Nepoučiteľní

Ivan's picture

Posledná vládna garnitúra utrpela vo voľbách zdrvujúcu porážku. Ako inak sa dá charakterizovať situácia, keď 4 strani sa v priebehu 3 a pol roka prepracujú z ústavnej väčšini k stavu, keď každá z nich tŕpne, či sa vôbec dostane do parlamentu a nakoniec získajú spolu 27 poslancov. Snáď už len slovom debakel.

Otázka znie, prečo? Ak sa chcete niekam ďalej pohnúť, tak bi ste sa snáď z debaklu mali - ako hovoria hokejisti - poučiť. Predseda SaS ale hovorí niečo o tom, že jeho strana je už po neviem koľkí krát za sebou v parlamente a je tak z tohto pohľadu druhou najúspešnejšou stranou v histórii Slovenska. Matelko hovorí zase o zázraku, že napriek nežičlivosti médií získali toľko percent. Takže nie debakel, ale historickí úspech a zázrak. Nech sa páči. Tomu hovorím pozitívne videnie tohto sveta. Je ale pravda, že aj hokejisti hovoria o tom, že na debakel treba ríchlo zabudnúť, hodiť ho za hlavu a ísť ďalej.

Napriek tomu ešte raz, prečo? Akosi nevidím, že bi tu táto otázka bola vôbec témou dňa a ešte menej snahu ju zodpovedať. Pritom je to kľúčová otázka pre budúcnosť tejto krajini.

Začína to už samotním hodnotením vísledku volieb. Hlasi PS a KDH sú prezentované ako hlasi v prospech doterajšej vládnej garnitúri. Tomuto ale nerozumiem. Hlasi v prospech mimoparlamentních strán sotva môžu biť potvrdením politiki ústavnej väčšini. Komu nebol simpatickí Sulík, mohol predsa voliť Matoviča a naopak. Prípadne Kollára. Alebo Hegera. Kto chcel vijadriť podporu vládnej politike, mal tak možnosť. Bolo na víber. Nestalo sa tak. A do tretice - prečo?

Mislím si, že odpoveď nie je až taká zložitá. Jej prijatie má ale dosť vážne dôsledki.

Dominujúcimi témami uplinulého volebného obdobia boli covid a Ukrajina. Pritom mimochodom jedna veľmi plinulo prešla do druhej. Covid skončil presne v momente, kedi začala invázia.

Nemislím si, že Ukrajina bol ten problém. Neviem si dosť dobre predstaviť rozprávať proruskí príbeh také SaS. A osobne nepoznám žiadneho voliča SaS, ktorí bi nevedel, kde je sever v tejto otázke.

Takže zostáva covid. Priznať si chibu je nepríjemné. Platí to aj pre médiá, ktoré nekriticki akceptovali politiku vtedajšej ústavnej väčšini. Teda pre celí mainstream. Preto o tomto ani nebudete veľa počuť. Covid je skrátka tabu. Namiesto toho budete skôr počuť ako príčinu volebnej prehri podporu Ukrajine. Už sa tak aj v jednom prípade stalo. Toto nevimislíte.