Blogs

A teraz o niečom úplne inom. Téma covid. Tešíte sa, pani čitateľka a pán čitateľ?

Pracovník verejného sektoru, ITečkár, lekár, novinár prípadne študent si možno povie - máme v piči teba a tebe podobních, potrebujeme ťa zavrieť doma nie pre tvoje dobro, ti chuj, ale kvôli tomu, abi si neskončil v nemocnici a nezaťažoval už aj tak kolabujúce verejné zdravotníctvo.

Mislia to pritom úplne vážne a ani brvou nemihnú. Seriózne. Takže kvôli tomu, že verejné zdravotníctvo, teda štát, zase raz nie je schopní niečo zabezpečiť, ja musím zostať zavretí doma.

Nuž k tomu ja viem povedať iba toľkoto. Milí štát, ak to nevieš zorganizovať, tak sa na to celé vijeb a vôbec sa do zdravotníctva nemiešaj. Nechaj to na ľudí a trh.

Ale kdeže. Niečo tak dôležité štát nemôže predsa pustiť z ruki a nechať to celé na sprostí plebs a trh. On predsa vie najlepšie ako veci organizovať a riadiť.

Však áno.

Stretávka zo základnej školi sa vidarila. Neprišla triedna, ktorá v pondelok zomrela. Tá má ospravedlnenú neúčasť rovnako ako jeden spolužiak, ktorí je v nápravnovíchovnom zariadení. Ako sa hovorí po nitránski - išov núter. Ostatné absencie, ktorích zase nebolo až tak veľa, sú neospravedlnené.

Celému večeru dosť pomohlo, že som hneď na úvod zakázal hovoriť o diagnózach. To bi sme tak skoro neskončili.

A celí večer dal konečne odpoveď na otázku, prečo nechávam v pohostinno-služobních zariadeniach celé roki trinkgelti bez toho, že bi si to dané zariadenie nejak zaslúžilo. Nielen to. Raz som dokonca nechal tringelt holičke, ktorá mi zastrihla do ucha.

Pretože som chuj. Už som vo veku, kedi sa nebojím pozrieť pravde do očí. Keď raz akceptujete toto ako visvetlenie, potom zrazu kopec vecí začne dávať zmisel. Skúste a uvidíte.

Z Piána sme museli odísť pomerne skoro, pretože vraj nemali nahlásení noční čurbes. Ponúkol som navštíviť moju pivnicu, kde mám dobrích 450 litrov dobrého vína. Neuspel som.

Takže sme skončili v jednom nemenovanom podniku v samom centre Nitri. Neboli sme najtriezvejší, to uznávam, iste nie ja. Čo iné sa dá očakávať v sobotu o polnoci od partie spolužiakov zo základnej školi po 40 rokoch. Ale žiaden bordel sme nerobili.

Otrávení personál ma definitívne presvedčil, že už v živote nikomu žiaden trinkgelt nenechám, pokiaľ si to naozaj víslovne a proaktívne nezaslúži. Default odteraz u mňa je čistá 0. Celé tie desaťročia som bol naozaj chuj, keď som dával čo len cent naviše personálu, ktorí sa ani len neunúva, abi som sa u nich cítil dobre.

A teraz niečo úplne iné. Téma covid. Moja obľúbená, snáď aj najobľúbenejšia. Na poslednej stretávke z gimnázia mi jeden spolužiak rozprával, ako sa snažil ľudí okolo seba na začiatku pandémie upokojiť. Vraj čo horšie sa vám môže stať ako že zomriete.

Nemislel to ako fór a to je na tom celom to zábavné. Asi naozaj nie je dobré žiť život v strachu zo smrti. Iste nie v tomto veku. Môj ročník je na tomto svete už dobre više 50 rokov. Nie je to až tak dávno, čo sa ľudia dožívali v priemere o 10 rokov menej. Nehovorím, že už mám života dosť a už ma nebaví, ale iste sa nejdem doma schovávať v strachu pred covidom.

Už vás počujem, milí zamestnanci verejného sektora, ITečkári, lekári, študenti a novinári. To, že si takí nezodpovední a ľahostajní k životu, je tvoj problém. Mi zodpovední a neľahostajní zostaneme zavretí doma.

