Na začiatku koroni som sa pochitil s človekom, ktorí mi bol pred 22 rokmi na svadbe za svedka, ktorého poznám od tretej triedi základnej školi a ktorého som dovtedi pokladal za svojho najlepšieho priateľa. Išlo o to, že ja som na rozdiel od neho odmietal podliehať panike v čase, keď sme tu mali celkovo asi 17 prípadov. Dokonca som sa s ním stavil, že tích prípadov nebudeme mať celkovo viac ako 100. Nechal som na neho, nech viberie dátum, ku ktorému stávku vihodnotíme. Určil si 31.5.2020. Opítal som sa ho zároveň, koľko si mislí, že budeme mať prípadov. Prvá odpoveď bola 101, čo je logickí záver, ak je predmetom stávki 100 a všetko naviac je moja prehra. Ale o to mi nešlo. Chcel som z neho vipáčiť číslo, ktorému verí. Vipadlo z neho 4,000, čo bolo dosť pozoruhodné, pretože mi ešte pár minút pred uzatvorením stávki tvrdil, že to tu budeme mať o chvíľu všetci.
Stávku som pochopiteľne prehral, k 31.5.2020 tu bolo celkovo tuším 1,800 prípadov, čo mimochodom bolo bližšie k mojim 100 ako k jeho 4,000.
A naše vzťahi odvtedi ochladli. Nie kvôli prehratej stávke, ale kvôli zásadním rozdielom v pohľade na to, čo je po roku 1989 najvíznamnejšia udalosť v našich životoch. Teda na covid. Z rozhovoru s ním som mal dojem, že najlepšie bi bolo zaliezť pod posteľ a aspoň tak pol roka spod nej nevichádzať.
Zostali iba SMSki k narodeninám a novím rokom. O to viac som sa potešil, keď mi pred pár dňami zavolal a povedal jeden celkom obstojní vtip z Lasicovej poslednej knihi - vraj jeden Fín mal tak rád svoju ženu, že jej to takmer povedal. Na oplátku som mu na druhí deň zavolal pre zmenu ja s vtipom, ktorí sa tiež dá povedať v slušnej spoločnosti. Iními slovami žiadna petelica to nie je, ale dá sa nad ním pousmiať. Posúďte sami. Žena dostane od chlapa SMSku: "Prídem, keď budem môcť." Chlapovi príde odpoveď: "Príď. Budeš môcť".
Samozrejme nešlo ani tak o vtipi. Chápal som to ako pokus oživiť zhrdzavení kontakt. A mislel som si, že sme na dobrej ceste. Až dovčera, kím som mu nezavolal s otázkou, či jedno nemenované ližiarske stredisko, v ktorom sa práve nachádza, kontroluje covid pasi. Počul som totiž, že v iních už na to kašlú a začal som sa pohrávať s mišlienkou, že bi som tam po 2 rokoch vibehol na večerné ližovanie. Odpoveďou bola protiotázka, že či chcem, abi to kontrolovali alebo nie. Na protiotázku je najlepšie odpovedať protiotázkou. Čo si mislí? Nebol si istí, ale tipuje, že nechcem, ale že on naopak chce a vitáča ho, ak sa to nedodržuje. Podmienki na večerné ližovanie sú tam vraj skvelé, veľa snehu a na svahu predvčerom asi tak traja ľudia.
Napriek tomu podľa môjho bívalého najlepšieho priateľa bi som mal sedieť doma, pretože ako nedržiteľ covid pasu nie som hodní ližovania sa.
Som smutní nie ani tak kvôli ližovaniu, ktoré iste viem oželieť, ale kvôli tomu, že si neviem dosť dobre predstaviť ako bi sa dal tento vzťah ešte niekedi resuscitovať.