Vox populi

Ivan's picture

Musím ľudí zastavovať hneď v momente, keď zacítim ich potrebu mi niečo zreferovať, čo sa na našej politickej scéne práve udialo. Nechcem o tom, čo povedal don roberto, počuť ani pol slova. Lebo väčšinou je to o ňom alebo o niekom z jeho partie. Ľudia okolo mňa div že neomdlievajú, a keď sa ich spítam, prečo mi to chcú silou mocou povedať, tak sa dozviem, že potrebujú, abi som im - a teraz citujem jedného známeho - "pomohol niesť to ťažké bremeno."

V tomto im ale nie som schopní pomôcť. To bremeno je totiž naozaj veľmi ťažké. A nechcem preceňovať svoje sili. Ak bi som bol nútení jeden celí deň sledovať hociktoré médium končiace na .sk, tak bi ma možno aj drblo.

Preto nič také ani nesledujem. Abi nedošlo k nedorozumeniu - vôbec nemám ťažké srdce na dona roberta a spol. Sú, akí sú, rovnako ako ja som, akí som. Ľudia si ich zvolili a stále platí vox populi - vox dei. Hlas ľudu - hlas boží. Vihrali voľbi demokratickím spôsobom, ktorí nikto ani len náznakom nespochibnil, pretože na to ani neexistoval najmenší dôvod.

Akí to rozdiel oproti USA, kde si polovica ľudí mislí - a nie neoprávnene - že ostatné prezidentské voľbi boli zmanipulované. Božie mlini melú pomali ale isto. Rovnako ako u nás poslali ľudia covidovích zatváračov presne tam, kam patria, tak aj v USA dostanú demokrati v novembri na frak. A nepomôže im ani správni postoj v otázke Ukrajini. Pretože netransparentné voľbi rovná sa zmanipulované voľbi. A zmanipulované voľbi nechceme, všakže nie?