Presne. Ak sa bojíte, zostaňte doma. Ja vás von neviháňam. Len ma prosím nabudúce nenúťte robiť to isté v dobrej viere, že mi pomáhate. Naozaj o túto pomoc nestojím.

A podľa vísledku volieb usudzujem, že ani väčšina tejto spoločnosti.

A teraz o niečom úplne inom. Republikáni sa veľmi oprávnene pítajú, prečo bi USA mali stále financovať obranu západnej Európi a Ukrajinu. EU je predsa hospodárski zhruba na úrovni USA. Ak v novembri vihrajú, o čom nepochibujem, a splnia svoje hrozbi a zastavia pomoc Ukrajine, potom sa Európa bude musieť konečne zobudiť a spamätať. Možno nezaškodí rozpustiť NATO a vitvoriť niečo na jej obraz vílučne z európskich krajín.

Chcelo bi to ale mať aj skutočného šéfa. NATO je pod velením USA, európska náhrada NATO bi ale musela mať minimálne nejakí triumvirát - Nemecko, Británia, Francúzsko.

Ak také niečo vznikne, potom dúfam, že si tento triumvirát ponechá právo rozhodovať, kto bude v aliancii a kto nie. A kto v nej aj zostane. Nepáči sa ti naša politika? Si kamarát s putinom? Nech sa páči. Ale dovidenia. Dostaneš kopački z klubu.

To bi ste videli tú náhlu zmenu rétoriki dona roberta ako aj jeho kamaráta na juh od nás. NATO žiaľ žiaden vihadzovací mechanizmus nemá, a tak si môžu dovoliť títo páni a ich ministri beztrestne tliachať proruské nezmisli. Vedia totiž, že z NATO ich nevihodia, takže vo voľbách to nejak obzvlášť nepocítia.

Celkom bi ma potešilo, kebi sa predsa len našiel nejakí spôsob a vihodili nás z NATO aj EU. Pretože si ani nič iné nezaslúžime a konečne aj začneme pociťovať dôsledki vlastného konania. Možno potom konečne aj zistíme, kde je sever.

Netrvám na tom, abi texti s 1i boli uverejňované hlavne na tejto doméne. Kľudne ich publikujte, kde len uznáte za vhodné. Pravidlá používania 1i sú voľne k dispozícii všetkím a iste si ich nejdem dať patentovať.

Je tu tak priestor na vlastné projekti, nápadi a iniciatívu. Ak vás oslovuje mišlienka 1i, tak nečakajte, kím to niekto vibaví za vás, ale sa nejak aktívne zapojte.

Samozrejme poteším sa, ak viužijete túto doménu. Hlavne ak viete písať. Tematika blogov nie je žiadnim spôsobom obmedzená. Môžete písať, o čom len chcete.

Jedinou vínimkou sú proruské postoje, ktoré tu odmietam tolerovať.

Nájsť nového blogera je ťažké. Povedzme, že niekoho tento projekt osloví, rozhodne sa tu aktívne prispievať, chcel bi sa zaregistrovať, ale nemá ako. Chcel bi niekoho kontaktovať, ale kontaktní formulár neexistuje, nie sú zverejnené žiadne telefónne čísla ani mailové adresi.

Kontaktní formulár tu svojho času bol, ale použivali ho akurát tak spameri. Tak som ho zrušil. Mailové ani telefónne kontakti nezverejňujem tiež kvôli spamerom. Nádejní bloger tak musí prejaviť istú mieru dôvtipu, abi sa ku mne dostal. Ale kde je vôľa, tam je cesta. A cesta tu je. A toto je práve test silnej vôle.

Snažím sa nájsť novích blogerov cez osobné kontakti. Na poslednej stretávke z gimnázia som oslovil jedného spolužiaka, teraz starostu už neviem akej obce niekde pri Topolčanoch. Veľmi sa mu tento projekt páčil a veľmi sa chcel pridať. Na následní mail, ktorí som mu po stretávke poslal, už ale neodpovedal. Predpokladám, že sa zľakol, keď uvidel moje príspevki, a zrátal si, že takto sotva získa voličov.

Mal som v pláne aj osloviť triednu zo základnej školi, slovenčinárku, už samozrejme roki na dôchodku. V sobotu máme stretávku po 40 rokoch. Mali sme ju mať na jej víslovnú žiadosť už pred 4 rokmi, ale prišiel covid. Ani z tohto mraku ale nezaprší. V pondelok totiž zomrela.

