Na nedávnej stretávke zo základnej školi som sa opítal najlepšej žiački ako napíše vetu "s akím i sa to píše?".
Ak očakávate racionálnu odpoveď tipu "podľa oficiálnich pravidiel to nenapíšete", tak máte iracionálne očakávania. Ako odpoveď som dostal "s akým i/y sa to píše?". Na následnú otázku, či nás toto učili v škole, tak som dostal odpoveď, že nie, ale že v tomto a iba v tomto prípade sa to musí napísať takto. A pozrela sa na mňa ako na debila, ktorí nevie takéto elementárne veci.
Zabudnite na racionalitu v prípade ipsilonu. Toto nie je o racionalite. Môžete uviesť tisíc dôvodov, prečo je to celé nezmisel a prečo si ipsilonom úplne zbitočne komplikujeme život. Aj tak nepochodíte. Pretože ipsilon sme sa učili v škole, strávili sme s ním veľa času, vieme ho používať keď už nie dokonale tak aspoň lepšie ako väčšina ostatních. A teraz sa ho máme vzdať? Priznať si, že sme boli nekritickí a iba slepo akceptovali nezmisel, ktorí nám natlačili do hlavi? Zabudnite.
A čo na tom, že nielen to o tích víroch nevieme napísať. Nevieme napísať ani len úplne najelementárnejšiu otázku žiačika základnej školi. A keď už fakt nevieme kam z konopí, tak vimislíme obojaké i.
A to zase nie je až tak márni vímisel. Prečo bi sa malo obojaké i ale používať iba v tomto jednom prípade? Používajme ho všade. Nahraďme kostrbaté i/y jednoduchím i a ťapnime si a tikajme si, vole.
