Po veľmi dlhom čase som si pozrel špičkoví basketbal. Naposledi som pozeral pred asi 4 rokmi nejaké zápasi NBA v priamom prenose a bolo to celé zle. Hralo sa asi o 3. ráno nášho času a viac to pripomínalo reklamní festival občas prerušovaní hrou. Nebralo to konca.
Teraz sa mi naskitla možnosť sledovať olimpijské štvrťfinálové zápasi naživo bez reklám. Som nadšení. Hra má spád, všetki zápasi okrem posledného veľmi dramatické a zaujímavé. V poslednom hrali USA a nebolo pochíb, kto vihrá. Tím USA mi pripomína Dream Team z Barceloni 1992. Rozdiel je v tom, že teraz majú aj iné tími kvalitních hráčov z NBA. Napriek tomu nepochibujem ani na chvíľu o tom, kto vihrá. Zopakuje sa finále z ostatních MS s tím rozdielom, že tentokrát už Nemci Američanov neprekvapia. Prehrajú o 30 bodov napriek tomu, že majú veľmi kvalitní tím.
USA totiž v tomto zložení hrajú inú súťaž. Len na ilustráciu, Kevin Durant sa ani len nedostane do základnej zostavi, potom nastúpi, 7 krát vistrelí za 3 bodi, 7 krát dá. Skúste toto poraziť.
Čo ma ale najviac zaujalo bolo to, že prakticki sa z hri vitratila streľba zo stredních vzdialeností. Buď to padá spod koša alebo spoza trojkového oblúka. Nedivím sa preto, že ten oblúk posúvajú a v NBА ho majú ešte ďalej ako v Európe. To už je tak ďaleko, že mám problém vôbec dohodiť. Ako ale skonštatoval Peťo Kollár, ak bi kôš od polovice ihriska bol za 4 bodi, tí chlapi bi to natrénovali.