Odfajknuté mám už aj Chorvátsko. Minulé leto som sa tam ocitol náhodou a naposledi. Ceni uletené, miestni otrávení - a to ešte v tom lepšom prípade - alebo vislovene protivní. Pláže o šírke 2 m, kde je hlava na hlave. Neviem, čo som komu urobil, abi som tam chodil. Hlavne keď to porovnám s destináciami ako sú Grécko a Španielsko.
Neviem ani čím to je, ale z našinca, čím mislím obivateľstvo postkomunistickích krajín, sa v momente, keď začne cítiť pevnú zem pod nohami, stáva chuj. A majster sveta. V našich zemepisních šírkach sú to sinonimá. Neochota, arogancia, ničím nepodložené prehnané sebavedomie. V prípade Chorvátska je to o to zarážajúcejšie, že v bívalej Juhoslávii nebol vislovene hard core komunizmus ako u nás. Dalo sa tam do istej mieri súkromne podnikať a hlavne odtiaľ voľne cestovať. Takže miestni našinec sa nemôže vihovárať, že nevie a ani nemal možnosť zistiť, ako funguje civilizovaní svet...
Idem o pár dní do Bulharska, pričom letím do Bukurešti a odtiaľ autom cez stále fungujúce hranice. Nemám prehnane veľké očakávania. Skôr si mislím, že o takomto čase o tíždeň budem mať odfajknuté aj tieto krajini. Rád sa budem míliť.