Predchádzajúca úvaha je založená na predpoklade, že akákoľvek nadmerná konzumácia alkoholu skracuje život. Ako som tu ale už raz uviedol - assumptions is mother of fuckups. Kľudne to totiž môže biť aj tak, že čas od času vipáliť červa a resetnúť hlavu neznamená skrátiť život, ale ho naopak predĺžiť.
V tom prípade bi to znamenalo vimieňať čas, ktorí je teraz potrební na rekonvalescenciu po prehírenej noci, za čas naviše niekedi po takej deväťdesiatke na samom konci života. A to mi ako dobrí kšeft nepripadá.
Všetki prehreški totiž ukrajujú z konca života, nie z prostriedku ani z jeho začiatku. Rovnako ani ich absencia nepridáva k prostriedku ani k začiatku života, ale k jeho záveru.
Alternatívou, pokiaľ sa nemám venovať takej bizarnej disciplíne ako je abstinencia za účelom nedožitia sa absurdne visokého veku, je víhradne mierne pitie bez testovania hraníc vlastních možností. A keď budem vidieť, že všetci okolo mňa veselo zahadzujú ližice, zatiaľ čo ja som fit ako ribička, potom môžem podniknúť nejakú dobrodružnú expedíciu do Himalájí...