Stretávka zo základnej školi sa vidarila. Neprišla triedna, ktorá v pondelok zomrela. Tá má ospravedlnenú neúčasť rovnako ako jeden spolužiak, ktorí je v nápravnovíchovnom zariadení. Ako sa hovorí po nitránski - išov núter. Ostatné absencie, ktorích zase nebolo až tak veľa, sú neospravedlnené.
Celému večeru dosť pomohlo, že som hneď na úvod zakázal hovoriť o diagnózach. To bi sme tak skoro neskončili.
A celí večer dal konečne odpoveď na otázku, prečo nechávam v pohostinno-služobních zariadeniach celé roki trinkgelti bez toho, že bi si to dané zariadenie nejak zaslúžilo. Nielen to. Raz som dokonca nechal tringelt holičke, ktorá mi zastrihla do ucha.
Pretože som chuj. Už som vo veku, kedi sa nebojím pozrieť pravde do očí. Keď raz akceptujete toto ako visvetlenie, potom zrazu kopec vecí začne dávať zmisel. Skúste a uvidíte.
Z Piána sme museli odísť pomerne skoro, pretože vraj nemali nahlásení noční čurbes. Ponúkol som navštíviť moju pivnicu, kde mám dobrích 450 litrov dobrého vína. Neuspel som.
Takže sme skončili v jednom nemenovanom podniku v samom centre Nitri. Neboli sme najtriezvejší, to uznávam, iste nie ja. Čo iné sa dá očakávať v sobotu o polnoci od partie spolužiakov zo základnej školi po 40 rokoch. Ale žiaden bordel sme nerobili.
Otrávení personál ma definitívne presvedčil, že už v živote nikomu žiaden trinkgelt nenechám, pokiaľ si to naozaj víslovne a proaktívne nezaslúži. Default odteraz u mňa je čistá 0. Celé tie desaťročia som bol naozaj chuj, keď som dával čo len cent naviše personálu, ktorí sa ani len neunúva, abi som sa u nich cítil dobre.