Teraz si predstavte, že bi potiahla ešte tíždeň a zomrela bi po našej stretávke, z ktorej bi prišla domov a informovala svoje okolie o projekte 1i, do ktorého ju lanári jeden jej bívalí žiak. Niekoho bi mohlo napadnúť, že ju mám na svedomí.

Toto naozaj nie je pre slabé náturi a zaprisahávam sa, že učiteľki slovenčini na dôchodku nebudem nikdi v tejto veci oslovovať.

V poslednom príspevku som písal o tom, kadiaľ podľa mňa cesta nevedie. Takže chcelo bi to aj pripomenúť, kadiaľ cesta vedie.

Potrebujeme mať veľké množstvo textov bez ipsilonu. Podľa možnosti kvalitních, ktoré svojim obsahom pritiahnu čitateľov. Preto aj vznikla táto doména. Oko si najskôr musí zviknúť a to sa nedá dosiahnuť inak ako čítaním.

A po dostatočnom množstve načítaních textov sa pre čitateľa text bez ipsilonu stane normou. A odtiaľ k aktívnemu používaniu už nie je ďaleko. A keď začne 1i používať kritická masa ľudí, potom sa začnú diať veci. Skôr ale sotva.

Celé to začína kvalitním obsahom napísaním s 1i. Kde ho zohnať? Snažím sa ho sám tvoriť najlepšie ako viem, ale to samozrejme nestačí. Naviše moje politické postoje iste nie sú mainstream, takže sotva oslovia väčší počet ľudí. Naopak - väčšinu ľudí pravdepodobne naserú, ale tu si nemôžem pomôcť.

Takže potrebujeme novích blogerov. Nanešťastie tu moje schopnosti končia. Po 14 rokoch je realita taká, že više 90% príspevkov na tejto doméne je mojich. Novích aktívne, dobrovoľne a pravidelne prispievajúcich blogerov som nebol schopní nájsť. To je skrátka fakt.

Iste, dali bi sa kúpiť. Kto to ale zafinancuje? Ja to odmietam platiť. Naviše na tejto doméne chcem mať iba príspevki ľudí, ktorí to robia z presvedčenia, srdcom a nie pre peniaze.

No dobre, povie si potenciálni noví bloger, ale načo sem budem písať, keď to tu aj tak nikto nečíta? A sme pri probléme sliepka vs. vajce. Samozrejme, že to tu nikto nečíta, pretože tu ani nie je dostatočne veľké množstvo pestrého a kvalitného obsahu. Prečo bi sa sem čitateľ mal unúvať chodiť, keď ako je mesiac dlhí, sa tu nič nezmenilo. Alebo zmenilo? Ale áno. A čo pribudlo? Zase covid. Už ma s tím fakt otravuje...

Samozrejme je možné tvoriť obsah s 1i aj mimo tejto doméni. Na FB napríklad aktívne prispieval Peťo Palkovič. Snáď mu to vidržalo do dnešních dní. Tam to ale pokiaľ viem celé končí.

Vlastne nie. Zabudol som, máme tu predsa prvú knihu napísanú s 1i. Tá je ale bohužiaľ určená a prístupná iba veľmi úzkemu okruhu čitateľov.

Nástroj som poskitol - sú ním pravidlá používania 1i. Platformu vitvoril - je ňou táto doména. A cestu ukázal. Už len po nej ísť.

Podnetom pre tento príspevok je Jurajov ostatní článok. Snaží sa nájsť odpoveď na otázku, prečo je vlastne pravopis s ipsilonom komplikovaní.

Odpoveď je podľa mňa jednoduchá. Pretože ipsilon je zbitoční. Bodka. Dôkazom toho je táto doména, na ktorej sú stovki článkov iba s jedním i, pričom ani v jednom prípade nenájdete niečo, čo bi bolo kvôli tomu nejednoznačné alebo nezrozumiteľné. Nielen to - nájdete tu texti, ktoré podľa oficiálnich pravidiel ani len nenapíšete. Napríklad: s akím i sa to píše? Ak sa teda dá viac ako plnohodnotne písať bez ipsilonu, potom jeho používanie musí biť zbitočná komplikácia.

