sa tak deje vo viššom spoločenskom záujme. Pretože bezvíhradne verí štátu. Tomu štátu, ktorí je v tom celom tak hlboko zaangažovaní, že nepripustí akíkoľvek odlišní názor. Podobne ako za čias Hitlera a Mussoliniho nie je akíkoľvek racionálni dôvod veriť čomukoľvek, čo povie štátna propaganda. Pretože je to propaganda. Všetko, čo vitesňuje otvorenú debatu, je propaganda a nič iné.

Nesúhlasíte? Nech sa páči. Ale zabudnite na to, že si dáte vonku na terase pivo a vihodíme vás z roboti. A zabudnite na to, že budete cestovať.

Iste, koncentračné tábori nemáme. Zatiaľ. Ale neočkovaním študentom nepovolia bívať na internátoch a učiteľom musia visvetľovať, prečo nie sú očkovaní - a ako odpoveď dostanú vihrážku, že môžu skončiť vo väzení, ak niekoho nakazia. A že koncentračné tábori sú v dnešnej dobe nemisliteľné? Iste? V Austrálii už zaznievajú z oficiálnich kruhov hlasi zvažujúce možnosť izolácie nezaočkovaních...

Kebi sa chcelo, tak bi sa dalo. Čo tak napríklad vičleniť jeden deň v tíždni, kedi bi si mohli ísť dať von na terasu pivo aj nezaočkovaní bez testu? Spraviť to tak, abi všetci v tejto spoločnosti mohli normálne fungovať ale nikdi nebolo súčasťou plánu. Štát sa totiž rozhodol dať do môjho tela niečo, čo nechcem. Preto je môj nepriateľ. A moji nepriatelia sú aj všetci tí, ktorí tento covidoví fašistickí režim akceptujú. A proti nepriateľom treba bojovať, ak sa nechceme vzdať.

Boj sa sotva zaobíde bez obetí. Zostalo mi iba pár skutočních priateľov. Doslova. Kto ma ale nechce ani len pustiť von na terasu na pivo, ten nemôže biť môj priateľ. Jednoducho nemôže. Covid je dobrí aj v tom, že strhol maski. Aspoň vieme, kto je kto.

Nechcite odo mňa, abi som kapituloval a priznal svoju porážku. Je nás síce veľmi málo a sme neorganizovaní. Bude to ešte dlhí boj. Nateraz vizerá beznádejne. Ale treba ho bojovať za každích okolností. Každí najlepšie ako len vieme.

Mor ho! Alebo ako spieva Roger Taylor na svojom na najnovšom albume:

So settle back and see it through
When this all ends we'll think anew
Strange times indeed
..
There's gangsters running this world
Stand up and fight
You have no rights
...

Keď tak veľmi túžim po slobode, prečo vraj potom nemám nič proti tomu, že jazdíme vpravo a že je zakázané jazdiť pod vplivom alkoholu? Prečo teda nejazdím vľavo a ešte k tomu nadratí? S tímto stupídnim prirovnaním som sa nestretol raz v súvislosti s mojím odmietavím postojom k tzv. očkovaniu proti covidu ako zviknú nazívať túto experimentálnu génovú terapiu.

To, že sú nejaké pravidlá cestnej premávki, snáď nie je to isté ako nútiť niekoho pustiť do svojho tela niečo, čo tam dotiční nechce mať.

Ak jedného dňa budú zavedené pravidlá, že neočkovaní budú zavretí v koncentračních táboroch, potom sa bude tiež dať rovnako argumentovať tímto chorím príkladom o jazdení vľavo. Je to univerzálni argument na podporu akejkoľvek tiranie, ktorú si štát zmislí.

Ale keď sme už pri tej cestnej premávke. Dobre teraz počúvajte, vi tiranizujúce fašistické svine, ak vám tak veľmi záleží na ľudskích životoch a odmietate podstupovať akokoľvek malé riziko, mám pre vás tip. Obmedzte ríchlosť na cestách na 20 kilometrov za hodinu. Zachránite tak milióni životov.