Na veľa úsmevních momentov v minulom roku si nespomínam, ale jeden mi predsa len utkvel v pamäti.
Do Sochaczewa na basketbaloví turnaj veteránov sme prišli iba šiesti. Takže striedať sa veľmi nedalo. Presunul som sa na post stredného rozohrávača, čo som vždi chcel hrať, ale vzhľadom na moju víšku som hrával krídlo, odkiaľ som sa mohol viac tlačiť pod kôš a nejakú tú loptu aj doskočiť. Medzi 150 kilovích chlapov sa mi ale už tlačiť nechce. Naviše strední rozohrávač je niečo ako dirigent v orchestri. A keďže sme trénera po prehratom zápase o bronz v Klatovoch prepustili, stanovil som odvážnu taktiku. Ideme súperov ubehať napriek tomu, že nás je iba 6. Kilá totiž až na jeden prípad nemáme, ale o to ľahšie sa nám bude behať.
Dorazili sme vo štvrtok večer a hneď sme aj hrali zápas s Kaunasom - síce mimo súťaž a s tímom z kategórie 60+, ale predsa len, Litovci sú Litovci, slabého basketbalistu tam ťažko nájdete bez ohľadu na vek. Títo borci boli naviše majstri Litvi vo svojej kategórii.
Zápas sme vihrali, taktika sa osvedčila a sám som odohral bez striedania celkom slušní zápas, po ktorom ma okrem spoluhráčov pochválil aj tréner miestnich mládežníkov, ktorí sa prišiel na nás pozrieť. Je trochu trápne takto pekne o sebe písať, ale je to dôležité pre pochopenie mentálneho rozpoloženia, v ktorom som sa nachádzal v čase pointi tohto príbehu, ktorá práve prichádza.
Po zápase sme si dali dobrú večeru, nejaké to pivo, predebatovali veľa vecí. Od bitcoinu až po Starí zákon. Okolo polnoci sme vo veľmi dobrej nálade usúdili, že je čas ísť spať. Moja izba bola na prvom poschodí miestneho hotela, v ktorom okrem nás bívala aj väčšina iních tímov. Privolávať víťah mi pripadalo nepatričné, tak som sa vidal po schodoch.
Počul som nejaké hlasi zhora. Ukrajinské dievčatá evidentne ešte len virážali do ulíc. Keď ma uvideli, nastalo chvíľu ticho a potom jedna z nich pomerne sklamane skonštatovala:
"Toto nie je športovec."
Zarazilo ma to. Neverím, že v ten večer sa LeBron James mohol cítiť sebavedomejšie. Nuž som sa ohradil.
"Ja že nie som športovec? Ja som športovec!"
Skrátka, argumentovať musíte jednoducho vedieť.
"Ti že si športovec? Prejdeš tu pár schodov a lapáš po dichu".
Zopár krát sa ríchlo po sebe hlasno nadíchla a vzápätí vidíchla, abi som snáď nebol na pochibách, či som dobre rozumel. A potom prišiel klinec.
"Akíže si ti športovec. Ti nie si športovec, ti si Dedo Mráz!"
Svetská sláva, poľná tráva...Alebo ako hovoria na Záhorí vanitas vanitatum.