Juraj sa snaží racionálnim spôsobom presvedčiť fanúšikov ipsilonu o jeho nepotrebnosti v nádeji, že sa mu to podarí. Obávam sa ale, že tadiaľ cesta nevedie. Ten zoznam dôvodov môže biť siahodlhí, ale aj tak sotva presvedčí niekoho, kto sa vižíva vo vibraních slovách a podobních nezmisloch.

Tu totiž nejde o racionalitu, ale o emócie a pocit nadradenosti. V neposlednom rade ide o strach z toho, že preboha, čo si ľudia o mne pomislia, keď začnem písať s jedním i. Budem za debila. Pretože títo istí ľudia majú za debilov všetkích tích, u ktorích nájdu tzv. hrúbku.

Samozrejme rád sa budem míliť a držím palce Jurajovi, abi sa mu podarilo presvedčiť čo najviac fanúšikov ipsilonu.

Pred časom som dospel k tomu, že na žiadnich doterajších zdrojoch nie je dostatočne zdôvodnené prečo je vlastne pravopis s ipsilonom komplikovaní. A tak som začal písať túto sériu článkov s rovnomenním názvom.

Nachádzajú sa v nej zatiaľ štiri článki: predpona vi, vibrané slová, cudzie slová a nominatív plurálu. Každí z nich detailnejšie zdôvodňuje zákernosti, ako sú: nedostatok pravidiel alebo naopak ich zložitosť s vínimkami. Ďalšie článki, ako napríklad "Čím je mozog zaťažení, keď podľa pravidiel zisťuje, aké i má napísať" sa chistám postupne pridať.

Okrem toho som pre konzervatívnich obhajcov doterajšieho komplikovaného pravopisu pridal aj upútavku na aplikáciu Diktátik.sk, ktorá bi mohla naštrbiť ich doterajšie presvedčenie o jednoduchosti pravopisu s ipsilonom.

Verím, že to podporí argumentáciu za pravopis s jedním i.

Bívalej vládnej koalícii nemožno uprieť zmisel pre humor. Nástup do kampane pred posledními voľbami bol pozoruhodní - odštartoval ju bívalí premiér Heger s asi ročním predstihom plagátmi oznamujúcimi spájanie síl pravice. Založiť ďalšiu stranu na pravej strane politického spektra a argumentovať pritom spájaním síl - to chce veľkí zmisel pre iróniu a humor, ktorí ale volič neocenil. Už si nepamätám ako sa tá nová strana volala, ale do parlamentu sa nedostala. Hlasi, ktoré ale získala a ktoré tak prepadli, umožnili potom donovi robertovi zostaviť vládu. Ukážkové a priam až učebnicové spájanie síl.

Kollárova strana sa rozhodla ľuďom pripomenúť ako veľmi vedia pomáhať. Hej, skúste to visvetliť takej kaderníčke, ktorú ste zavreli doma. Do parlamentu sa nedostal ani on.

SaS hovorila niečo o tom ako mení hru - nikdi som nepochopil ako - ale hlavne zdôrazňovala hospodárski rast. Ten sa ale dosť ťažko dosahuje lockdownom, všakže? Do parlamentu nakoniec s odretími ušami preliezla. Zúfalí pravicoví volič to totiž niekomu musel hodiť.

Matelko, víťaz predposledních volieb, brázdil Slovensko hore dole a presviedčal chudákov Rómov, že dostanú tuším 500 euro, ak pôjdu voliť. Nakoniec v koalícii s nimi tiež s odretími ušami ale predsa do parlamentu preliezol.

Strana Za ľudí to pre istotu vopred vzdala a ani sa len neunúvala presvedčiť voliča. Do parlamentu sa preto nie veľmi prekvapivo nedostala - hoci teraz nie som si istí, či vôbec kandidovala.

Je pozoruhodné, že ani jedna zo strán bívalej vládnej koalície v predvolebnej kampani nespomenula ani jednu z dvoch dominantních tém uplinulého volebného obdobia - covid ani Ukrajinu. Ale prečo - ak som snáď niečo spravil dobre, tak sa s tím snáď pochválim, nie?

Alebo snáď voľbou tém naznačujem, že som niečo neurobil dobre? V takom prípade bi asi ale potom bolo dobre visvetliť voličovi, čo budem robiť nabudúce inak.